Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/78/2014 Identifikačné číslo spisu: 3013200772 Dátum vydania rozhodnutia: 25.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200772.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky: W., bytom B., zastúpenej JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza, proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul.
- augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.03.2014, č.k. 12Sd/262/2013-51, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/262/2013-51 zo dňa
- marca 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Krajský súd napadnutým rozsudkom č.k. 12Sd/262/2013-51 zo dňa 20.03.2014 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16.07.2013, ktorým navrhovateľke priznala úrazovú rentu od 30.marca 2010 v sume, zodpovedajúcej 60% poklesu pracovnej schopnosti a od 18.júna 2012 v sume zodpovedajúcej 70% poklesu pracovnej schopnosti, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že u navrhovateľky bola dňa 23.07.2002 zistená a dňa 23.10.2002 hlásená choroba z povolania - borelióza II. štádia s postihnutím stredných a malých kĺbov dolných a horných končatín (ďalej len DK a HK) s únavovým syndrómom a bolesťami hlavy. Táto choroba ju postihla u zamestnávateľa Lesy SR, š.p., odštepný závod Prievidza, u ktorého pracovala v rokoch 2000 - 2005 ako robotníčka v lese pri pestebnej činnosti. Pre uvedené ochorenie jej bolo v roku 2002 vystavené hodnotenie bolestného v počte 150 bodov. Bola opakovane vyšetrená a liečená neurológom pre bolesti hlavy a v roku 2010 aj psychológom pre progresiu encefalopatie. Dňa 18.02.2010 mala hlásené sťaženie spoločenského uplatnenia pre zhoršenie choroby z povolania v počte 400 bodov. Pre zhoršenie choroby z povolania jej bolo vo februári 2012 zvýšené bodové ohodnotenie na 600 bodov. Podľa krajského súdu posudky posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza (24.06.2013) a ústredia so sídlom v Trenčíne (09.09.2012) presvedčivo odôvodnili splnenie podmienok pre priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania a zisteného poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu 60% odo dňa 30.03.2010, so zmenou miery poklesu pracovnej schopnosti od 18.06.2012 na 70%. Včas podaným odvolaním (14.05.2014) navrhovateľka namietala objektivitu posudkov posudkových lekárov, pretože tí sú zamestnancami odporkyne, čo vyvoláva pochybnosti o ich nezaujatosti a preto ich závery považuje za rozporné so skutkovým a právnym stavom. Zdôraznila, že jej dňa 23.07.2002 bola zistená choroba z povolania - profesionálna borelióza a od tohto obdobia sa jej zdravotný stav neustále zhoršuje. Ochorenie prešlo v roku 2006 do chronickej formy a od tejto doby nie je schopná absolútne vykonávať pôvodnú prácu robotníčky v pestebnej činnosti. Z toho usudzuje, že jej úrazová renta mala byť priznaná už od roku 2006 s mierou poklesu vo výške 70 - 80 %. Vychádzala zo znaleckého posudku doc. MUDr. S. G., Csc., (Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin) i z jej výpovede na pojednávaní vedenom na Okresnom súde Prievidza vo veci 7Cpr/1/2011, ktorý dala vypracovať odporkyňa pre posúdenie úrazovej renty navrhovateľky (vo veci mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky). Navrhovateľka nepovažovala za správne tvrdenie odporkyne i krajského súdu, že úrazová renta jej mohla byť priznaná až po realizovaní psychologického vyšetrenia t.j. odo dňa 30.03.2010, nakoľko toto nemá oporu v jej zdravotnom stave a je v rozpore so znaleckým posudkom i s výpoveďou znalkyne na pojednávaní. Rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, lebo sa nedá zistiť, prečo jej odporkyňa priznala úrazovú rentu odo dňa 30.03.2010 a nie od roku 2006, ako to vyplýva z objektívnych dôkazov. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.06.2014 uviedla, že po podaní opravného prostriedku dňa 08.12.2011 voči nepriznaniu nároku na úrazovú rentu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, listom č. 4900-4/2012-PD zo dňa 04.01.2012 požiadal doc. MUDr. S., CSc., o vypracovanie znaleckého posudku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, v lekárskej správe zo dňa 02.04.2012 vo výroku posudku uviedol, že navrhovateľka je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40% pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky vyjadrená v percentách v lekárskej správe zo dňa 02.04.2012 je 60% s dátumom vzniku od 30.03.
- Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, v lekárskej správe zo dňa 17.07.2012 uviedol, že navrhovateľka bola pre ďalšie zhoršenie zdravotného stavu práceneschopná od 06.02.2012 do 17.06.
- Počas pracovnej neschopnosti mala vyplácaný úrazový príplatok. Posudkový lekár od ukončenia PN, t.j. od 18.06.2012 určil pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty už na 70%. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Trenčíne, v posudku zo dňa 08.08.2012 uviedol, že prvá konkrétna dokumentácia zhoršenia je v rámci psychologického vyšetrenia z dátumu 30.03.2010, kedy boli zistené príznaky deteriorácie, pričom ďalšie zvýšenie bolo uznané na 70% od 18.6.2012, t.j. od skončenia podpornej doby pre poberanie nemocenského. Toto zhoršenie bolo verifikované počas hospitalizácie na klinike pracovného lekárstva. V ďalších detailoch posudkový lekár odkázal na lekársku správu zo dňa 17.07.2012, s ktorou sa stotožnil. Uznanie 70% úrazovej renty pokladal za ústretové, lebo navrhovateľka môže aj naďalej pracovať v iných pestovateľských prácach mimo lesného prostredia, aby nedošlo k reinfekcii. V žiadnom prípade sa nestotožnil s názorom navrhovateľky o vyššej miere poklesu pracovnej schopnosti ako 70%, keďže aj súdny znalec na otázku krajského súdu o inom pracovnom zaradení navrhovateľky odpovedá, že môže byť zaradená na ľahké fyzicky a psychicky nenáročné práce, čím pestovateľské práce sú. Posudkový lekár konštatoval, že nemožno všetky psychické ťažkosti navrhovateľky jednoznačne pokladať za následok len choroby z povolania, lebo je dokázané, že už v roku 1999 bola u nej diagnostikovaná depresia a bola v liečbe psychiatra. Je teda pravdepodobné, že endogénne predpoklady a následné pozostatky psychiatrických ťažkostí môžu mať aj iný pôvod. Nenašiel preto žiaden dôvod na zmenu percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti, a preto určil mieru poklesu pracovnej schopnosti od 30.03.2012 na 60%, a od 18.06.2012 na 70%. V lekárskej správe zo dňa 24.06.2013 posudkový lekár konštatoval, že zhoršenie zdravotného stavu bolo u navrhovateľky medicínsky exaktne a jednoznačne preukázané až psychologickým vyšetrením dňa 30.03.2010, i keď zhoršenie zdravotného stavu je možné konštatovať až po 01.01.
- Pokles pracovnej schopnosti opakovane určil na 60%, od 18.06.2012 na 70%. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza v lekárskej správe zo dňa 09.09.2013 konštatoval, že navrhovateľka mala neprofesionálnu reinfekciu boreliózy v roku 2005, na čo sa pri zhoršení zdravotného stavu neprihliadlo, a preto uznanie úrazovej renty na 60%, resp.70 % považoval pre navrhovateľku za veľmi priaznivé až medicínsky neodôvodnené. Aj nezávislý súdny znalec poukázal na prvé objektivizované vyšetrenia navrhovateľky, ktoré dokumentujú začiatok zhoršenia jej zdravotného stavu titulom priznanej choroby z povolania, pričom je zároveň znalcom potvrdená aj borelióza, ktorá navrhovateľke vznikla mimo výkonu pracovných činností (neprofesionálneho charakteru). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods.2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dopĺňa: Podľa § 88 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Námietky navrhovateľky, že odporkyňa v predmetnom rozhodnutí dostatočne neodôvodnila, prečo jej priznala úrazovú rentu až od 30.03.2010, keď nárok na úrazovú rentu jej vznikol už v roku 2003, resp. 2006 nie sú dôvodné. Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že nálezy pracovísk pracovného lekárstva zo 17.8.2006 a 18.02.2010 nepreukazovali klinickú aktivitu ochorenia a rozhodujúce bolo psychologické vyšetrenie zo dňa 30.03.2010, pretože až týmto vyšetrením bolo prvýkrát zistené a preukázané zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý vyústil do zníženia jej pracovného potenciálu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pracoviská pracovného lekárstva v rokoch 2004, 2005 i 2006 hodnotili spôsobilosť navrhovateľky kladne („apta“). Z posudkov (vrátane znaleckých) vyplýva, že samotné zistenie choroby z povolania neznamená automatické zníženie pracovnej schopnosti. K nemu podľa posudkov dochádzalo postupne a prvýkrát bolo preukázané psychologickým vyšetrením dňa 30.03.2010, pričom ďalšie zhoršenie bolo preukázané až v roku
- Tento záver podporuje nielen znalecký posudok MUDr. Q., CSc., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie pracovné lekárstvo č. 1/2012 z 01.03.2012 (podaný v správnom konaní), ale aj znalecký posudok č. 1/2013 MUDr. G., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pracovné lekárstvo z 11.04.2013 (podaný v konaní pred Okresným súdom Prievidza č. 7Cpr/1/2011 o nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že vzhľadom na postupný rozvoj dôsledkov ochorenia bolo pre určenie poklesu pracovnej schopnosti rozhodujúce práve psychologické vyšetrenie dňa 30.03.
- Až týmto vyšetrením bol preukázaný tak závažný stav, ktorý preukázateľne znižuje schopnosť navrhovateľky vykonávať doterajšie zamestnanie. Aj odvolací súd preto považoval za logické a presvedčivé určenie poklesu pracovnej schopnosti na 60% od 30.03.2010 a na 70% od 18.06.2012 (od skončenia pracovnej neschopnosti, počas ktorej bol navrhovateľke vyplácaný úrazový príplatok podľa § 85 zák.č.461/2003 Z.z.) schopnosti navrhovateľky bol prvýkrát objektívne preukázaný až psychologickým vyšetrením dňa 30.03.
- Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.