9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného R. B. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12. októbra 2005, sp. zn. 3 T 5/04, bol obvinený R. B. uznaný za vinného v bode 10/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/, v bode 15/ z trestného činu ublíženia na zdraví
221 ods. 1 Tr. zákona, v bode 16/ z trestného činu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 5 Tost 1/2008 2 Tr. zákona a v bode 17/ z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. a/, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že bod 10/ A. K. po predchádzajúcej dohode s R. B. a obvineným M. Š. dňa
2 Tr. zák. k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, pre ktorý mu bolo pod ČVS: K. vznesené obvinenie
1 Trestného poriadku uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Bratislave zo dňa 27. februára 2003 na Občianske združenie F., so sídlom V., S., IČO X., čím pre toto združenie získal prospech 1 629 100 Sk. Za to bol obvinený R. B. odsúdený
4 Tr. zákona v znení zákona č. 171/2003 Z.z. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého trestu bol obvinenému
1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.
1 Tr. por. boli poškodení M. T. a A. T., s nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie v občianskoprávnych veciach. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania obvineného R. B. a krajského prokurátora, rozsudkom z 10. mája 2006, sp. zn. 5 Tost 1/2008 5 1 To 116/2005,
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave v časti týkajúcej sa obvineného R. B. vo výroku o treste a
3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sám vo veci rozhodol tak, že odsúdil obvineného R. B.
4 Tr. zákona v znení zákona č. 171/2003 Z.z. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého trestu bol
2 písm. a/ Tr. zákona obvinený zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podaním zo dňa
2 Tr. por. s poukazom na § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol návrh obvineného R. B. na povolenie obnovy konania. Senát krajského súdu dospel k záveru, že svedecká výpoveď J. K. nevniesla do dôkaznej situácie žiadnu zmenu, keďže túto výpoveď vyhodnotil súd ako tendenčnú, v snahe pomôcť obvinenému B.. Krajským ako aj najvyšším súdom bola ustálená vina obvineného najmä výpoveďami svedkov L. K., manželov T., spoluobžalovanej K., ako aj listinnými dôkazmi. Čo sa týka výpovede nového svedka K., túto súd nevyhodnotil ako dôkaz, ktorý by odôvodňoval iné rozhodnutie o vine obvineného B.. Proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania podal obvinený B. v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, prostredníctvom splnomocneného obhajcu. V jej dôvodoch uvádzal, že krajský súd nespochybnil výpoveď svedka K. ako nový dôkaz, ale ani to, že ním tvrdené skutočnosti v spojení so známymi skutočnosťami neodôvodňujú povolenie obnovy konania. Konštatoval iba, že výpoveď je tendenčná a účelová. Obvinený je však opačného názoru, považuje závery súdu za predčasné, neobjektívne, a preto sa domnieva, že v jeho 5 Tost 1/2008 6 prípade bol daný dôvod na povolenie obnovy konania. Bolo povinnosťou súdu overiť výpoveď nového svedka aj výsluchom A. P., ktorá bola v inkriminovaný čas spolu so svedkom. Žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a sám vo veci rozhodol tak, že povolí obnovu konania, prípadne uložil Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie súdu, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo správne a v súlade so zákonom.
por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcu v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť novoobjavené dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad pre nové rozhodnutie o vine. Napriek tomu je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine. 5 Tost 1/2008 7 Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. V nadväznosti na práve uvedené, je súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania na základe objavenia nového svedka, povinný overiť všetky jeho tvrdenia výsluchom, tak aby mohol potom vysloviť objektívny záver o vyššej miere pravdepodobnosti (dôvodnom predpoklade), že v prípade pravdivosti týchto tvrdení by tieto nové dôkazy „mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine“. Krajský súd na verejnom zasadnutí vypočul svedka J. K.. Jedná sa o svedka, ktorý nebol vypočutý (ani obhajobou navrhovaný) v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom. Svedok K. vo svojej výpovedi uviedol, že počul rozhovor jemu neznámych osôb, ktoré okrem iného spomenuli meno B., ako aj to, že majú tvrdiť, že si nič nepožičali. To, že sa jedná o poškodených T. je presvedčený od okamihu, keď mu o týchto povedal práve obvinený B.. Skutočnosť prečo to neoznámil skôr, odôvodnil tým, že tomu neprikladal význam. Určite si pamätá, ako sa ním videné osoby rozprávali o rodinnom dome a notárovi. V ďalšom priebehu verejného zasadnutia navrhla obhajkyňa obvineného vypočuť svedkyňu A. P., ktorý návrh však súd zamietol. Aj keď z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva ako nosný dôvod zamietnutia návrhu na povolenie obnovy konania práve tendenčnosť a zrejmá účelovosť výpovede J. K., táto skutočnosť nič nemení na správnosti rozhodnutia krajského súdu v tom smere, že návrh na povolanie obnovy konania zamietol. Výpoveď svedka K. je novým dôkazom v tejto trestnej veci, pretože v pôvodnom konaní nebol vypočutý. Na druhej strane však treba uviesť, že jeho výpoveď ani sama o sebe ani v spojení s už vykonanými dôkazmi nemôže mať vplyv na záver súdu o vine obvineného B. zo skutkov uvedených v bodoch 10/, 16/ a 17/ 5 Tost 1/2008 8 odsudzujúceho rozsudku. Vina obvineného B. bola súdom prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím ustálená nielen výpoveďami poškodených T., ale aj výpoveďou spoluobžalovanej K., ako aj na podklade vykonaných listinných dôkazov. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v tejto trestnej veci bolo spáchaných viacero skutkov obdobným spôsobom. Skutočnosť, o ktorej vypovedal svedok K., že poškodení T. sa dohovárali, aby tvrdili, „že si nič nepožičali“ je príliš všeobecná a nemôže odôvodniť iné rozhodnutie o vine obvineného R. B.. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani prípadná výpoveď priateľky svedka K., A. P.. Správne postupoval krajský súd, keď zamietol návrh na jej výsluch. Menovaná totiž nebola svedkom žiadneho rozhovoru ani udalosti, iba mala reprodukovať niečo, čo jej mal povedať práve svedok K.. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody aj najvyšší súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neboli naplnené podmienky obnovy konania predpokladané ustanovením § 394 ods. 1 Tr. poriadku, a preto
1 písm. c/ Tr. poriadku musel sťažnosť obvineného R. B. ako nedôvodnú zamietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 19. marca 2008 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.