Obsah (4)

§ 11§ 240§ 57§ 218

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 12XCdo/6/2015 Identifikačné číslo spisu: 1212225139 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Žalobkyňa podaniami doručenými okresnému súdu

1. októbra 2013 a
2. februára 2014 požiadala o vrátenie tohto súdneho poplatku. Okresný súd Bratislava II uznesením z
3. februára 2014, č. k. 11 C 202/2012 -72, rozhodol, že žalobkyni súdny poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti nevracia. V odôvodnení uviedol, že nebol naplnený zákonný predpoklad na rozhodnutie

§ 11ods.

1 zákona o súdnych poplatkoch, keď dospel k záveru, že žalobkyňa námietku zaujatosti nepodala dôvodne, pretože nebola vylúčená sudkyňa, ktorá vec prejednáva a rozhoduje. Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. apríla 2014, sp. zn. 6 Co 181/2014, napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí, osobitne s jeho výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, preto

neho na vrátenie súdneho poplatku nebol dôvod. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a v prípade úspechu priznať náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, že v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania (námietka zaujatosti), hoci bol

zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nepredvídateľné a vychádza z nesprávnej interpretácie § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ďalej namietala, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pretože o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha, a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej bolo podané oneskorene.

§ 240ods.

1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

§ 240ods.

2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 57ods.

2 O.s.p. lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t.j. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z

1. apríla 2014, sp. zn. 6 Co 181/2014, nadobudlo právoplatnosť
2. júna 2014 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené právnej zástupkyni žalobkyne). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy aplikácia ustanovenia § 240 ods. 1 veta druhá O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na
3. júl
4. Tento deň bol pracovný, preto nedošlo k posunutiu lehoty v zmysle § 57 ods. 2 veta druhá O.s.p. na nasledujúci pracovný deň. Lehota na podanie dovolania potom dovolateľke uplynula polnocou
5. júla
6. Zo súdneho spisu však vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané kuriérovi spoločnosti ReMax Courier Service až
7. júla 2014, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že okresný súd na predkladacej správe pre najvyšší súd nesprávne uviedol, že rozhodnutie bolo žalobkyni doručené prostredníctvom právneho zástupcu
8. júna
9. Z pečiatky na doručenke vedľa podpisu osoby konajúcej za spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o. (č. l. 77) vyplýva, že zástupca žalobkyne prevzal predmetné uznesenie
10. júna
11. Dátum
12. jún 2014 je na pečiatke Okresného súdu Bratislava II, ktorému sa podpísaná doručenka vrátila. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. V dovolacom konaní žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne nevznikli a ani si ich neuplatňovala. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.