rozpočtu. Túto dohodu o jednotkových cenách
rozpočtu súd prvého stupňa považoval za platnú aj z toho dôvodu, že žalovaný vo faktúrach č. 20040701 a č. 20040803, ktorými žalobca fakturoval žalovanému cenu vykonaných prác a žalovaný tieto faktúry uhradil v plnej výške, tieto jednotkové ceny žalovaný nenamietal. Okresný súd Košice - okolie zdôraznil, že predmetom tohto konania je zaplatenie zostatku ceny diela za vykonané práce, ktoré žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 20041001 v sume 13.272,72 eur (399.854,- Sk). Keďže predmetom tohto konania je nezaplatenie prác vyfakturovaných faktúrou č. 20041001, a to za jednotkové ceny uvedené vo faktúre, súd prvého stupňa preto zameral dokazovanie na zistenie skutočného množstva vykonaných prác a naviac prác, ktoré žalobca na predmetom diele vykonal. Za objektívne vykonané množstvo týchto prác súd prvého stupňa považoval rozsah prác určených súdnym znalcom Ing. Jozefom Čechovským, ktoré boli zamerané znalcom za účasti oboch účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto na zistenie výšky oprávnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie prác, ktoré sú predmetom tohto konania
vystavenej faktúry č. 20041001, porovnal všetky faktúry, teda aj faktúru č. 20040701 a č. 20040803, aj keď tieto 2 faktúry č. 20040701 a č. 20040803 žalovaný v plnej výške žalobcovi uhradil. Súd prvého stupňa pri porovnávaní týchto faktúr, jednotlivých ich položiek zistil, že niektoré fakturované sumy sú oprávnené a niektoré nie tak, ako to podrobne špecifikoval na strane 5, 6, 7, 8 odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Po porovnaní týchto položiek dospel k záveru, že nárok žalobcu z predmetnej neuhradenej faktúry č. 20041001 je oprávnený v celkovej výške 11.382,91 eur a keďže z tejto faktúry žalovaný uhradil dňa 15.3.2001 sumu 3.476,26 eur, neuhradená zostala oprávnená pohľadávka z faktúry č. 20041001 vo výške 7.906,65 eur, a to za neuhradenú cenu diela
1, 3 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v započítacej námietke zo strany žalovaného ohľadom náhrady spôsobenej škody na diele zo strany žalobcu v uplatnenej výške 32.287,- Sk (1.071,73 eur) za vykonané maliarske a natieračské práce a vo výške 949,16 eur a 209,65 eur za opravu poškodenej strechy vykonanú R. Q., dospel k záveru, že započítacia námietka žalovaného je dôvodná v rozsahu 1.071,73 eur za vykonané maliarske a natieračské práce, pretože z podaného znaleckého posudku súdnym znalcom Ing. Gardošom a fotografiami v ňom založenými vyplýva, že v dôsledku vád strechy došlo k zatečeniu interiéru objektu a došlo k poškodeniu omietok a maľoviek interiéru, čo si vyžiadalo náklady na vymaľovanie 1.071,73 eur. Súd prvého stupňa preto považoval uplatnený nárok žalovaného na náhradu škody, ktorú spôsobil žalobca nekvalitným vykonaním strechy za dôvodný a za dôvodný považoval nárok žalovaného na zaplatenie nákladov na vymaľovanie objektu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, preto uznal započítaciu námietku žalovaného vo výške 1.071,73 eur za tieto práce. V prevyšujúcej časti započítaciu námietku za opravu strechy vo výške 949,16 eur a 209,65 eur nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že vady strechy spôsobil len žalobca, pretože zo znaleckého posudku a z výpovedi svedkov vyplynulo, že po streche chodili rôzni ľudia, a to nielen pracovníci žalobcu, ale aj iní pracovníci, ktorí montovali na streche svetlíky a robili omietky. Tiež nebolo preukázané, že by vady boli spôsobené tým, že chýbali dilatačné lišty, ktoré dodatočne dodal žalovanému R. Q.. Preto túto započítaciu námietku v rozsahu 949,16 eur a 209,65 eur súd prvého stupňa v konaní neuznal. Na základe uvedeného súd prvého stupňa potom, ako dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 7.906,65 eur je dôvodná a taktiež započítacia námietka žalovaného vo výške 1.071,73 eur je dôvodná, po odpočítaní týchto súm zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu 6.834,92 eur za neuhradenú cenu diela. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol. Okresný súd Košice - okolie priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania
1 Obchodného zákonníka z dôvodne uplatnenej pohľadávky 6.834,92 eur vo výške 14,5 % ročne, čo sú úroky z omeškania o 10 % vyššie ako je základná úroková sadzba V. banky T. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, a to v
3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcu a žalovaného, Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške 1.071,73 eur. Ďalej zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.834,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 11.382,91 eur od
troch faktúr, ktorými vyfakturoval žalovanému cenu diela, má nárok na zaplatenie ceny diela určenej ako dohodnutej ceny za celé dielo alebo
rozpočtu alebo
m2 zastrešovanej strechy. Jednotlivé položky faktúr tvoria samotnú cenu diela, nie sú samostatnými nárokmi, nemôžu však
odvolacieho súdu byť spolu vyššie ako cena celého diela. Odvolací súd ďalej napadnutým rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v rozsahu 1.071,73 eur, pretože súd správne posúdil dôvodnosť uplatnenej započítacej námietky žalovaného o náhradu škody 1.071,73 eur za vynaložené práce na opravu interiéru autoservisu v dôsledku poškodenia omietok stavby potom, ako došlo k zatečeniu strechy, ktorú zhotovoval žalobca. Poškodené omietky a maľovky interiéru dal opraviť žalovaný na vlastné náklady a vznikli mu náklady v rozsahu 1.071,73 eur, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Gardoša, fotografií v ňom založených, písomných reklamácií, zápismi v stavebnom denníku. Preto v tejto časti,
odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zamietol žalobu, ak uznal započítaciu námietku žalobcu 1.071,73 eur. Aj ďalšiu časť započítacej námietky žalovaného na náhradu škody za poškodenie strechy - preliačiny na streche vo výške 949,16 eur a 209,65 eur odvolací súd považoval za správne posúdenú súdom prvého stupňa ako nepreukázanú náhradu škody zo strany žalovaného, pretože túto škodu na streche mohli spôsobiť aj iní pracovníci, nielen pracovníci žalobcu, ktorí na stavbe pracovali. Odvolací súd dodal, že o tejto nedôvodnej započítacej námietke nemohol rozhodnúť v odvolacom konaní, pretože nepotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o vyhovení návrhu ani v časti, preto ju bude môcť odvolací súd zohľadniť až súd prvého stupňa pri rozhodovaní o pohľadávke žalobcu. Proti potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 1. januára 2015 (ďalej len „O. s. p.“), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) a tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení celej veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že účastník konania má právo na také rozhodnutie, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Dovolateľ zdôraznil, že ako žalobca podal odvolanie z dôvodu nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, z ktorého súd prvého stupňa uznal za oprávnený nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 1.071,73 eur za vykonané maliarske a natieračské práce, a to napriek tomu, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za vady strechy, resp. zatečenie interiéru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znalecký posudok Ing. Milana Gardoša, ktorý znalec na základe vizuálnej obhliadky nezistil také vady v klampiarskych konštrukciách, ktoré by spôsobovali zatekanie. Preto je
dovolateľa zrejmé, že žalobca nenesie zodpovednosť za zatečenie interiéru a uznanie započítacej námietky zo strany súdu, je nedôvodné. Navyše
žalobcu aj z predložených faktúr je možné vyvodiť zodpovednosť za náhradu škody, avšak súdy sa ich skúmaním v konaní vôbec nezaoberali. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa nie je známe, akými úvahami sa súdy riadili, keď jednu započítaciu námietku (náklady na maliarske práce v dôsledku zatečenia strechy) považovali za preukázanú a druhú (námietky na opravu strechy) za nepreukázanú, pričom vychádzali z totožného skutkového stavu veci. Týmto vychádzajú rozhodnutia súdov z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho posúdenia veci. Ďalej
dovolateľa v časti zamietnutia žaloby vo výške 1.071,73 eur, je dovolaním napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko sa odvolací súd, ako ani súd prvého stupňa, nevysporiadal s podstatnými skutkovými a právnymi argumentmi uplatnenými v konaní, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Preto žalobca navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu a vec vrátil Okresnému súdu Košice - okolie na ďalšie konanie a rozhodnutie, ako tiež mu priznal náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu na diele zatečením a nedôslednou činnosťou bola v konaní preukázaná tak znaleckým posudkom Ing. Milana Gardoša, ktorým boli konštatované vady diela a prienik vody. Uvedená zodpovednosť je daná aj uvedením nedostatku v stavebnom denníku a vo svedeckej výpovedi. Žalovaný preto navrhuje, aby dovolací súd zamietol dovolanie žalobcu a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p. v znení do 1. januára 2015.
ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V danom prípade dovolaním žalobcu, nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je
1 až 3 O. s. p. procesne prípustné. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatím možnosti konať sa v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie možnosti konať pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3) možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že dovolateľ oprávnene vo svojom dovolaní vytýka, že rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, je v jeho zamietajúcej časti nepreskúmateľný. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 211 O. s. p.) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požadavky, v časti zamietnutia návrhu, nespĺňa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako ani rozsudok súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle uvedeného preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd v časti zamietnutia žaloby v rozsahu 1.071,73 eur, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť uplatnenej započítacej námietky žalovaného o náhradu škody 1.071,73 eur za vynaložené práce na opravu interiéru autoservisu v dôsledku poškodenia omietok stavby potom, ako došlo k zatečeniu strechy, ktorú zhotovoval žalobca. Poškodené omietky a maľovky interiéru dal opraviť žalovaný na vlastné náklady a vznikli mu náklady v uvedenom rozsahu, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Gardoša, fotografií v ňom založených, písemných reklamách, zápismi v stavebnom denníku. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 4.2.2014 na str. 9 k časti nároku vo výške 1.071,73 eur uviedol rovnako strohé konštatovanie, ako tomu urobil odvolací súd, ktoré konštatovanie odvolací súd doslovne prevzal. Takéto odôvodnenia preto nespĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Tieto rozhodnutia sú z tohto dôvodu v časti zamietnutia návrhu arbitrárne, nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené, čím došlo v tomto konaní k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Z uvedeného je
dovolacieho súdu zrejmé, že súd prvého stupňa a odvolací súd, v napadnutej časti, zaťažili konanie a rozhodnutie vadou (§ 237 písm. f/ O. s .p.), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby vo výške 1.071,73 eur zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, ods. 3 O. s. p.), pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť vecne správne. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.