názoru súdu sa jedná o konanie a vzťah žalobkyne a členky predstavenstva a žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenie predbežného opatrenia, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne uznesením z
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu vyhovel a súčasne stanovil čas, po ktorý bude predbežné opatrenie trvať. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní, žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. zrušiť obe rozhodnutia súdov nižších stupňov a konanie zastaviť . Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 237 písm. a/, f/ O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Dovolatelia vo vzťahu k namietanej vade konania
a/ O.s.p. poukázali na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ich oprávňuje podať návrh do príslušného katastra nehnuteľností, aby tento rozhodol o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z
ich názoru nie je v právomoci všeobecných súdov zakázať im uplatňovanie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Právomoc dočasne zabrániť tomu, aby došlo k realizácii vkladu v zmysle kúpnej zmluvy prináleží nepochybne katastru nehnuteľností v rámci správneho konania, ktorý môže vkladové konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia súdneho sporu. Vo vzťahu k namietanej vade konania
f/ O.s.p. poukázali na znenie § 75 ods. 8 O.s.p.,
ktorého v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa odporcovi nedoručuje takéto uznesenie, ani odvolanie proti nemu a rovnako ani potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. V dôsledku toho sa odporca vôbec oficiálne nedozvie, že konanie o nariadenie predbežného opatrenia prebehlo a odporca sa o predbežnom opatrení dozvie iba v prípade, že odvolací súd návrhu vyhovie, kedy už na obranu svojich práv nemôže nič účinného podniknúť. V dôsledku takéhoto postupu dochádza k popretiu základného práva odporcu na súdnu ochranu. Takýto postup považujú žalovaní z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľný, v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavnou povinnosťou súdov bolo v prejednávanej veci postupovať nie
Občianskeho súdneho poriadku, ale
dohovoru, ako medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, kedy by dostali možnosť vyjadriť sa k veci a brániť svoje práva. Keďže súdy takto nepostupovali, odňali im možnosť konať vo veci, teda brániť svoje práva v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Namietli zároveň, že v rozpore so zákonom im bolo doručené zamietajúce uznesenie okresného súdu, avšak odvolanie žalobcu im v súlade so zákonom nebolo pred rozhodnutím odvolacieho súdu doručené. Z doručeného uznesenia okresného súdu sa dozvedeli, že prebieha konanie o nariadenie predbežného opatrenia, avšak nemali praktický dôvod zaujať k nemu stanovisko, keďže verdikt bol pre nich priaznivý. Možnosť vyjadriť sa by bol aktuálny až keby sa dozvedeli o podaní odvolania žalobcom. Žalobkyňa písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodala. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie
odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaní dovolaním napádajú uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Ich dovolanie je preto
3 O.s.p. procesne neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
tohto ustanovenia preto predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbežnom opatrení. Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či sa v danom prípade nerozhodlo vo veci nepatriacej do právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.), a či postupom súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolatelia tvrdia, že v danom prípade došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. a/ O.s.p., lebo súdy prejednali a rozhodli vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzuje ustanovenie § 7 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 7 ods. 1 O.s.p., súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
2 O.s.p. súdy v občianskom súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V zmysle § 7 ods. 3 O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Pre vyriešenie otázky, či konkrétna vec patrí do právomoci súdu, je vždy nevyhnutné zistenie, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp. nároky (predmet súdneho konania). V posudzovanej veci sa žalobkyňa voči žalovaným domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z
Občianskeho zákonníka a tým aj nariadenie predbežného opatrenia vzťahujúceho sa k predmetu konania), patria do okruhu občianskoprávnych vzťahov (§ 1 ods. 2, § 2 ods. 1 až 3, § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré sú oprávnené riešiť súdy a preto prejednávanie a rozhodovanie sporov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že je neopodstatnená námietka žalovaných,
ktorej súdy v danom prípade prejednali a rozhodli vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.). V dovolaní sa tiež namieta, že súdy odňali žalovaným možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Dovolatelia v súvislosti s touto tvrdenou procesnou vadou konania namietajú tú skutočnosť, že súd prvého stupňa pri doručovaní uznesenia o predbežnom opatrení nepostupoval
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak mu doručil zamietajúce uznesenie okresného súdu, nedoručil mu odvolanie a potom mu doručil až zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.
6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
ods. 8 cit. ustanovenia, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Dovolací súd nespochybňuje skutočnosť, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď doručoval účastníkom uznesenie, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (por. vyššie cit. § 75 ods. 8 O.s.p.), avšak nemožno z takéhoto (i keď nesprávneho) postupu vyvodiť, že ním odňal žalovaným možnosť konať pred súdom. Doručením uznesenia o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia žalovaní neboli ukrátení na svojich procesných právach, pričom výslovný zákaz informovania žalovaného o tom, že je takýto návrh podaný, resp. že bolo vydané uznesenie o jeho zamietnutí, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia O.s.p., keď ani ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nevylučuje možnosť nariadiť v prípade potreby na prejednanie veci dokonca aj pojednávanie. Súd prvého stupňa neodňal žalovaným možnosť konať pred súdom ani tým, že im nedoručil odvolanie žalobkyne, pretože ani táto povinnosť mu z ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. nevyplýva a tento postup nebol ani v rozpore s čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ktorého, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom nezaložil vadu konania
f/ O.s.p., teda neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 237 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p., dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení (§ 145 O.s.p.). Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.