3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu, že žalobcovia nemali procesnú legitimáciu na podanie žaloby, pretože neboli účastníkmi konania
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), teda neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 2 OSP. Krajský súd pred meritórnym prejednaním žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.k. OU-RK-OSZP-2014/004802-028 EIA zo 16. júla 2014, ktorým žalovaný rozhodol, že vodná stavba Malá vodná elektráreň Lisková - Jamborov prah umiestnená do katastrálneho územia Lisková, ktorej účelom je výroba elektrickej energie využitím hydroenergetického potenciálu rieky Váh v lokalite Lisková - Jamborov prah (rkm 324,10) sa bude posudzovať
zákona č. 24/2006 Z.z., skúmal splnenie procesných podmienok konania.
krajského súdu žalobcov ako právnické osoby
ust. § 24b zákona č. 24/2006 Z.z. bolo možné považovať za účastníkov konania t.j. zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté v prípade, ak by podali písomné stanovisko
4 zákona v lehote 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, alebo v tej istej lehote od zverejnenia oznámenia obcou
odseku 3 tohoto zákona. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že zámer bol na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR zverejnený
krajského súdu po zákonom stanovenej lehote, preto ich v zmysle § 24b zákona nebolo nemožné považovať za zainteresovanú verejnosť. Proti tomuto uzneseniu podali v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského súdu o zastavení konania odôvodnili tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil a svojím postupom aj napadnutým uznesením odňal žalobcom právo konať pred súdom. Mali za to, že ust. § 250 ods. 3 OSP nemožno aplikovať v prípade, keď žalobu podáva osoba, ktorá o sebe tvrdí, že sa s ňou nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou, ako s účastníkom konať malo (§ 250 ods. 2 OSP) a pod pojmom „neoprávnená osoba“ treba rozumieť osobu, ktorá nemá žiadny procesný a ani vecný vzťah k prejednávanej veci. Zotrvávali na svojom stanovisku, že žalovaný svojím postupom a napatnutým rozhodnutím ukrátil žalobcov na svojich právach, nakoľko si mal predovšetkým od žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa má realizovať predmetný zámer - vodná stavba, bez ohľadu na znenie § 23 zákona č. 24/2006 Z.z. vyžiadať stanovisko k posudzovanému zámeru a mal im aj doručiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu tak, aby mohli riadne a včas uplatniť všetky svoje práva vlastníkov dotknutých nehnuteľností garantované Ústavou SR. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcov tak, že navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcov 1/ a 2/ (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu krajského súdu nie je možné priznať úspech.
1 vety prvej OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
2 OSP ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a
okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
3 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov účinný k 16. júlu 2014 dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia
odseku 2 informuje o ňom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.
4 citovaného zákona, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia
odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
citovaného zákona právnická osoba, ktorá podá písomné stanovisko
4, § 30 ods. 5 alebo
3, z ktorého vyplýva jej záujem o rozhodnutie, má v rámci následného povoľovacieho konania
osobitného predpisu postavenie účastníka konania. Táto právnická osoba sa považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. Ak ide o právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra alebo obdobného registra predloží právnická osoba príslušnému orgánu výpis z takéhoto registra, nie starší ako tri mesiace spolu s podaním písomného stanoviska.
1 citovaného zákona ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať
tohto zákona.
7 citovaného zákona o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať
tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty
4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4.
8 citovaného zákona rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať
tohto zákona, príslušný orgán zašle aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zainteresovanej verejnosti. Zo súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že predkladateľ zámeru RNDr. V. L. M., B.,
1/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; navodzuje stav právnej istoty ako základného princípu materiálneho právneho štátu, a z neho vyvoditeľných princípov legitímneho očakávania a predvídateľnosti právnych účinkov uplatnenia ochrany práva. Takáto interpretácia zodpovedá aj klasickej právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“), t.j. oprávnený má niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Žalobcovia tým, že nezaslali stanovisko v zákonom stanovenej lehote
4 zákona č. 24/2006 Z.z. nesplnili podmienku účastníctva v správnom konaní vyžadovanú zákonom, teda neboli oprávnení na podanie žaloby v zmysle § 250 ods. 2 OSP. Žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie o zastavení konania pre nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté práva žalobcov na účasť v ďalších správnych konaniach ohľdne predmetu sporu v prípade existencie ich vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam. O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.