a/ OSP zastavil. V súvislosti s ďalším žalobcom napadnutým rozhodnutím č. 9200302/5/948859/2014 zo dňa 12.03.2014, ktorým žalovaný vyzval žalobcu, aby v náhradnej lehote do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy zaplatil vyššie spomenutý daňový nedoplatok na základe rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 9201401/5/5193845/2013 zo dňa 20.11.2013 dospel krajský súd, že konanie je potrebné zastaviť, nakoľko žalobca nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré sa v tomto prípade pripúšťajú - podanie námietky. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že uvedená výzva bola žalobcovi doručená do vlastných rúk dňa 02.04.2014, pričom lehota na podanie žaloby uplynula 02.06. 2014. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde 24.06.2014, teda oneskorene, je to ďalším dôvodom na zastavenie konania v zmysle § 250d ods.
1 OSP. Rozhodnutie č. 9201401/5/704049/2015/Niz zo dňa 25.02.2014 ktorým žalovaný žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty nevyhovel bolo doručené žalobcovi dňa 04.03.2014. Keďže potom žalobca podal žalobu dňa 24.06.2014 a lehota na podanie žaloby uplynula 04.05.2014, ide o žalobu podanú oneskorene a preto súd toto konanie podľa § 250d ods.
ID zo dňa 20.
1 OSP znova zastavil. Posledným rozhodnutím č. 9201401/5/5193845/2013/Niz zo dňa 20.11.2013 žalovaný vyrubil žalobcovi vyššie uvedený rozdiel dane z príjmov a neuznal daňovú stratu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 20.12.2013, čo znamená, že lehota na podanie žaloby uplynula dňom 20.02.2014 a keďže žalobca podal žalobu až dňa 24.06.2014 súd toto konanie podľa § 250d ods.
1 OSP opäť zastavil O náhrade trov konania krajský súd rozhodoval podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania a žalovanému náhrada trov konania neprislúcha. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zastúpení advokátom v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca žiada odvolací súd, aby uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.10.2014, sp.zn. 14S/106/2014 v súlade s § 221 OSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho v súlade s § 220 OSP zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie. Najvyšší súd Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP, a § 246c veta prvá v spojení s § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorými je Slovenská republika. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej časti OSP sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutia, proti, ktorému zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie a rozhodovanie o žalobách je správne súdnictvo založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle článku 36 ods. 2 listiny základných práv a slobôd a článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa, ktorej súdy v zásade môžu a musia preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah právomoci súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy preskúmavajú. Ide o rozhodnutia, ktoré sú stanovené ustanovením § 248 OSP. Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámením sa s dôvodmi odvolania proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Trnave, a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, nezistil žiaden dôvod nato aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia. Na tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým Najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci Krajským súdom za správne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné: Je potrebné sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu že rozhodnutie o nevyhovení k námietke voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane nie je rozhodnutím ukladajúci daňovému subjektu povinnosti zmoknú právnej oblasti, ale súvisí výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, čo mu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Takisto rozhodnutie, ktorým správca dane vyzval žalobcu, aby náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok vzniknutý na dani z príjmov právnickej osoby, ktorý bol vydaný na základe rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, je rozhodnutie, ktoré má charakter procesného rozhodnutia, pričom však prvostupňový súd správne poznamenal, že voči predmetnej výzve bolo možné podať námietku v lehote 15 dní od jej doručenia. Vzhľadom na to, že žalobca napadol žalobou samostatne aj výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, prvostupňový súd konanie o preskúmanie predmetnej výzvy zastavil, nakoľko žalobca nevyčerpal všetky opravné prostriedky ktoré sa preň pripúšťajú, v tomto prípade podanie námietky. Rozhodnutie, ktorým žalovaný žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty nevyhovel bolo žalobcovi doručené dňa 04.03.2014. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 24.06.02014 jedná sa o žalobu podanú oneskorene, nakoľko lehota na podanie žaloby uplynula dňa 04.05.2014. Rozhodnutia, ktorými žalovaný vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 a zároveň neuznal daňovú stratu bolo doručené žalobcovi do 20.12.2013. Lehota na podanie žaloby uplynula dňom 20.02.2014, keďže žalobca podal žalobu až dňa 24.06.2014 prvostupňový súd správne postupoval, keď konanie v uvedenej veci zastavil z dôvodu oneskorene podanej žaloby. Žalobca sa mýli, keď argumentuje tým, že aj napriek skutočnosti, že ide o procesné rozhodnutia lehota na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti predošlých rozhodnutí začína podľa názoru žalobcu plynúť až po doručení predmetných procesných rozhodnutí. Tieto procesné rozhodnutia, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predstavujú iba následného akty, ktorými správny orgán postupuje v zmysle zákonných ustanovení v daňovom konaní Pred začatím vedenia daňového exekučného konania, po právoplatnosti a vykonateľnosti v platobných výmerov alebo iných rozhodnutí ktorými sa vyrubuje daň. V žiadnom prípade s nimi nie je možné spájať možnosť predĺženia lehoty na odvolanie voči týmto platobným výmerom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutie prvostupňovému súdu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležité zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné, potvrdil uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.