1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného a súčasne žiadal, aby vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29. decembra 2011 číslo B/2011/04549. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. a/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákona o priestupkoch"), ktorého sa mal dopustiť dňa 27. septembra 2011 v čase okolo 19,30 hod. pred pozemkom rodinného domu č. XX v obci F. V. tým, že vynadal do „kreténov, idiotov" Y. Y. /1977/ a jej manželovi I. Y. /1975/, obaja bytom F. V.. XX, okres Y.-B., čím svojím konaním sa obvinený úmyselne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na cti tým, že ju urazil Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu 25,- € a súčasne mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- €. Súčasne prvostupňovým rozhodnutím bolo konanie proti žalobcovi zastavené za priestupok
1 písm. d/ zákona o priestupkoch, keďže o skutok , ktorého sa mal dopustiť žalobca tým spôsobom, že od mája 2011 v presne nezistený deň a čas do dňa 11. októbra 2011 si mal opakovane vyhotovovať fotografický záznam a videozáznam pozemku Y. Y. ako aj osôb, ktoré sa na ňom zdržiavali, nie je priestupkom. Krajský súd dospel k záveru, že v správnom konaní bol náležite zistený skutkový stav veci, dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsah a vykonané dôkazy neboli spochybnené. Z vykonaného dokazovania je možné určiť, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Výpovede poškodených, svedka a osoby, ktorá nebola blízkou osobou poškodených neboli menené, rozporné a nebol daný dôvod na ich spochybnenie. Argumenty uvádzané žalobcom o tom, že poškodeným nenadával, neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia poškodených a svedkov. Žalobca okrem svojho tvrdenia, že skutok nespáchal neprodukoval žiaden vierohodný, nespochybniteľný, zákonným spôsobom získaný dôkaz svedčiaci o tom, že sa priestupku nedopustil. Dôkazný prostriedok, ktorý chcel žalobca využiť v konaní a to zvukový záznam získaný jeho mobilným prístrojom, nebol zabezpečený spôsobom
Trestného poriadku (príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov predsedom senátu pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie, a to na základe návrhu prokurátora, ktorý návrh prokurátora musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, musia v ňom byť uvedené identifikačné údaje o osobách alebo veciach, ktoré sú predmetom tohto úkonu, za predpokladu, že sú známe), čím neboli splnené podmienky na jeho využitie v priestupkovom konaní, a preto na takýto dôkaz správny orgán nemohol prihliadnuť.
názoru krajského súdu žalobca v konaní nepredložil a nenavrhol žiaden použiteľný dôkaz zabezpečený v súlade so zákonom na podporu svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov neboli zo strany žalobcu vznesené žiadne dôkazy, ktoré by vniesli pochybnosti o spáchaní skutku žalobcom. Preto možno skonštatovať, že žalobca sa dopustil vytýkaného priestupku. Zároveň súd nezistil v konaní správnych orgánov vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žalobca bol v konaní neúspešný a úspešný žalovaný nemá na náhradu trov zo zákona nárok. Žalobca proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že správne orgány ako aj krajský súd nedostatočne zistili skutkový stav veci, ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok krajského súdu je naviac aj nepreskúmateľný, keďže nedal žiadnu odpoveď „na celý rad" námietok, ktoré
žalobcu majú pre výsledok sporu zásadný význam. Vytkol krajskému súdu, že nerešpektoval rovnoprávne postavenie v porovnaní so žalovaným, keďže na argumentáciu žalovaného prihliadol, ale na jeho námietky zreteľ nevzal, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej žalobca namietal, že v rámci správneho konania je aplikácia ustanovenia § 114 Trestného poriadku celkom neakceptovateľná, pretože toto ustanovenie prichádza do úvahy iba v rámci trestného konania a postup
neho je v rukách prokurátora a súdu, teda nie stíhanej osoby. Správne právne posúdenie veci možno dosiahnuť iba na základe správnej interpretácie § 12 Občianskeho zákonníka, o čo sa však súd ani len nepokúsil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti. Okresný úrad sa stotožnil s rozhodnutiami správnych orgánov a rozhodnutie krajského súdu pokladal za vecne správne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok bol verejnej vyhlásený dňa 28. apríla 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu").
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 písm. a/ zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.
zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd v správnom súdnictve preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať. S jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné, sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného zo 4. mája 2012, č.: SVS-OP2-2012/009293/TIG, ktorým bolo
2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa
správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
písm. a/ zákona o priestupkoch. Z obsahu administratívneho spisu súd v súlade so zistením správnych orgánov dospel k záveru, že bol riadne zistený skutkový stav veci. Posúdenie konania žalobcu správnymi orgánmi nedáva pochybnosti o tom, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom. Zo zápisníc z výsluchu svedkov I. I. a Y. Y. zo dňa 16. novembra 2011 je nesporné, že títo boli zápisnične poučení
Na tomto ústnom pojednávam žalobca uviedol nasledovné: „Následne na to bola p. Y. za mnou, pričom mi svietila do okien baterkou a keď som vyšiel von, tak mi začala i nadávať, pričom ja som na to nereagoval a všetko som si natočil do mobilného telefónu, čo viem kedykoľvek doložiť. Nijakým spôsobom som susedke ani jej manželovi nenadával a ani v predchádzajúcich konfrontáciách." Ďalej uviedol: „Nie je ani pravdou, že som dňa
1 a 2 správneho poriadku.. Z predmetnej výpovede žalobcu nepochybne vyplýva, že v inkriminovaný deň vzniku priestupku (27. septembra 2011) žalobca komunikáciu medzi ním a p. Y. mobilným telefónom nenahrával. Svojim podpisom potvrdil súhlas s obsahom zápisnice s tým, že okrem skutočností v zápisnici uvedených nepodáva žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov na svoju obhajobu. Odvolací súd vzhľadom na údaje uvedené v zápisnici nemôže pokladať žalobcom tvrdený dôkaz - zvukovú nahrávku do mobilného telefónu ako vierohodný dôkazný prostriedok o prejave p. Y. voči nemu v čase, za ktorý mu bola správnym orgánom uložená pokuta zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania pred krajským súdom, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), a ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z uvedených dôvodov za správny. Ani námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že žalobca sa s názorom krajského súdu nestotožňuje samo o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 O.s.p. v znení § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebol v tomto konaní úspešný. Žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.