zák. a iné trestné činy, vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku, pracovisku v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-3 T 3/2008 podanej proti uzneseniu tohto súdu z 12. februára 2008, sp. zn. BB-3 T 3/2008 a rozhodol t a k t o :
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného B. A. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Vo vyššie označenej trestnej veci bola na obvineného B.A. a ďalších obvinených podaná obžaloba pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. a iné trestné činy. Obvinený B. A. sa mal uvedeného trestného činu
zák. dopustiť konaním popísaným v bode 1/ obžaloby v dobe najneskôr od roku 2000 spolu s viacerými osobami, založením zločineckej skupiny v úmysle získať finančné pro- striedky viacerými formami: koordinovanej trestnej činnosti páchanej predovšetkým v regióne T., M., V. K., S. a Č. N T. i ostatnom území Slovenska, najmä vydieraním, hrubým nátlakom, úžerou, poškodzovaním cudzích vecí úmyselným podpaľačstvom, nedovoleným ozbrojovaním, ako aj útokmi proti životu a zdraviu iných osôb, pričom táto skupina mala byť vertikálne aj horizontálne štruktúrovaná s vedúcim obvineným B. A. a s rozdelením úloh na vykonanie jednotlivých protiprávnych činov a v rámci 3 Tošs 6/2008 2 tohto zoskupenia sa mali dopustiť činov uvedených v skutkovej vete obžaloby pod bodmi 2/ až 17/. Obvinený B. A. sa mal konaním uvedeným pod bodom 2/ obžaloby dopustiť s ďalšími obvinenými trestného činu vraždy
1 ods. 2, písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., a to dňa 19. mája 2004 v podstate tak, že v záložni vo V. K. mali napadnúť, spútať a zabaliť do posteľnej plachty poškodeného A. N., v kufri osobného motorového vozidla ho mali previezť do objektu bývalého poľnohospodár- skeho družstva v obci S. v okrese M. kde ho v maštali medzi žľabmi mali usmrtiť tak, že jeden z obvinených na ťažnom lane, ktoré mal vybrať z vozidla poškodeného, mal urobiť slučku a prevliecť ju okolo krku poškodeného a škrtiť ho tak, že mal rukami uťahovať slučku na lane a nohou sa zapierať o jeho rameno a súčasne obvinený B. A. mal poškodenému striedavo zapchávať nosné dierky, až ho mali nakoniec zadu-siť, čo malo trvať 10 minúť a následne mali všetci štyria obvinení ktorých sa tento bod obžaloby dotýka, vyniesť telo poškodeného A. N. von z budovy maštale a mali ho hodiť do vopred vykopanej jamy, ktorú mali na príkaz obvineného B. A. vykopať iní obvinení s ďalšou osobou, ktorej mal obvinený B. A. po zahrabaní poškodeného A. N prikázať spáliť lano, posteľnú plachtu, šatstvo a doklady poškodeného A. N. a dať mu za to 8 000 Sk, ktoré mal nájsť v peňaženke poškodeného. Konaním uvedením v bode 4/ obžaloby sa mal obvinený B. A. dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase, keď sa mal skutok sťať a to dňa 22. septembra 2000 keď mal spolu s ďalšími dvomi obvinenými na ceste medzi T. a S. N. M. po vzájomnej dohode a vylákaní poškodeného R. H., jedným z obvinených, na toto miesto ako spolu-jazdcom poškodeného vo vozidle Mercedes vytvoriť s vozidlom VW Golf, ktoré mal viesť obvinený B. A., náhlu prekážku a potom pod zámienkou policajnej akcie donútiť R. H. vystúpiť z vozidla, ľahnúť si na zem, kde ho mal obvinený B. A. s ďalším obvineným viackrát bodnúť do horných končatín, do oboch stehien a predkolenia a spôsobiť mu zranenia viacerých bodných rán s poškodením nervov pravej hornej končatiny vyžadujúce si liečbu a práceneschopnosť 6 - 10 mesiacov. 3 Tošs 6/2008 3 Konaním uvedeným v bode 5/ obžaloby sa mal obvinený B. A s ďalšími dvomi obvinenými dopustiť trestného činu vydierania
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., účinného v čase keď sa mal skutok sťať tak, že v mesiaci februári 2004 mal navrhnúť L. T., aby pre jeho skupinu dovážal nelegálne z Ukrajiny cigarety, čo L. T. odmietol a následne dňa
1 Tr. zák. účinného v čase činu a to tak, že mal
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase, keď sa mal skutok stať. V bode 12/ obžaloby mal obvinený B. A. svojim konaním spočívajúcim v tom, že mal dať pokyn na základe ktorého ďalší dvaja obvinení mali 27. decembra 2004 v T. v nočných hodinách rozbiť sklenenú výplň výkladnej skrine internetovej kaviarne P. – Z. C. a hodiť dovnútra horiacu pochodeň z dreveného kolíka omotaného textíliou a napustenou horľavinou a takto spôsobiť požiar a spôsobiť majiteľovi M. Š. škodu v sume 882 095 Sk a spôsobiť škodu aj ďalším spoločnostiam, ktoré mali prevádzky v tejto budove a celú budovu mali vydať do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu v ktorej sa nachádzali strojné zariadenia a polovýrobky v hodnote cca 5 000 000 Sk a pri rozšírení požiaru mali vydať do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví návštevníkov a personál pivárne S. nachádzajúcej sa v tej istej budove, pričom požiaru bolo zabránené len včasným zásahom príslušníkov hasičského zboru, spáchať tak trestný čin poškodzovania cudzej veci
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase keď sa mal skutok stať a trestný čin všeobecného ohrozenia
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase, keď sa mal skutok stať. V bode 13/ obžaloby sa obvinenému B. A. kladie za vinu zločin podplácania
1, ods. 2 písm. a/ písm. b/ Tr. zák. Tohto sa mal dopustiť tak, že v mesiaci máji 2005 mal dať pokyn členovi svojej skupiny na presne nezistenom mieste v Budapešti v Maďarskej republike, aby sa skontaktoval s príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky M. P. a navrhol mu spoluprácu založenú na poskytovaní informácii z prostredia policajného zboru o akciách zameraných proti trestnej činnosti B. A. a členov jeho skupiny za odmenu 10 000 Sk mesačne, k čomu aj malo dôjsť a za uvedené informácie, mali byť M. P.na rôznych miestach v meste M. od augusta 2005 až do
2 Tr. por. dôvody väzby u obvinených aj naďalej trvajú a konkrétne u B. A.
1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. II.
3 Tr. por. žiadosť obvineného B. A. a ďalšieho obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a
1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného B. A.neprijal. V odôvodnení svojho rozhodnutia Špeciálny súd uviedol, že po podaní obžaloby
1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Obava z možného úteku obvineného je
Špeciálneho súdu preukázaná tým, že sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, nepreberal predvolania na procesné úkony a všetky pokusy o predvedenie boli neúspešné. Spolu s ďalším obvineným po 3 Tošs 6/2008 7 zistení, že je voči ním vedené trestné stíhanie sa
výpovedí svedkov skrývali v bytoch svedkov a nevychádzali z nich. U obvineného B. A. dodal, že za účelom jeho trestného stíhania bol vydaný z cudziny, kde sa skrýval. K osobe obvineného B. A. uviedol, že tento obvinený už bol ako obžalovaný, zatiaľ neprávoplatne, Krajským súdom v Banskej Bystrici uznaný za vinného z trestného činu vraždy, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov a doteraz bol trikrát súdne trestaný pre násilnú trestnú činnosť a výtržníctvo aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý vykonal. K dôvodom tzv. preventívnej väzby
1 písm. c/ Tr. por. Špeciál- ny súd uviedol, že na základe podanej obžaloby je obvinený B. A. dôvodne podozrivý, že sa opakovane a po dlhšiu dobu dopúšťal protispoločenskej činnosti v minulosti sa opakovane dostal do rozporu so zákonom, za čo bol súdom aj potrestaný a posledný útok mal byť spáchaný zločineckou skupinou v januári 2006, iba niekoľko mesiacov po prepustení z predchádzajúceho výkonu väzby. Špeciálny súd konštatoval, že prepustením obvinených (teda aj obvineného B. A.) hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, lebo hrozí, že sa bude úkonom trestného konania vyhýbať, a že bude pokračovať v trestnej činnosti. Z toho dôvodu aj zamietol žiadosť obvineného B. A. a ďalšieho obvineného o prepustenie z väzby, ktoré podali do zápisnice o ich výsluchu a v zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. boli oprávnení takú žiadosť podať (uplynula lehota 30 dní od rozhodnutia o ich predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby). Písomný sľub obvineného B. A. Špeciálny súd neprijal s odôvonením, že vzhľadom na doterajší spôsob jeho života, na charakter trestnej činnosti a vyššie spomenuté skutočnosti i neprávoplatné uznanie viny pre trestný čin vraždy, nepovažoval písomný sľub za adekvátny a spôsobilý nahradiť väzbu tohto obvine- ného. 3 Tošs 6/2008 8 Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený B. A. a to v zákonom stanovenej lehote, ktorú odôvodnil jednak sám svojim písomným podaním, tak aj prostredníctvom svojho obhajcu (jedného z nich). V sťažnosti obvinený B. A. namietal, že o väzbe bolo rozhodnuté napriek tomu, že mu nebola doručená obžaloba, že senát Špeciálneho súdu rozhodol o väzbe
2 Tr. por., ktorý sa
neho vzťahuje na prípravné konanie a nie konanie po podaní obžaloby. Namietal, že síce senát rozhodol o väzbe, ale neurčil lehotu do ktorej má väzba trvať a ak obvinený nepožiada o prepustenie z väzby mohla by väzba trvať ešte 24 mesiacov, ale bez toho, aby bolo o nej rozhodnuté. Ďalej obvinený namietal to isté, čo uviedol pri výsluchu, že lehota trvania väzby u neho má skončiť nie
názoru obvineného nemohlo dôjsť k rozhodnutiu o väzbe, pretože nedošlo k predbežnému prejednaniu obžaloby a obžaloba mu nebola doručená a tým bola porušená zásada rovností strán, ako súčasť práva na spravodlivý proces
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej obvinený B. A. namietal, že Špeciálny súd nesprávne odôvodňoval väzbu v tejto trestnej veci inou trestnou vecou, v ktorej síce bol uznaný za vinného zo skutku kvalifikovaného ako trestný čin vraždy, ktorý sa mal stať 29. decembra 2004, ale tento skutok nespáchal a ide o neprávoplatné rozhodnutie. Obvinený argumentoval v sťažnosti aj tým, že
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nestačí len dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu na zdôvodnenie väzby, ale musí k tomu pristúpiť aj ďalší významný a dostatočný dôvod ustanovený vnútroštátnym zákonom.
názoru obvineného v spisovom 3 Tošs 6/2008 9 materiáli sa nenachádzajú žiadne ďalšie významné a dostatočné dôvody na to, aby bol naďalej držaný vo väzbe. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že sa obvinený nezdržiaval na adrese svojho bydliska, k tomu obvinený B. A. uviedol, že to bolo z obavy pred útokom policajtov, ktorí keď nevedeli zadržať jeho, tak útočili na jeho rodinu, a to bolo dôvodom prečo sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, lebo svojou prítomno- sťou by ohrozil životy svojich rodičov, družky a syna pre „premotivovanosť“ niekto- rých z vystresovaných policajtov, ktorý by im mohli ublížiť, a tak mu neostávalo nič iné iba sa ísť prihlásiť sám, ale to už nestihol, lebo ho policajti zadržali a územie Slovenskej republiky neopustil. Námietky obvineného voči napadnutému uzneseniu spočívali aj v tom, že pokiaľ bol vydaný z cudziny po zadržaní v Budapešti dňa
obvineného v podstate odôvodňuje zrejme nesprávne neprávoplatným odsúdením za vraždu. 3 Tošs 6/2008 10 Domáhal sa, aj osobného vyjadrenia sa i v odvolacom konaní k dôvodom ďa- lšieho trvania väzby. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho na slobodu alebo ako alternatívu prijal jeho písomný sľub predložený
ktorého dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nemôže byť samo osebe dôvodom na väzbu, ale v neskorších štádiách konania musí k tomuto základnému predpokladu 3 Tošs 6/2008 12 pristúpiť ďalší významný a dostatočný dôvod väzby ustanovený vnútroštátnym záko- nodarstvom. K tomu treba poznamenať, že v žiadnom štádiu doterajšieho trestného kona- nia vedeného proti obvinenému B. A. ako väzobný dôvod nebolo konštatované len samotné podozrenie zo spáchania trestného činu, resp. trestných činov, pre ktoré sú viedlo voči nemu trestné stíhanie. Argumentácia obvineného v tomto smere je odťažitá, vzťahujúca sa na inú legislatívnu situáciu,
ktorej na dôvodné vzatie do väzby by postačovalo obvinenie z určitého trestného činu s hrozbou vysokého trestu.
súčasnej právnej úpravy dôvodom väzby musia byť ako podmienka zistené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinený bude konať spôso- bom predpokladaným v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. U obvineného B. A. od začiatku jeho väzby boli konštatované konkrétne skutočnosti, pristupujúce k samotnému dôvodnému podozreniu zo spáchania závažných trestných činov, medzi nimi i jedného z najzávažnejších, trestného činu vraždy, ktoré odôvodňovali ako vzatie obvineného B. A., tak i v priebehu ďalšieho konania a aj v súčasnom štádiu po podaní obžaloby, jeho ponechanie vo väzbe z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/ aj písm. c/ Tr. por. Prvá podmienka dôvodov väzby uvedená v § 71 ods. 1 Tr.. por. v jeho úvodnej vete je naplnená. Vážnosť podozrenia, že sa skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie stali, že majú znaky trestných činov, že ich mal spáchať obvinený B. A. je podaním obžaloby ešte umocnená. Neboli vykonané od posledného rozhodnutia o väzbe také dôkazy, ktoré by dôvodnosť podozrenia úplne rozptyľovali. Konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade prepuste- nia na slobodu by obvinený B. A. mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo hroziacemu trestu sa prvostupňový súd dostatočne 3 Tošs 6/2008 13 zaoberal. Nešlo pritom len o odôvodnenie spočívajúce v hrozbe vysokým trestom. Podobne pokiaľ ide o skutočnosti odôvodňujúce obavu, že obvinený by pokračoval v trestnej činnosti, túto odôvodnil Špeciálny súd konkrétnym konaním obvineného. Možno pritom v súlade so zákonom brať do úvahy akého charakteru mala byť trestná činnosť, ktorej sa mal dopúšťať obvinený, v akých časových súvislostiach mala byť páchaná, o akú osobu ide, či sa v minulosti obvinený dopúšťal trestnej činnosti a možno brať do úvahy i to, či napriek vedenému trestnému stíhaniu začatému už pre iné skutky mal sa následne dopustiť ďalších. Námietky obvineného o nedostatku konkrétnych skutočností pristupujúcich k podmienke dôvodného podozrenia zo spáchania trestných činov sú neopodstatne- né. Opodstatnene v tejto súvislosti bral súd do úvahy skutočnosti preukázané dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, že obvinený sa vyhýbal trestné- mu stíhaniu nedostavovaním sa na úkony trestného konania. Nebolo možné ho predvolať ani predviesť. Argumentácia, že tak robil z obavy o svoju rodinu je neopodstatnená. Ak by obvinený učinil zadosť povinnostiam, ktoré pre neho vyplývali zo zákona, konkrétne z Trestného poriadku oznamovať orgánom činným v trestnom konaní adresu svojho bydliska a dostavovať sa na úkony trestného konania, nemohli by byť voči nemu robené opatrenia smerujúce k jeho zadržaniu. Tie nesmerovali voči jeho rodine, ale k jeho zadržaniu v súlade s Trestným poriadkom. To, že dôsledky spojené s úkonmi smerujúcimi k zadržaniu obvineného mohli ťaživo dopadať aj na iné osoby ešte neznamená, že by vylučovali dôvodnosť obavy, že ujde alebo sa bude skrývať, ako aj to naozaj bolo pred zadržaním, čo bolo dokumentované zápisnicami o výpovediach svedkov, kde sa ukrýval. Obhajoba obvineného A. napokon si bola vedomá aj konkrétnych skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, čo dokumentovala vyjadrením na č.l. 341 zväzku II. vyšetrovacieho spisu konštatovaním „že pokiaľ ide o útekovú väzbu objektívne treba povedať že je tu daná...“ Obhajoba však žiadala zohľadniť okolnosti pre ktoré sa obvinený bol nútený skrývať, čo obvinený v terajšej písomnej sťažnosti opäť rozoberá. Ponecháva stranou fakt, že vyhýbaním sa svojej 3 Tošs 6/2008 14 povinnosti vyplývajúcej zo zákona vo vzťahu k orgánom štátu povolaným na zistenie či sa stal trestný čin a kto ho spáchal, keď Trestný poriadok ukladá každému povinnosti v závislosti od jeho postavenia v trestnom konaní a osobitne ako subjektu trestného konania. Na druhej strane je právo každého subjektu trestného konania, aby trestný proces prebiehal v súlade s Trestným poriadkom. Zároveň je však dané aj právo orgánov činných v trestnom konaní zaistiť účasť obvineného v trestnom konaní a urobiť v tomto smere všetky potrebné opatrenia. Ak úkony smerujúce k zaisteniu obvineného si vyžadovali aj donucovacie prostriedky a tieto boli vykonané v súlade s predpismi o činnosti policajného zboru, nemožno s poukazom na použitie takýchto prostriedkov anulovať prvotnú skutoč- nosť, že sa obvinený vyhýbal trestnému stíhaniu. Žiaden relevantný dôkaz nachádza- júci sa v spisovom materiáli nesvedčí o tom, že by použité prostriedky smerujúce k zadržaniu podozrivej osoby obvineného boli vykonané v rozpore so zákonom. Treba pritom mať na pamäti aj skutočnosť, že obvinený bol stíhaný aj pre najzá- važnejšiu trestnú činnosť smerujúcu proti životu a tiež na to, že mal využívať všetky možnosti kontaktov na základe ktorých by sa snažil dozvedieť o úkonoch príslušných orgánov polície smerujúcich k odhaleniu jeho trestnej činnosti, čo dokumentujú dôka- zy vzťahujúce sa na skutok v bode 13/ obžaloby. Nie je opodstatnená ani námietka obvineného, že by súd zisťujúci dôvodnosť obavy, či obvinený ujde nemohol prihliadať na skutočnosť, že v inej veci sa viedlo a vedie trestné stíhanie voči obvinenému, ktorému za jeden z najzávažnejších trest- ných činov bol uložený dlhodobý trest odňatia slobody i keď ešte toto trestné stíhanie neskončilo a rozsudok súdu prvého stupňa nie je právoplatný. Hrozba vysokým trestom je i v konkrétnom trestnom stíhaní pre trestné činy pre ktoré sa práve vedie sama v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ poslednej vety Tr. por. medzi príkladmo vymenovanými okolnosťami tak závažnou okolnosťou, o ktorú možno oprieť dôvodnosť obavy z úteku, že ju zákon priamo z neurčitého množstva iných, vymenováva medzi ďalšími konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých môže vyplý- vať dôvodná obava z úteku. Ak je možné na to prihliadať v konkrétnej veci, v ktorej sa má zobrať do väzby alebo sa nachádza obvinený vo väzbe a nemá to nič 3 Tošs 6/2008 15 spoločného s prezumpciou neviny, lebo táto meritórna otázka sa nerieši, ale je to dôležitá skutočnosť z pohľadu zaisťovacieho úkonu, potom o to viac možno brať do úvahy skutočnosť, že okrem danej väzobnej veci, obvinenému hrozí ešte iný vysoký trest za podobný závažný trestný čin. Jeho hrozba je ešte reálnejšia vzhľa- dom na skutočnosť, že v tejto inej trestnej veci trestné stíhanie dospelo už do štádia odvolacieho konania. Ako už bolo naznačené, v danom prípade nielen toto podozrenie zo spácha- nia trestného činu za ktorý hrozí obvinenému vysoký trest bolo tou konkrétnou skutočnosťou odôvodňujúcou obavu z jeho úteku alebo skrývania sa, ale aj kon- krétne zistenia, že sa skrýval a dodať treba aj skutočnosť, že sa vyhýbal trestnému stíhaniu pobytom v cudzine a z cudziny bol vydaný na trestné stíhanie na Slovensko. Skutok v bode 2/ obžaloby mal spáchať obvinený B. A. s ďalšími obvinenými
1 písm. c/ Tr. por., lebo vzhľadom na ostatné uvedené skutočnosti pomenované vyššie i v napadnutom uznesení dôvod tejto tzv. preventívnej väzby existuje. V danej spojitosti zrejme z opomenutia prvostupňového súdu, však nebolo konštatované, že po prepustení z väzby v inej trestnej veci, ktorú vo svojom rozhodnutí špeciálny súd spomína a ktorá v súčasnosti je v štádiu odvolacieho ko- nania, obvinený B. A. sa mal skutku
terajšej obžaloby v bode 2/, ku ktorému malo dôjsť
ktorej proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané pred jej vyda- ním než pre tie, pre ktoré bola vydaná, sa
ods. 2 toho istého paragrafu písm. c/ Tr. por. nepoužije, ak dožiadaný štát udelí dodatočný súhlas na trestne stíhanie pre ďalšie trestné činy. Terajšie námietky obvineného B. A. spočívajúce v tom, že jeden skutok týkajúci sa usmrtenia poškodeného Š. bol vylúčený z tohto trestného stíhania na samostatné konanie, nemôžu mať dopad na dôvodnosť väzby obvineného. V priebehu trestného stíhania došlo k rozšíreniu obvinenia aj pre ďalší skutok, ktorý je posudzovaný ako trestný čin vraždy a dodatočne bol daný súhlas maďarskej strany tak, ako je to vyššie uvedené na trestné stíhanie i pre tento skutok, ktorý mal byť spáchaný ešte pred pôvodným rozhodnutím o vydaní obvineného na trestné stíhanie. Ide o skutok pod bodom 2/ obžaloby. Vychádzajúc z trestnej sadzby za tento trestný čin je potom možná celková dĺžka väzby v zmysle § 76 ods. 6 Tr. por. v trvaní 48 mesiacov. Z tejto polovica mohla pripadať na prípravné konanie. Po započítaní polovičnej väzby, v ktorej bol od
ktorého sa do ply- nutia lehôt väzby nezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania v dôsledku toho, že bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný, zaujal súd k tejto otázke stanovisko i keď je pravdou, že pre jasnosť, ktorú si vyžaduje každé odôvodnenie rozhodnutia mohol bližšie slovne vysvetliť dopad tohto ustanovenia na danú konkrétnu situáciu obvineného B. A. Vecne však v napadnutom rozhodnutí súdu nedošlo k pochybeniu. Ustanovenie § 77 ods. 2 Tr. por. síce ukladá predsedovi senátu vydať také uznesenie, ale nestanovuje kedy sa tak má stať, pričom toto samo osebe môže mať len deklaratórny charakter. Nič nemôže meniť na fakte, že zo zákona sa táto doba zadržania v cudzine nezapočítava do lehôt väzby. Napokon treba poznamenať, že podaním obžaloby 8. februára 2008 súdu plynie v zmysle § 76 ods. 5 Tr. por. lehota väzby
odseku 7, od momentu podania obžaloby. Po podaní obžaloby sa súd zameral na čo najskoršie rozhodnutie o tom, či je dôvodné ponechanie obvinených vo väzbe. Nemožno mu z tohto pohľadu vyčítať, že neurčil termín verejného zasadnutia (eventuálne neverejného) na predbežné pre- 3 Tošs 6/2008 20 jednanie obžaloby, ku ktorému ho zaväzuje ustanovenie § 243 ods. 1 Tr. por. a že pri tomto mal v zmysle § 244 ods. 5 Tr. por. rozhodnúť o väzbe. K tomu bude musieť dôjsť a potom opäť sa bude súd musieť zaoberať otázkou ďalšieho trvania väzby bez ohľadu na to, či obvinený podá žiadosť o prepustenie alebo nie a navyše v každom období trestného stíhania platí pre neho ustanovenie § 79 ods. 2 Tr. por. skúmať dôvodnosť trvania väzby. Pred rozhodnutím o väzbe má právo obvinený byť vypočutý pred súdom, a to sa prvostupňový súd snažil dodržať tým, že na rozhodnutie o väzbe určil verejné zasadnutie. Bol by postupoval ešte precíznejšie, ak by bol určil termín verejného zasadnutia, tak aby mohla byť lehota piatich pracovných dní na jeho prípravu zacho- vaná a zároveň doručiť obvineným obžalobu. V tomto smere však treba poznamenať, že obvinení boli oboznámení s výsledkami vyšetrovania v záverečnom štádiu prí- pravného konania, takže boli oboznámení, čo sa im kladie za vinu a v akom rozsahu bude podaný návrh na podanie obžaloby, pretože ich návrhom na doplnenie doka- zovania vzneseným pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania nebolo vyhovené (týka sa to predovšetkým obvineného B. A.) opatrením z 24. januára 2008 a pro- kurátor oznámil obvineným i obhajcom, že podáva na obvinených obžalobu a v ktorých skutkoch sa mení právna kvalifikácia. Pre svoj postup sa prvostupňový súd oprel o ustanovenie § 79 ods. 2 Tr. por. Toto ustanovenie ukladá i súdu ako už bolo naznačené v každom štádiu konania skúmať, či dôvody väzby trvajú. Ak tak chcel urobiť Špeciálny súd ešte skôr než obžalobu predbežne prejedná, nemožno mu to vyčítať. Formu akú mal zvoliť pred predbežným prejednaním obžaloby mu zákon výslovne neukladá. Ak potom zrušil verejné zasadnutie a pokračoval výsluchom obvinených, učinil tak zadosť zákonu i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nie je zákonom predpísané, že výsluch sa má uskutočniť len na verejnom zasadnutí. Ak pri výsluchu obvinených boli prítomní obhajcovia i prokurátor, je to v súlade so zákonom. 3 Tošs 6/2008 21 Námietka obvineného B. A. naznačujúca ako keby v každom prípade mala mať prednosť záruka, či sľub obvineného pred samotnou väzbou, nie je opodstat- nená. Písomným sľubom obvineného
1 písm. b/ Tr. por. možno nahradiť väzbu len ak súd považuje vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávacieho prípadu písomný sľub za dostatočný. Ani jedna z materiálnych podmienok prijatia sľubu nie je splnená, a to ako vzhľadom na osobu obvineného tak aj na povahu prejednávaného prípadu. Prvostupňový súd poukázal na spôsob života obvineného i na charakter trestnej činnosti, teda povahu prípadu, ktoré nedovoľujú záver o tom, že by písomný sľub obvineného mohol byť považovaný za dostatočný. Nezodpovedá skutočnosti námietka obvineného, že by v tomto smere súd vychádzal iba z neprávoplatného odsúdenia za vraždu i keď to má závažnú relevanciu pri skúmaní dôvodov pre útekovú i preventívnu väzbu a zároveň oslabuje možnosť záveru o tom, že by písomný sľub obvineného bol postačujúci. Súd bral do úvahy celkový charakter trestnej činnosti jej závažnosť i predchádzajúci spôsob života obvineného. K všetkým významným okolnostiam dotýkajúcim sa otázok väzby mal obvi- nený možnosť vyjadriť sa pred prvostupňovým súdom a aj tak urobil, preto v sťaž- nostnom konaní pred druhostupňovým súdom jeho osobná účasť nie je podmienkou pre rozhodnutie. Ešte treba poznamenať, že pokiaľ prvostupňový súd jedným výrokom rozhodol
2 Tr. por. o tom, že dôvody väzby obvineného B. A. trvajú a ďalším výrokom
3 Tr. por. zamietol žiadosť tohto obvineného o prepustenie z väzby je to súladne so znením príslušných ustanovení Trestného poriadku. V prvom prípade použil ustanovenie ukladajúce mu povinnosť v každom štádiu konania skúmať, či dôvody väzby trvajú a v druhom prípade reagoval na žiadosť obvineného, prednesenú pri výsluchu, o prepustenie z väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvodnosť sťažnosti obvineného B. A., pre ktoré by mal napadnuté uznesenie v tejto časti zrušiť a prepustiť obvine- ného z väzby, a preto ju ako nedôvodnú zamietol. 3 Tošs 6/2008 22 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 21. februára 2008 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.