Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Oboer/62/2015 Identifikačné číslo spisu: 8509204925 Dátum vydania rozhodnutia: 29.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8509204925.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej: L. R., nar. XX. W. XXXX, bytom A. W. XXX, o vymoženie pohľadávky 3,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa, pod sp. zn. 2Er/340/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- decembra 2014, č. k. 2CoE/114/2014-114, takto rozhodol: I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a. III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z
- 2014, č. k. 2Er/340/2009-38 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu, vyslovil, že oprávnený a povinná nemajú právo na náhradu trov konania a stanovil, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia. Konštatoval, že predložená rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dodal, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Na odvolanie oprávneného, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, uznesením z
- 2014, č. k. 2CoE/114/2014-114, uznesenie súdu prvého potvrdil okrem výroku o trovách exekúcie a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd uviedol, že ak dojednanie ukladajúce účastníkovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Krajský súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia ohľadom návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08, ktorá nepodporuje názor oprávneného o potrebe prerušiť konanie podľa uvedeného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu krajský súd návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako nedôvodný zamietol. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom uviedol, že súdy:
- rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do
- januára 2015, ďalej len „O. s. p."),
- ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.),
- konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.),
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný § 237 písm. e/ O. s. p.),
- oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.),
- sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie,
- napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ žiadal napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s §243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EU predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu, podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 /veta druhá/ O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade, dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Oboer/165/2013, 2Oboer/200/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/370/2013, 2Oboer/100/2014, 2Oboer/110/2014, 2Oboer/200/2014, 5Oboer/80/2013, 5Oboer/90/2013, 5Oboer/105/2013, 3ECdo/105/2014, 3ECdo/195/2014, 4Cdo/34/2013, 8ECdo/179/2014, 8ECdo/205/2014, 7ECdo/266/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.