461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 (ďalej len „Opatrenie") zvýšila od 01. januára 2014 invalidný dôchodok navrhovateľky, ktorý sa
1 zákona považuje za starobný dôchodok o 7,80 € na 293,10 € mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľka je od 25. októbra 1981 poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný
3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Tento sa
9 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za starobný dôchodok a
1 uvedeného zákona starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok
zákona účinného pred
Opatrenia posúdila nesprávne a toto posúdenie považuje za nespravodlivé a diskriminačné. Preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Nesúhlasila s názorom krajského súdu poukazujúc na to, že navrhovateľke nevznikol nárok na starobný dôchodok, ale naďalej trvá jej nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa za starobný dôchodok len považuje, ale k zániku nároku na invalidný dôchodok nedochádza. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 z 05. decembra 2013 ako vecne správne potvrdil.
názoru navrhovateľky uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne krajský súd rozhodol vo veci správne a navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľky od 01. januára 2014.
Opatrenia pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2014 sa ustanovuje takto:
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a sociálny dôchodok.
3 zákona č. 461/2003 Z. z. na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. Z obsahu spisového materiálu vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľka, nar. XX.XX.XXXX, je od 25. októbra 1981 poberateľkou invalidného dôchodku, priznaného
právnych predpisov platných do
1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané
predpisov účinných pred
tohto zákona v sume, v akej patrili k
ktorého invalidný dôchodok uvedený v odseku 1 , ktorého poberateľ pred
12 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po
e/ Opatrenia od 01. januára 2014 o 7,80 €, to znamená ako invalidný dôchodok. Tento postup, nepovažoval ani odvolací súd za zákonný. V zmysle čl. 39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Invalidný dôchodok navrhovateľky sa
9 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za starobný dôchodok a vypláca sa
12 zákona č. 461/2003 Z. z. zo základného fondu starobného poistenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok navrhovateľky dňom 01. januárom 2005 prebral funkciu starobného dôchodku (dávky v starobe), i keď druhovo je naďalej dôchodkom invalidným. Na účely jeho valorizácie je však potrebné považovať ho za starobný dôchodok, uvedený v § 82 ods. 2 tohto zákona. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že navrhovateľka o starobný dôchodok nepožiadala. Odvolací súd preto dospel, rovnako ako krajský súd, k záveru, že valorizácia invalidných dôchodkov, ktoré sú považované
zákona č. 461/2003 Z. z. za starobné dôchodky, má byť rovnaká ako valorizácia starobných dôchodkov. Zvýšenie invalidného dôchodku navrhovateľky od 01. januára 2014 má byť teda rovnaké ako u poberateľov „klasického" starobného dôchodku, teda v sume 8,80 € (§ 1 písm. a/ Opatrenia č. 329/2013 Z. z.). Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a preto
3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešná navrhovateľka žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a odporkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.