ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c O.s.p.
a nasl.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok krajského súdu § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že o vypočúvaní svedka T. E. správca dane vyhotovil zápisnicu č. 9811401/1/926882/2012 zo dňa 17.04.2012, do ktorej zaznamenal vyjadrenie T. E. k uvedeným faktúram č. 1/2010, 2/2010 a 3/2010, podľa ktorých daňový subjekt vyplatil menovanému v roku 2010 sumu 10 500,00 eur (suma 6 500,00 eur daňový subjekt vyplatil zálohovo za práce, ktoré mali byť vykonané v mesiacoch január až august 2011). T. E. do zápisnice uviedol, že uvedené faktúry nevystavil, nepodpísal a neprijal finančné prostriedky v hotovosti vo výške 10 500,00 eur tak, ako je uvedené na faktúrach a príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch. Podpis na dokladoch nie je jeho. Svedok E. M. k uvedeným faktúram č. 1/2010, 2/2010 a 3/2010 v celkovej sume 6 700,00 eur, pri vykonanom ústnom pojednávaní dňa 14.05.2012 do zápisnice č. 9811401/1/346409/2012 zo dňa 14.05.2012 uviedol, že predložené faktúry nevystavil, nepodpísal a neprijal finančné prostriedky v hotovosti vo výške 6 700,00 eur tak, ako je uvedené na faktúrach a príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch. Potvrdil tiež, že daňový subjekt mu vyplácal nejaké peniaze, podľa toho koľko odrobil, avšak žiadny doklad o tom nemá. Na základe uvedených zistení správca dane zhodnotil všetky uvedené dôkazy a rozhodol, že uplatnené daňové výdavky za dodanie prác od dodávateľov T. E. a E. M. v celkovej sume 17 200,00 eur neboli preukázateľne vynaložené podľa § 2 písm. i) a nadväzne § 19 zákona č. 595/2003 Z.z., v zmysle ktorého je možné do daňových výdavkov zahrnúť výdavky preukázané, v rozsahu a za podmienok podľa zákona č. 595/2003 Z.z. resp. osobitného predpisu, čo nebolo dodržané, pretože nebola splnená podmienka preukázateľnosti výdavku. Správca dane vychádzal z uvedených skutočností, ktoré sú spochybnené výpoveďami tých istých osôb ako svedkov v trestnom konaní pred Okresným súdom Rožňava vo trestnej veci obžalovanej R. V. sp. zn. 1T/89/2013, kde na hlavnom pojednávaní svedkovia T. E., E. M., L. M. a U. F. vypovedali v rozporne so svojim výpoveďami pred správcom dane. Táto okolnosť vedie k tomu, že správca dane musí dokazovanie opätovne vykonať a odstrániť rozpory vo výpovediach svedkov pred ním a v trestnom konaní. Za tým účelom sa správca dane oboznámi s výpoveďami svedkov v trestnom konaní. Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 1T/89/2013 zo dňa 14.10.2013, ktorým bola R. V. oslobodená spod obžaloby pre skutky, ktoré sa mali stať v rokoch 2010 a 2011. Keďže nejde o odsudzujúci rozsudok správca dane ním nie je viazaný v zmysle § 135 O.s.p. Rozpory medzi dôkazmi však musia byť odstránené. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (vyjadrenie zo dňa 26.01.2015 k odvolaniu žalobcu 139,83 €, réžijný paušál 8,39 €). Spolu 148,22 €. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.