1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. L. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. apríla 2012 sp. zn. 2 T 88/2010 bol obvinený R. L. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že 1/ v presne nezistenom čase v období od roku 2002 do roku 2004 v mieste trvalého bydliska v obci M. M. na ul. A.. XXX/X sexuálne zneužíval svoju nevlastnú dcéru M. J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že ju v uvedenom období opakovane počas neprítomnosti matky dieťaťa H. R., viac ako 10-krát sexuálne obťažoval tým, že ju rukami pod tričkom chytal a hladkal na prsiach a taktiež ju chytal a hladkal rukami pod nohavičkami za nahý zadok, 2/ v presne nezistenom čase v období od roku 2003 do roku 2008 v mieste trvalého bydliska v obci M. M. na ul. A.. XXX/X sexuálne zneužíval svoju nevlastnú dcéru D. J., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, kde počas neprítomnosti matky dieťaťa H. R., opakovane maloletú viac ako päťkrát sexuálne obťažoval, a to tým spôsobom, že ju v ktorejkoľvek izbe bytu rukami chytal v rozkroku pod pyžamom, pričom jedenkrát vnikol prstom do jej vagíny, hladkal ju v rozkroku, obchytával ju pod oblečením za prsia a v oblasti brucha, kde ju bozkával a taktiež ju bozkával v oblasti tváre. Za to bol odsúdený
2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol
2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín z
1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok v celom výroku o treste a vo výroku o zrušení skoršieho rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a pri nezmenenom výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa, uložil
2 Tr. zák. za použitia §§ 36 písm. j/, 38 ods. 3, 39 ods. 1 Tr. zák. obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obvineného
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
c/ Tr. por. odmietol. Okresný súd Trenčín dňa
1 písm. c/ Tr. por. uviedol, že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. V tomto smere vytýkal, že nebol náležite zistený skutkový stav a vyhodnotenie vykonaných dôkazov bolo v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V rámci svojej obhajoby poukazoval, že všetko je účelovo vykonštruované matkou maloletých detí, ktorá ho takýmto spôsobom chcela dostať z bytu. Súdom vytýkal, že nevyhodnotili v jeho prospech závery znaleckého posudku,
ktorých netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou a jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Je nelogické, aby sa údajných skutkov v zmysle obžaloby dopustil páchateľ, ktorý netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou - pedofíliou. Ďalším porušením jeho práva na obhajobu je skutočnosť, že v prípravnom konaní mu nebol ustanovený obhajca napriek tomu, že
neho išlo o prípad povinnej obhajoby. Na toto porušenie poukazoval podrobne už jeho obhajca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Porušenie svojho práva videl aj v tom, že v prípravnom konaní nebol vyšetrovateľom poučený o tom, že musí mať obhajcu a o možnosti jeho ustanovenia súdom, pokiaľ si obhajcu sám nezvolí. Obhajca mu bol ustanovený až opatrením súdu z 24. novembra 2011 (č.l. 180), a to výslovne
1 Tr por. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 37 ods. 2 Tr. por. Súd prvého stupňa v tomto opatrení výslovne uvádza, že existujú dôvody povinnej obhajoby, a to už v prípravnom konaní. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne konštatuje, že obhajca mu bol ustanovený v konaní pred súdom na základe jeho žiadosti pre nedostatok finančných prostriedkov. Po začatí trestného stíhania sa úkony vyšetrovania konali bez prítomnosti obhajcu, čím došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. namietal, že rozhodnutie je založené na neoverených dôkazoch (listinné dôkazy, výpovede svedkýň), ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Poukazoval na znalecké posudky vypracované znalcom PhDr. U. z odboru psychológie, odvetvie psychológia dospelých. Keďže v čase vypracovania posudkov boli obe svedkyne maloleté, mal byť posudok vypracovaný znalcom z odvetvia psychológie detí. V rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal nedostatočné poučenie svedkýň, ktoré neboli výslovne poučené aj o trestných následkoch krivej výpovede. Nejednoznačný a nepriamy odkaz na číselné označenie paragrafového ustanovenia zákona (ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 190) nemožno považovať za riadne a úplné poučenie. Takéto procesné pochybenie spôsobuje nezákonnosť a neúčinnosť dôkazu. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. poukazoval, že pre naplnenie znakov trestného činu
zák. vykonaného iným spôsobom sexuálneho zneužívania sa vyžaduje, aby iný spôsob sexuálneho zneužívania bol vykonaný v pohlavnom vzrušení v snahe páchateľa toto vzrušenie uspokojiť. V jeho prípade žiadnym vykonaným dôkazom nebolo preukázané, že skutky uvedené v obžalobe (resp. údajné dotyky) mali byť vykonané v pohlavnom vzrušení a že sa snažil toto vzrušenie nejakým spôsobom ukojiť. (V tejto súvislosti poukazoval na judikatúru R 31/1964). Uvedená skutočnosť rozhodujúca pre naplnenie znakov predmetného trestného činu nebola preukázaná ani výpoveďou samotných poškodených Y. a H. J. Keďže nebol naplnený obligatórny znak konania v pohlavnom vzrušení, tak zistený skutok bol nesprávne právne posúdený. Záverom svojho mimoriadneho opravného prostriedku navrhol vysloviť rozsudkom, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v jeho neprospech, zrušiť napadnuté rozhodnutie i jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu a tomuto súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil na vyjadrenie rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor podaním došlým na najvyšší súd 14. októbra 2015, ktorým navrhol dovolanie obvineného odmietnuť pre nesplnenie podmienok dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, čo je v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom. Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého dôvody
odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. V predmetnej veci ako už bolo vyššie konštatované, obvinený v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa poukazoval, že vykonaným dokazovaním nebola jeho vina preukázaná. O tom, že dôkazy pred súdom prvého stupňa neboli vykonané zákonným spôsobom, nie je v odvolaní žiadna zmienka, na nezákonnosť dôkazov, ktoré spomenul v dovolaní v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por., nepoukazoval ani v konaní pred súdom prvého stupňa. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. bráni vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. Napriek tomu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že námietky obvineného vzťahujúce sa na dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. nie sú opodstatnené.
zistenia dovolacieho súdu v predmetnej veci boli všetky dôkazy, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdmi, vykonané zákonným spôsobom. V posudzovanej veci obvinený uplatnil aj dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. Citovaný dovolací dôvod preto nenapĺňa akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale ho napĺňajú iba niektoré prípady porušenia práva na obhajobu. V posudzovanej veci trestné stíhanie obvineného začalo vznesením obvinenia uznesením vyšetrovateľa zo 16. septembra 2009 (viď uznesenie na č.l. 5-6 spisu), a to pre zločin sexuálneho násilia
zák., ktoré uznesenie obvinený prevzal pri svojom prvom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa
6 Tr. por. vyšetrovateľom upozornený na zmenu právnej kvalifikácie jeho konania ako zločin sexuálneho zneužívania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Ani táto zmena právnej kvalifikácie však nebola dôvodom na povinnú obhajobu. Pri oboznamovaní obvinený nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a nežiadal vyšetrovateľa o ustanovenie obhajcu. Následne prokurátor podal 2. augusta 2010 na príslušnom súde na obvineného obžalobu (č.l. 121-124) pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., ktorú súd predbežne prejednal za účasti obžalovaného na verejnom zasadnutí
1 Tr. por. z dôvodu § 37 ods. 2 Tr. por. ustanovila obhajcu Mgr. Jozefa Gáplovského advokáta z Advokátskej kancelárie v Dubnici nad Váhom, ktorý obvineného obhajoval až do právoplatného skončenia veci. K ustanoveniu obhajcu teda došlo až potom, ako to napokon konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, keď obvinený preukázal, že nemá dostatočné prostriedky na zvolenie si obhajcu a na základe jeho žiadosti. Skutočnosť, že súd prvého stupňa v opatrení nesprávne citoval ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. por. namiesto § 40 ods. 2 Tr. por., ešte neznamená, že v konaní boli porušené práva obvineného na obhajobu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obvinený bol trestne stíhaný iba pre zločin, preto nebol dôvod povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Bolo vecou obvineného, či si obhajcu zvolí od začiatku trestného stíhania alebo požiada súd o ustanovenie obhajcu pre nedostatok finančných prostriedkov. Prípadné použitie asperačnej zásady nie je dôvodom na povinnú obhajobu. Zo strany obvineného ide o nesprávny výklad zákonného ustanovenia o povinnej obhajobe. Pokiaľ ide o ďalšie námietky obvineného uvedené v rámci tohto dovolacieho dôvodu považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov - ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por.
nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.
zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech. Skutočnosť, že odvolací súd neakceptoval obranu obvineného ešte neznamená, že v posudzovanom prípade došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu, a preto námietky obvineného v tomto smere nie sú opodstatnené. Obvinený v rámci mimoriadneho opravného prostriedku uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomínaný dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 47 ods. 2 Tr. zák.). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. Dovolací súd považuje k tomuto dovolaciemu dôvodu za potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadreného v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. V posudzovanej veci obvinený namietal, že jeho konanie nemalo byť posúdené ako trestný čin
zák., pretože pre naplnenie znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby akýkoľvek spôsob sexuálneho zneužívania bol vykonaný v pohlavnom vzrušení v snahe páchateľa toto vzrušenie uspokojiť. Odvolával sa pritom na judikát č. R 31/
ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.
1 Tr. zák. kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
2 Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, alebo c/ z osobitného motívu. Vyššie citované ustanovenie nikde neuvádza, že páchateľ tohto trestného činu musí konať v pohlavnom vzrušení, resp. v snahe uspokojiť svoje pohlavné vzrušenie. Zo skutku ako bol ustálený súdmi nižšieho stupňa vyplýva, že zo strany obvineného nešlo o žiadne náhodné dotyky, preto jeho konanie napĺňa znaky žalovaného trestného činu. V tomto smere dovolací súd žiadne pochybenie nezistil. Zistenie znalcov, že netrpel sexuálnou úchylkou, na ktoré sa obvinený odvolával, v tomto prípade nie je rozhodujúce. Ďalšie námietky obvineného uplatnené v rámci tohto dovolacieho dôvodu smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdmi nižšej inštancie a polemizuje s odôvodnením ich rozhodnutí. V podstate sa obvinený takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Z uvedeného je potom zrejmé, že argumenty uvedené v jeho dovolaní nie sú spôsobilé naplniť ani obvineným uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c/, g/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného R. L. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.