Obsah (7)

§ 36§ 37§ 38§ 39§ 39a§ 108§ 109

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžo/17/2015 Identifikačné číslo spisu: 2012200115 Dátum vydania rozhodnutia: 04.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 36ods.

4 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

§ 37ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa ust. § 3 a ostatné existujúce podklady podľa ust. § 7a, inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

§ 37ods.

2 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a prechádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

§ 37ods.

3 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

§ 38zákona č.

50/1976 Zb., ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

§ 39ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

§ 39azákona č.

50/1976 Zb., rozhodnutím o umiestnením stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

§ 108ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb., pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2

§ 108ods.

2 písm. a/ a f/ zákona č. 50/1976 Zb., vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre

1. a)verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie
2. f)výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.

§ 109ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, plán rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu zabezpečuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja zabezpečuje samosprávny kraj podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. Prípravu a výstavbu prejazdných úsekov diaľnic a ciest v colnom priestore pohraničnej colnice (ďalej len „colný priestor“) zabezpečujú colné orgány v rámci svojej pôsobnosti v súčinnosti s ministerstvom. Na schvaľovanie podľa tohto odseku sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Podľa § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ak konanie podľa odseku 1 Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Ing. Y. N. a D. N. podali dňa 21.01.2008 na stavebnom úrade žiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby: „Miestna komunikácia - Cesta A MOK 3,75/30“, na Kopánke, Pekné pole I. etapa v k.ú. Y.. Mesto Trnava povolilo rozhodnutím č. OSaŽP/24221-15708/08/Jč zo dňa 25.04.2008 umiestnenie stavby, pričom Krajský stavebný úrad Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2010/00454/Ma zo dňa 12.05.2010 vec vrátil Mestu Trnava na nové konanie. V novom konaní stavebný úrad, územné konanie vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu „Miestna komunikácia - Cesta je „A“MOK 3,75/30 rozhodnutím č. OSaŽP/35051-63600/2010/Jč zo dňa 23.08.2010 zastavil. Krajský stavebný úrad Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00093/Ma zo dňa 17.05.2010 uvedené rozhodnutie zrušil a opätovne vrátil Mestu Trnava na nové konanie. Začatie konania bolo oznámené verejnou vyhláškou č. OSaŽP/37662-55082/2011/Jč zo dňa 23.06.2011, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli od 28.06.2011 do 13.07.

1. V stanovenej lehote uplatnili námietky: Ing. S. N. a manž. Ing. I. N., Z. V., Z. A., Mgr. G. S., v ktorých žiadali zastaviť územné konanie. Stavebný úrad zamietol námietky v celom rozsahu a vydal rozhodnutie č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011, ktorým rozhodol o umiestnení líniovej stavby „Miestna komunikácia - Cesta „A“MOK 3,75/30“, na pozemkoch parc.č. 4021/87, 4021/165, 4021/167, 4021/531, 4021/305 a 4021/313, v kat.úz. Y., pre stavebníkov Ing. Y. N. a jeho manželku D. N., rod. A., obaja bytom Z.. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote, dňa 08.09.2011, odvolali účastníci konania - žalobcovia. K ich odvolaniu sa vyjadrili aj manželia N.. Žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie mesta Trnava, č. OSaŽP/37662-63523/2011/Jč, zo dňa 18.08.2011 potvrdil. Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že projektová dokumentácia pre umiestňovanú líniovú stavbu „Miestna komunikácia cesta - „A“MOK 3,75/30“ bola vypracovaná Ing. arch. Z. O., autorizovaným architektom, v zmysle požiarno-bezpečnostných predpisov, hygienických predpisov, príslušných STN a v zmysle platných vyhlášok MŽP SR. Umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktorým neodporuje a ani životné prostredie neohrozuje a neznehodnotí susedné stavby ani pozemky. Na účelovej komunikácii P. Mudroňa sú vybudované zárodky pripojenia smerom k navrhovanej prepojovacej miestnej komunikácii, v rozsahu po ukončenie polomerov oblúkov v pripojení na účelovú komunikáciu P. Mudroňa. Vlastníci účelovej komunikácie P. Mudroňa sami vybudovali časť prepojovacej komunikácie, umiestňovaná časť miestnej komunikácie sa nenapája na účelovú komunikáciu P. Mudroňa, ale na už vybudovanú časť prepojovacej komunikácie, ktorá je vybudovaná (vlastníkmi účelovej komunikácie) v rozsahu polomerov oblúkov v pripojení. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013 týkajúceho sa vyvlastnenia pozemku parc.č. 4021/87, na ktorom má byť umiestnená miestna komunikácia - cesta „A“MOK je uvedené, že „preskúmaním veci senát najvyššieho súdu zistil v konaní existenciu zásadnej právnej otázky, doteraz nejudikovanej, aktívnej legitimácie subjektu na podanie návrhu na vyvlastnenie pre zákonnom vymedzený účel vyvlastnenia - výstavba miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f/ stavebného zákona. Vyvlastnenie je zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva. Ako výnimka z pravidla musí byť vykladaná v súlade s dikciou zákona. V danom prípade sa navrhovatelia ako fyzické osoby domáhali vyvlastnenia pozemku pre účely miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona. Miestne komunikácie však podliehajú osobitnému právnemu režimu a v zmysle § 2 ods. 3 tretia veta zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení neskorších predpisov „Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby“. Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona „miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce“. Aktívne legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/ ako navrhovateľmi vyvlastnenia a mestom Trnava z dôvodu, že tieto prevodové zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého výstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice Pavla Mudroňa s ulicou M. Hella, spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto Trnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania. V konaní bolo potvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/. Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú. Je nevyhnutné, aby mesto Trnava pred začatím vyvlastňovacieho konania preskúmalo možnosť dohody medzi vlastníkmi pozemkov navzájom i mestom. V tejto súvislosti senát poukazuje na list právnej zástupkyne ďalších účastníkov 1/ a 2/ zo dňa 13.03.2012 (súčasť administratívneho spisu 17/439), v ktorom navrhujú situáciu riešiť zámenou susediacich pozemkov.“ V. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Odvolací súd vychádzajúc z obsahu žaloby a odvolacích námietok, s poukazom tiež na súvisiace rozhodnutia má za to, že medzi účastníkmi konania vyvstala spornou predovšetkým otázka charakteru časti ulice Mudroňa skolaudovanej kolaudačným rozhodnutím, konkrétne či má charakter miestnej alebo účelovej komunikácie. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcov uvedenou v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, že územný plán je v rozpore so skutkovým stavom. Vymedzené predĺženia ulice P. Mudroňa vnímané v územnom pláne ako „miestna komunikácia“ je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko pozemky, na ktorých je cestné teleso postavené sú vo vlastníctve viacerých fyzických osôb a nie mesta Trnava a komunikácia nebola zaradená do siete miestnych komunikácií. Skutočnosť, že nejde o miestnu komunikáciu ale o komunikáciu účelovú, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžp/12/2001 zo dňa 23.11.
2. Umiestňovanou prepojovacou komunikáciou sa nedopĺňa sieť miestnych komunikácií, keďže predmetná komunikácia sa ani z jedného svojho ukončenia nepripája na inú miestnu komunikáciu a je preto otázne, či vôbec v budúcnosti môže slúžiť verejnému záujmu. Ak nebolo vo verejnom záujme postavenie ulice P. Mudroňa ako miestnej komunikácie (o čom svedčí dohoda o ukončení zmluvných vzťahov zo dňa 11.12.2003), nemôže byť vo verejnom záujme ani vybudovanie prepojovacej komunikácie - cesty „A“MOK. Samotný poukaz len na územný plán mesta Trnava je nepostačujúci. Časť komunikácie na ulici P. Mudroňa, ktorá bola realizovaná vlastníkmi trinástich rodinných domov a na ktorú sa napája navrhovaná miestna komunikácia je podľa cestného zákona dnes verejnou účelovou komunikáciou, nakoľko nie je vo vlastníctve Mesta Trnava a nebola zaradená do siete miestnych komunikácií. Z uvedeného dôvodu Mesto Trnava ako cestný orgán nie je kompetentný rozhodovať o pripojení pozemných komunikácií a zriaďovaní vjazdov na účelové komunikácie a teda nie je ani kompetentný vydať záväzné stanovisko na pripojenie. Na ďalšiu odvolaciu námietku, že je potrebný súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s pripojením ku miestnej komunikácii odvolací súd uvádza, že stavebný zákon ani vykonávajúca vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. neukladajú navrhovateľom predložiť k vydaniu územného rozhodnutia súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s napojením miestnej komunikácie. Tiež žiadny z osobitných právnych predpisov neustanovuje, že stavebný úrad je povinný žiadať o súhlas vlastníkov verejnej účelovej komunikácie pre pripojenie navrhovanej miestnej komunikácie. Vlastníci uvedených pozemkov a stavieb sa nemôžu domáhať absolútnej ochrany svojho vlastníckeho práva, na úkor iných a voči verejnému záujmu. Z týchto dôvodov táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcov, že správne orgány a ani prvostupňový súd dostatočne nezdôvodnili, prečo nie je potrebné súčasne s rozhodnutím o umiestnení cesty „A“MOK rozhodnúť aj o pripojení cesty „A“MOK s účelovou komunikáciou na ulici P. Mudroňa je dôvodená a v odôvodnení rozhodnutí absentuje. Neobstojí právna argumentácia, že mesto Trnava nemá právomoc rozhodnúť o pripojení pozemných komunikácií. Táto jej právomoc vyplýva z § 3b ods. 1 v spojení s ods. 23 zákona č. 135/1961 Zb. Najvyšší súd SR ďalej poukazuje, že pri rozhodovaní o pripojení existujúcej účelovej komunikácie na ulici P. Mudroňa a navrhovanej prepojovacej miestnej komunikácie je nevyhnutné akceptovať a zohľadniť právny stav účelovej komunikácie (§ 22 ods. 3 vyhlášky federálne ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb; § 137 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), ktorá je vo vlastníctve fyzických osôb. Najvyšší súd SR tiež poukazuje na skutočnosť, že správne orgány sa nevyrovnali s otázkou paralelnosti rozhodnutí o umiestnení obdobných stavieb na identických pozemkoch pre rôznych navrhovateľov (umiestnenie líniovej stavby „Prepojovacia miestna komunikácia medzi ulicami P. Mudroňa a M. Hella: cesta „B“MOK 3,75/30“). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na protest prokurátora č. Kd 128/11-11 zo dňa 08.08.2012 (Krajská prokuratúra Trnava) proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2011/00712/P1 zo dňa 21.10.2011, ktorým KSÚ podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie Ing. S. N., Mgr. G. S., Z. V., Ing. I. X., Ing. S. Z., MUDr. Z. K., MUDr. S. K. a Ing. O. N. a rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/34787-51992/2011/Jč zo dňa 04.07.2011 potvrdil. KSÚ Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2012/00721/P1 zo dňa 10.09.2012 v konaní o proteste prokurátora vyhovel. Voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie JUDr. Ružena Bubeníčková, následne rozhodovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré rozhodnutím zo dňa 17.01.2013 č.k. 24050/2012/SV-73984/Kr odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie KSÚ Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00721/P1 zo dňa 10.09.
3. Rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať z právneho a skutkového stavu veci v čase vydania rozhodnutia, ktorý stavebný úrad musí rešpektovať, preto v danej veci a v predmetnom územnom konaní je dôležitá skutočnosť, či v čase vydania rozhodnutia išlo o miestnu alebo účelovú komunikáciu. Ako vyplýva zo spisového materiálu, podľa ustanovení cestného zákona (najmä § 3d ods. 3 tohto zákona), táto komunikácia nemá charakter miestnej komunikácie. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, avšak v prípade, ak nie je splnená podmienka vlastníctva pozemku navrhovateľom na vydanie územného rozhodnutia, stavebný úrad musí už v územnom konaní skúmať, či na navrhovaný účel možno daný pozemok vyvlastniť (ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť - § 38 stavebného zákona), čo je potrebné zrealizovať v ďalšom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keďže prihliadol aj na závery rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžp/20/2013 zo dňa 17.01.
4. Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené v vec vrátená na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v celkovej výške 136,- €, zloženú z náhrady za zaplatené súdne poplatky a to za žalobu 66,- € a za odvolanie 70,- €, trovy právneho zastúpenia neboli priznané, keďže neboli vyčíslené v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.