1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-65/2013 zo dňa 06.08.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. s. ORPZ-LM-ODI2-P-48/2013 zo dňa 21.05.
1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch"). Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia v stručnosti uviedol priebeh konania pred správnymi orgánmi. Žalobca spochybňoval odborné vyjadrenie č. 12/2013 vypracované znalcom MUDr. G. K. z dôvodu, že je nepreskúmateľné, nejasné a nesprávne. Zároveň poukázal na toxikologické vyšetrenie s vykonaným odberom dňa 05.02.2013, s časom odberu 11:55 hod. odobratým materiálom: krv s predpokladanou škodlivinou: alkohol s výsledkom vyšetrenia: metódou plynovej chromatografie: 0,00 g/kg zo dňa 14.02.2013. Uviedol, že z namietaného odborného vyjadrenia vyplýva, že znalkyňa poukázala na skutočnosť, že
samotného výrobcu prístroja výsledky vyšetrenia alkoholu v dychu prístrojom Alcotest fy Dräger možno považovať za hodnoty, ktoré sú hodnotami zodpovedajúcimi hladine alkoholu v krvi (čo sa potvrdilo i niekoľkými súbežnými vyšetreniami odobratých vzoriek krvi na laboratórny dôkaz hladiny alkoholu). V odbornom vyjadrení v bode 1 uviedla, že vzhľadom k tomu, že pri vykonaní dychovej skúšky s pozitívnym výsledkom žalobca využil svoje právo a žiadal lekársky odber krvi, či mohla nastať situácia, že výsledkom vyšetrenia alkoholu v krvi je 0,00 promile, čo preukazuje výsledok vyšetrenia alkoholu v krvi u žalobcu č. vyšetrenia A-107/2013 vypracovaného Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin. Ako vyplýva z tabuliek prepočtu nameraných hodnôt alkoholu mg/liter na hodnoty v promile, nameraná hodnota žalobcu dňa 05.02.2013 pri meraní o 10:36 hod. - 0,17 mg/4 - zodpovedá hodnote hladiny alkoholu v krvi 0,35 promile a pri meraní toho istého dňa o 10:53 hod. - 0,25 mg/l zodpovedá hodnote 0,52 promile. Porovnaním nameraných hodnôt je zrejmé, že v dobe obidvoch meraní o 10:36 hod. a 10:53 hod. majú hodnoty hladiny alkoholu v jeho krvi stúpajúcu tendenciu. Táto skutočnosť znamená, že s prihliadnutím už na negatívnu hladinu alkoholu v jeho krvi o 11:55 hod. sa žalobca v čase prvého merania nachádzal ešte v rezorpčnej fáze metabolizmu alkoholu (hladina alkoholu mala stúpajúcu tendenciu) a najvyššiu hladinu alkoholu v krvi dosiahol až pri druhom meraní o 10:53 hod. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že za nasledovné asi dve hodiny do odberu krvi o 11:55 hod. došlo k prudkému poklesu hodnoty hladiny z vrcholu krivky rezorpcie až na negatívnu hladinu. I táto skutočnosť taktiež potvrdzuje, že v dobe druhého merania o 10:53 hod. žalobca dosiahol najvyššiu hladinu alkoholu v krvi, t. j. 0,52 promile. V závere odborného vyjadrenia znalkyňa uviedla, že žalobca v čase jazdy motorovým vozidlom dňa 05.02.2013 o 10:34 hod. jazdil pod vplyvom požitých alkoholických nápojov pri hladine 0,35 promile. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán porušil ustanovenie § 17 a § 23 Správneho poriadku a § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 24.06.2013 podal žiadosť na OR PZ v Liptovskom Mikuláši o vyhotovenie kópií, a to zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.05.2013, znaleckého posudku MUDr. K., dychových skúšok zo dňa 05.02.
1 O.s.p. zamietol. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku krajského súdu. Predmetné rozhodnutie súdu napadol v súlade s ustanovením § 250ja ods. 1 O.s.p., keď
jeho názoru rozhodnutie súdu nie je v súlade so zákonom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f.) O.s.p. resp. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu vzhľadom na to, že dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. Žalobca sa však domnieval, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z nasledovných dôvodov:
žalobcu nemožno súhlasiť, pretože v návode na použitie uvedeného pristroja sa uvádza, že prístroj má pri opakovanom meraní alkoholovej štandardy presnosť +/-0,03 mg/l pri koncentráciách do 0,5 mg/l a +/-5% pri koncentráciách nad 0,5 mg/l. Vyjadril názor, že znalkyňa pri vypracovaní posudku vychádzala z nesprávneho výpočtu, keď uviedla, že od druhej vykonanej dychovej skúšky v čase o 10:53 hod. do vykonania toxikologického vyšetrenia prešli dve hodiny. V skutočnosti uplynulo len 62 minút, keďže odber krvi bol uskutočnený 11:55 hod. toho istého dňa. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že správny orgán pri zadávaní úloh znalkyni nezakotvil povinnosť, aby sa zaoberala otázkou vplyvu konzumácie čokoládových bonbónov na zistenú hodnotu alkoholu. Je prekvapujúce, že znalkyňa skonštatovala bez akéhokoľvek udania dôvodu, že skonzumovanie čokoládového cukríka pred dychovou skúškou, ktorá bola vykonávaná opakovane, nemalo vplyv na zistenú koncentráciu alkoholu, pretože
názoru žalobcu nebolo vyjadrenie znalkyne podložené žiadnymi dôkazmi.
názoru žalobcu rozhodnuté v jeho prospech. Vzhľadom na odburávaciu schopnosť organizmu, ktorá je 0,12 - 0,20 ‰ za hodinu, nie je možné, aby po 62 minútach došlo k poklesu hodnoty alkoholu až na 0,00 ‰. Ak však žalobcovi v čase druhej dychovej skúšky bola zaznamenaná hodnota 0,25 mg/l, čiže 0,52 ‰, nie je možné, aby výsledok toxikologického vyšetrenia vykazoval 0,00 ‰.
názoru žalobcu sa správny orgán, ani súd touto najpodstatnejšou otázkou nezaoberal. Ešte dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho sudu Slovenskej republiky zo dňa 18.05.2010, sp. zn. 6Sžo/Sžo/2009, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym organom. Preto mal za to, že krajský sud sa znaleckým posudkom MUDr. F. Q. dôsledne nezaoberal. X. sa, že tak ako správny organ, ani prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal všetkými vykonanými dôkazmi, predovšetkým tými, ktoré svedčia v prospech žalobcu a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. S prihliadnutím na § 132 O.s.p. mal za to, že súd prvého stupňa porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a to z dôvodu, že nevenoval dostatočnú pozornosť jednak dôležitému dôkazu - výsledku toxikologického vyšetrenia a znaleckému posudku MUDr. F. Q.. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 30.07.2014. K námietke žalobcu týkajúcej sa znaleckého posudku č. 12/2013 vypracovaného znalkyňou MUDr. G. K. uviedol, že prepočty hodnôt alkoholu v mg/l na ‰ (promile) vyplývajú z tabuľkového prepočtu, pričom tento prepočet bol kontrolovaný
tabuľky, ktorá je prílohou č. 25 k vyhláške č. 310/2001 Z. z. - analyzátory dychu, pričom v uvedenej tabuľke je predpísanou jednotkou hodnota miligram etanolu v 1 litri vzduchu. V tabuľke (ktorá tvorí prílohu spisového materiálu) sa nachádza prepočet na doteraz používané jednotky - promile: - prepočet mg/l alkoholu v krvi 0,17 mg/l v čase o 10:36 hod. je v prepočte na promile 0,35 ‰ (čo je správny prepočet promile a aj správny čas ) - prepočet 0,25mg/l o 10:53 hod. zodpovedá hodnote 0,52 ‰ (čo je taktiež správny prepočet aj správny čas). Zdôraznil, že znalkyňa v posudku neuviedla, že od druhého merania o 10:53 hod. do odberu krvi o 11:55 hod. uplynuli asi 2 hodiny ako to uviedol žalobca. Práve naopak, uviedla dobu jednotlivých meraní úplne presne (o 10:36 hod. a 10:53 hod.), pričom poukazuje na to, že hodnoty hladiny alkoholu v krvi majú stúpajúcu tendenciu. V závere uviedla, že daný záver potvrdzuje aj skutočnosť, že za nasledovné asi 2 hodiny do odberu krvi o 11:55 hod. došlo k prudkému poklesu hodnoty hladiny z vrcholu krivky rezorpcie až na negatívnu hladinu. Mal za to, že znalkyňa iba konštatovala, že to boli asi 2 hodiny, pričom pri výpočtoch uviedla správny čas. Opätovne poukázal na skutočnosť, že aj keď mal žalobca v čase o 11:55 hod. negatívny výsledok krvi, bolo to bezpredmetné pre priestupkové konanie (a nezáleží na tom, či od dychovej skúšky po odobratie vzorky krvi uplynulo 62 minút ), pretože v čase vedenia motorového vozidla sa alkohol v jeho organizme nachádzal, čo potvrdili výsledky meraní prístrojom Alcotest 7410 a taktiež aj odborné vyjadrenie znalkyne. Na námietku žalobcu, že odborné vyjadrenie znalkyne nie je podložené žiadnymi dôkazmi, poukázal na skutočnosť, že na účel vypracovania odborného vyjadrenia boli znalkyni MUDr. G. K. poskytnuté listinné dôkazy - správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, výsledky dychových skúšok, toxikologické vyšetrenie, úradný záznam hliadky OO PZ Liptovský Hrádok a úradný záznam zo dňa 28.03.2013 (o telesnej hmotnosti a výške žalobcu). Ďalej podotkol, že znalec MUDr. F. Q. vychádzal pri vypracovávaní znaleckého posudku zo žiadosti žalobcu, výpovede žalobcu, zápisov o dychových skúškach a výsledku vyšetrenia krvi metódou plynovej chromatografie a odborného vyjadrenia znalkyne MUDr. G. K., čiže v podstate takmer z tých istých podkladov, z ktorých vychádzala aj predchádzajúca znalkyňa. Znalec na základe žiadosti žalobcu vypracoval ďalší znalecký posudok, avšak bez akéhokoľvek šetrenia uviedol, že žalobca skonzumoval čokoládové cukríky značky Alte Excellenz a že hladiny alkoholu zistené dychovými skúškami mohli vzniknúť v dôsledku požitia týchto cukríkov. Žalovaný mal za to, že žalobca sa do žiadneho listinného dôkazu nezmienil, že by skonzumoval čokoládový cukrík uvedenej značky, práve naopak do zápisnice z ústneho pojednávania sa vyjadril, že zjedol cukríky (pričom nešpecifikuje značku, či boli napr. s rumovou príchuťou alebo akého druhu boli). Znalec MUDr. F. Q. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že z medicínskeho hľadiska nie je možné, aby za jednu hodinu organizmus odbúral 0,52‰ alkoholu, avšak odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že z listinného dôkazu „Výsledok vyšetrenia alkoholu v krvi" zo Súdno-lekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska v Martine č. A 107/2013 zo dňa 14.02.2013 vyplýva, že žalobcovi G. dňa 05.02.2013 MUDr. F. F. podal pred odberom vzorky krvi Magnesium lacticim a až následne po podaní tejto liekovej anamnézy mu bola odobratá krv na toxikologické vyšetrenie. Žalovaný mal za to, že nedostatok magnézia v organizme človeka spôsobuje neúplné odbúravanie alkoholu z krvi, preto zastáva názor, že pokiaľ lekár podal žalobcovi predmetnú látku, ktorá odbúrava alkohol z krvi a následne mu odobral vzorku krvi, dá sa očakávať, že výsledok toxikologického vyšetrenia bude negatívny (čo v danom prípade skutočne aj tak bolo). Žalovaný mal za jasne a jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 05.02.2014 v čase o 10:36 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Fiesta, ev. č. Y. po ceste 11/537 smerom od Liptovského Petra do obce Vavrišovo, kde pred obcou cca 20 m od označenia začiatku obce Vavrišovo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Liptovský Hrádok a bol podrobený dychovej skúške prístrojom Alcotest 7410 ev. č. ARFM 0014 s pozitívnym výsledkom merania 0,17 mg/l, opakovanou dychovou skúškou v čase o 10:53 hod. bola nameraná hodnota 0,25 mg/l. Skutočnosť, že žalobca mal v čase o 11:55 hod. negatívny výsledok krvi, čiže 0,00 g/kg (promile) bolo pre toto priestupkové konanie bezpredmetné, nakoľko v čase vedenia motorového vozidla sa alkohol v jeho organizme nachádzal. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta. IV. Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. s. ORPZ-LM-ODI2-P-48/2013 zo dňa 21.05.2013 uložil žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, ktoré spočívalo v tom, že dňa 05.02.2013 o 10,34 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle tov. zn. Ford Fiesta, ev. č. Y. po št. ceste H/537 v smere Vavrišovo na obec Pribylina, kde cca 20 m pred označením obce bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, na výzvu hliadky bol podrobený vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou skúškou, ktoré bolo vykonané o 10,36 hod. elektronickým meračom typu ALCOTEST 7410 č. ARFM-0014, ktorým mu bola zaznamenaná hodnota 0,17 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je pozitívny výsledok (pri opakovanej dychovej skúške vykonanej o 10,53 hod. bola zaznamenaná hodnota 0,25 mg/l, na lekársky odber a vyšetrenie krvi sa žiadal, vodičský preukaz mu bol na mieste zadržaný, ďalšia jazda zakázaná), čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. e) zákona o priestupkoch, pokutu vo výške 200 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov. Žalobca sa k priestupku vyjadril do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku s tým, že uviedol, že poučeniu porozumel, obhajcu si nezvolil a po preštudovaní a oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu uviedol, že bol na jednej návšteve na káve, kde mali na stole cukríky, tam zjedol asi 4 cukríky a keď odchádzal, pani domáca mu dala ešte 2 cukríky. Ako sadol do vozidla a vykonal jazdu zjedol ešte dva cukríky, následne bol zastavený hliadkou polície. Pri vykonávaní dychovej skúšky uviedol, že nepil, ale jedol cukríky. Následne bol odvezený služobným vozidlom na OO PZ Liptovský Hrádok, odkiaľ bol prevezený na vykonanie lekárskeho odberu krvi. Na otázku správneho orgánu kto sa nachádzal vo vozidle uviedol, že vo vozidle bol sám. Keď ho zastavili, po chvíli prišiel na miesto zať, lebo tam býva. On mu povedal po prvej dychovej skúške, aby žiadal na krv. Na otázku správneho orgánu, či tvrdí, že alkohol nepožíval, ale jedol cukríky, ktoré
neho mali vplyv na výsledok dychovej skúšky s poukazom na znalecký posudok, ktorý uviedol, že skonzumovanie čokoládového cukríka pred dychovou skúškou, ktorá bola vykonaná opakovane, nemalo vplyv na zistenú koncentráciu alkoholu, žalobca uviedol, že spochybňuje znalecký posudok. Žalobca však nepodal nové návrhy, nenavrhol a nežiadal, aby vo veci bolo vykonávané ďalšie dokazovanie. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal správny orgán prvého stupňa z dôkazných materiálov tvoriacich obsah priestupkového spisu, konkrétne zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, č. s. ORPZ-LM-OPP4-P-28/201, zo zápisu o dychovej skúške č. s. ORPZ-LM-OPP4-P-28/2013 a z odborného vyjadrenia MUDr. G. K., č. s. ORPZ-LM-ODI2-P-48/2013. Z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, zo záverov odborného vyjadrenia mal prvostupňový správny orgán za potvrdené, že žalobca skutok spáchal a daným konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke,
ktorého vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Na základe výpisu z evidenčnej karty žalobcu prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že žalobca je ako účastník cestnej premávky osobou disciplinovanou, dodržiavajúcou ustanovenia zákona o cestnej premávke. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov, pre ktoré prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok zvolil uloženie sankcie v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa žalobcu ako účastníka cestnej premávky. Pri určení druhu a výmery sankcie sa prvostupňový správny orgán zaoberal hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení sankcie stanovuje. Posudzoval skutočnosť, že žalobca nereguloval svoje správanie v zmysle pravidiel o cestnej premávke,
ktorých sú povinné riadiť sa všetky osoby užívajúc komunikácie, nerešpektoval povinnosť ustanovenú zákonom o cestnej premávke, závažným spôsobom porušil pravidlá o cestnej premávke, lebo v čase kedy mal najmenej 0,17 miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu a následne 0,25 mg/l viedol motorové vozidlo. Z uvedeného konštatoval, že sa jedná o reziduálny alkohol. Poukázal na skutočnosť, že
2 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme, riadenie vozidla je z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a životoch svojou povahou nebezpečnou činnosťou. Toto nebezpečenstvo sa zvyšuje, ak je vodič pri riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ktorého vplyv pri známych a dokázaných účinkoch znižuje jeho motorickú, rozpoznávaciu, vôľovú schopnosť, možnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky, včas reagovať na stav, situáciu v cestnej premávke. Subjektívny sebavedomý pocit vodiča, ktorý je pod vplyvom alkoholu, že jeho schopnosť nie je ovplyvnená v zmysle tohto zníženia, robí riziko nebezpečenstva vysoko aktuálnym. Prvostupňový správny orgán mal existujúcimi dôkazmi za spoľahlivo preukázané spáchanie priestupku žalobcom, získané dôkazy za dôveryhodné, navzájom si neodporujúce, proti hodnovernosti listinných dôkazov neboli žalobcom vznesené námietky, pripomienky, iné nové dôkazy, potvrdzujú skutkový stav veci a postačovali na rozhodnutie v merite veci. Po posúdení existujúcich dôkazov jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti, priťažujúcich resp. poľahčujúcich okolnosti, závažnosti priestupku, osoby obvineného, odborného vyjadrenia, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm.
2 písm.
1 písm.
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím
3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.11.2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
2 zákona o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.
1 písm. e) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia
osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.
zákona o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
1 zákona o cestnej premávke, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami.
1 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
2 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. e) zákona o priestupkoch na už uvedenom skutkovom základe. Ďalej je nutné zdôrazniť, že
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že ak dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyjadril k obsahu zrušujúceho ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
názoru odvolacieho súdu však nemožno jednoznačne akceptovať záver žalovaného, s ktorým sa stotožnil i súd prvého stupňa, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo Ford Fiesta, ev. č. Y. po ceste II/537 smerom od Liptovského Petra cez obec Vavrišovo dňa 05.02.2013 v čase o 10:36 hod. - v čase, keď sa v jeho organizme nachádzal alkohol, a to predovšetkým s ohľadom na toxikologické vyšetrenie krvi žalobcu a žalobcom v súdnom konaní predložený znalecký posudok MUDr. F. Q.. Treba pripomenúť, že jednou z povinností správneho orgánu v priestupkovom konaní je jeho povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci - to znamená objasniť okolnosti skutku a zistiť stav veci tak, aby neexistovala pochybnosť o tom, že sa skutok stal. Správne orgány sa
názoru odvolacieho súdu dostatočne neriadili povinnosťou, prihliadajúc na práva obvineného z priestupku, zabezpečiť, vykonať a vyhodnotiť dôkazy tak, aby bol skutkový stav bezpochybne zistený a preukázaný a to najmä za situácie, keď žalobca od počiatku nesúhlasil so zisteniami, z ktorých vychádzalo preskúmavané rozhodnutie. Ak teda nebolo na základe skutkových zistení bez pochybností preukázané, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nemožno za daných okolností dospieť k jednoznačnému záveru naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm.
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p., tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že ich náhradu v lehote troch pracovných dní nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.