Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Oboer/32/2015 Identifikačné číslo spisu: 2309215698 Dátum vydania rozhodnutia: 29.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2309215698.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej: I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX, o zastavení exekúcie, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Er/714/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. júla 2013, č. k. 6CoE/120/2013 - 47, takto rozhodol: Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie oprávneného o d m i e t a. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 2. augusta 2012 č. k. 15Er/714/2009 - 22 exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume vo výške 40,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, ul. Petzwalova č. 12, IČO: 42 205 735, do konania ako vedľajšieho účastníka nepripustil. Exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že uvedenú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto na daný prípad aplikoval právne normy spotrebiteľského práva. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. V rámci preskúmavania exekučného spisu prvostupňový súd zistil, že v článku 17 vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru pripravená dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinná nemohla ovplyvniť ich obsah ani zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu je daná rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, čo spôsobuje jej neplatnosť. Uvedenú kvalifikáciu prvostupňový súd odôvodnil značnou nerovnováhou v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj jej rozporom s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Prvostupňový súd svoj názor oprel aj o judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne C-240/98, C-168/2005, C-243/2008, rozsudok vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s dobrými mravmi, predpismi slovenského právneho poriadku, ako aj ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 18. júla 2013 č. k. 6CoE/120/2013 - 47 návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
- b)Občianskeho súdneho poriadku spolu s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
- c)Občianskeho súdneho poriadku zamietol, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinná je zmluvou spotrebiteľskou, pričom z formy a obsahu zmluvy bolo zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu. Povinná žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila obsah tejto zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku inkorporovanú do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Znenie predmetnej rozhodcovskej doložky znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať, alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy, slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne, a to aj v časti rozhodnutia o trovách exekúcie v zmysle § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia ohľadom návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ odvolací súd uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolací súd uviedol, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy: 1. rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do 01. januára 2015, ďalej len „O. s. p."), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), 3. oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 (veta druhá) O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Oboer/165/2013, 2Oboer/200/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/370/2013, 2Oboer/100/2014, 2Oboer/110/2014, 2Oboer/200/2014, 5Oboer/80/2013, 5Oboer/90/2013, 5Oboer/105/2013, 3ECdo/105/2014, 3ECdo/195/2014, 4Cdo/34/2013, 8ECdo/179/2014, 8ECdo/205/2014, 7ECdo/266/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania) v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.