zmlúv o prevode práv a povinností zo zmluvy o nadstavbe boli práva a povinnosti stavebníka prevedené zo spoločnosti STAVMET, spol. s r.o. na spoločnosť Annexus, spol. s r.o., ďalej na spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o., Interset Group a napokon znovu na Interset Bratislava, s.r.o. a čiastočne na U. P. tak, ako to uviedli žalobcovia v dôvodoch žaloby. S právnymi účinkami dňom 05.02.2010 povolila správa katastra vklad vlastníckeho práva k 36 rozostavaným bytom v predmetnom bytovom dome na K. v prospech postupníka Interset Bratislava, s.r.o., Židovská 3, Bratislava. Na základe rozhodnutia správy katastra bol povolený vklad vlastníckeho práva k 5 rozostavaným bytom v dome v prospech U. P. a to na základe zmluvy o postúpení a prevzatí práv a povinností uzavretej so spoločnosťou Interset Bratislava, s.r.o. Písomným podaním doručeným správe katastra dňa 22.07.2010 požiadali navrhovatelia o opravu chyby v katastrálnom operáte a to z dôvodov, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby. Správa katastra rozhodnutím č. X-1134/10 zo dňa 29.09.2010 nevyhovela návrhu na výmaz rozostavaných bytov v predmetnom bytovom dome vedených na LV č. XXXX v k.ú. Y. a to z dôvodu, že nakoľko na LV č. XXXX k.ú. Y. boli zápisy vlastníckeho práva k rozostavaným bytom vykonané v súlade s listinami, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v konaní o povolení vkladu a prípadné posúdenie zákonnosti postupu správy katastra pri rozhodovaní o návrhu na vklad nespadá pod inštitút opravy chyby, ale do právomoci prokuratúry, ako i z dôvodu, že došlo na dotknutých nehnuteľnostiach k ďalším právnym zmenám, správa katastra nemôže vykonať výmaz vlastníckeho práva v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. Xo 125/10-BP zo dňa 24.01.2011 zamietol a rozhodnutie správy katastra potvrdil. Krajský súd uznesením zo dňa 30.08.2012 (č. k. 3S 43/2011-30) pribral do konania účastníkov správneho konania U. P. a spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o., nakoľko zrušením napadnutého rozhodnutia by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti (§ 250 ods. l O.s.p.). Uznesením zo dňa 05.09.2013 (č. k. 3S 43/2011-46) krajský súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcov tak, že namiesto doterajších žalobcov JUDr. R. K. a RNDr. P. K. vstúpili do konania Ing. Q. K. a Mgr. W. K.. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správy katastra sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko dôvody rozhodnutí nedali žalobcom odpoveď na ich skutkové aj právne námietky a najmä nezodpovedali otázku, prečo je možné, aby na LV č. XXXX k.ú. Y. bolo bez doloženia znaleckého posudku o stupni rozostavanosti zapísané vlastníctvo k 36 rozostavaným bytom, ktorých zhotovenie nebolo predmetom žiadnej zmluvy o nadstavbe s vlastníkmi bytov, a najmä ktoré v skutočnosti rozostavané nie sú a nikdy neboli. Považoval za právne neudržateľný argument žalovaného, že k zmene počtu bytov došlo titulom zmeny projektovej dokumentácie, avšak pri zachovaní pôvodnej podlahovej plochy, pretože týmto spôsobom by bolo možné oprávnenia stavebníka a najmä predmet vlastníctva meniť bez súhlasu druhej zmluvnej strany. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. a priznal žalobcom právo na náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a právneho zastúpenia advokátom. II. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že súd prvého stupňa na základe skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.
ust. § 59 a nasl. nie je možné vyhovieť a zistený skutkový stav je v súlade s výrokom rozhodnutí katastrálneho úradu ako i správy katastra. Vytýkal krajskému súdu, že v rozsudku uvedeným meritom veci sa vôbec nezaoberal a vady skutkových zistení, o ktoré katastrálny úrad resp. správa katastra opierali svoje rozhodnutia neskonštatoval. Ďalej žalovaný uviedol, že zápisy rozostavaných bytov vykonávané správami katastra formou poznámky v časti Iné údaje na listoch vlastníctva do novely katastrálneho zákona (zákonom č. 173/2004 Z.z.), boli len technickým realizovaním zápisov týchto bytov reagujúcim na množstvo vkladov práv vyplývajúcich zo zmlúv o nadstavbe bytov v bytových domoch, pričom takýto zápis na list vlastníctva nebol upravený zákonom a ani iným všeobecne záväzným predpisom (bol len ustálenou praxou) a ani zápis bytov formou poznámky nebránil však stavebníkom bytov s ich nakladaním prípadne prevodmi práv a povinností zo zmlúv o nadstavbe. Žalovaný opätovne poukázal na to, že predmetom návrhu navrhovateľov na opravu chyby v katastrálnom operáte
ust. § 59 a nasl. katastrálneho zákona bol však výmaz rozostavaných bytov, nie technika alebo spôsob ich evidencie na konkrétnom liste vlastníctva, ktorá je de facto dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom. Tvrdil, že v preskúmavanom rozhodnutí uvedené prešetrenie zápisov rozostavaných bytov nie je skutkovým zistením, o ktoré správny orgán opiera svoje rozhodnutie. Žalovaný považoval skonštatovanie krajského súdu, že postup správy katastra v súvislosti so zápisom 36 bytov do katastra nehnuteľností považuje za nezákonný, za posúdenie a prešetrenie nad rámec súdneho prieskumu
piatej časti O.s.p., keď predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (č. Xo 125/10-BP zo dňa 24.1.2011), resp. rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo, a to rozhodnutia správy katastra (č. X-1134/10 zo dňa 29.9.2010), a to najmä či bolo možné návrhu účastníčky konania
ust. § 59 a nasl. katastrálneho zákona vyhovieť, pričom rozhodnutie o povolení vkladu napadnutému rozhodnutiu žalovaného nepredchádza (ani obsahovo), nebolo predmetom súdneho prieskumu a navyše bolo dotknuté ďalšími právnymi zmenami, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo
1, 2, 3 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
1, 2, 3, 4, 5 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Návrh
2 možno v konaní
tejto časti podať, len ak neuplynula lehota
1. Súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem Občianskeho súdneho poriadku, čím sa dopustil takého procesného pochybenia, na ktoré odvolací súd musel prihliadnuť, keďže prvostupňový súd svojim postupom odňal účastníkovi konania právo na prístup k súdu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa síce uznesením zo dňa 30.08.2012 č. k. 3S 43/2011-30 pribral do konania účastníkov správneho konania a to U. P. a spoločnosť Interset Bratislava, s.r.o., nakoľko zrušením napadnutého rozhodnutia by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti v súlade s § 250 ods. l O.s.p., avšak v konaní pokračoval a dokonca rozhodol v merite veci napadnutým rozsudkom napriek tomu, že doporučená zásielka súdu, ktorou sa spoločnosti Interset Bratislava, s.r.o. doručovalo uznesenie súdu o pribratí do konania, ako aj následné zásielky súdu, ktorými súd doručoval tomuto účastníkovi oznámenia súdu, listiny, ako aj napadnutý rozsudok, sa súdu prvého stupňa vrátili späť s vyznačením príslušnej pošty, že adresát je neznámy. Uvedeným postupom súd prvého stupňa odňal tomuto účastníkovi právo, napriek tomu že rozhodol o jeho pribratí do konania, konať pred súdom, podávať vyjadrenia, resp. opravné prostriedky. Uvedený postup súdu prvého stupňa preto odvolací súd musel vyhodnotiť ako formalistický a arbitrárny, majúci za následok nezákonnosť postupu súdu podmieňujúceho zákonnosť napadnutého rozsudku. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu mal odvolací súd ďalej preukázané, že právny zástupca pôvodných žalobcov JUDr. R. K. a RNDr. P. K. na pojednávaní súdu dňa 02.07.2013 uviedol, že došlo k zmene na strane žalobcov a to kúpnou zmluvou
V-25475/11 zo dňa 22.11.2011 s tým, že na strane žalobcov budú vystupovať Q. K. a W. K. a súčasne predložil plnomocenstvo nových vlastníkov bytu. Následne prvostupňový súd uznesením zo dňa 05.09.2013 č. k. 3S 43/2011-46 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcov tak, že namiesto doterajších žalobcov JUDr. R. K. a RNDr. P. K. vstúpili do konania Ing. Q. K. a Mgr. W. K., s ktorými pokračoval v konaní a vo veci rozhodol v merite veci.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 až 5 O.s.p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť. Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania, súd ich vyzve na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu
odsekov 1, 2 alebo odseku 4; o návrhoch súd rozhodne do 30 dní od ich doručenia alebo do 30 dní od vyjadrenia dotknutých osôb, ak je potrebný ich súhlas. Zo skutkových zistení je zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodoval o zámene účastníkov na strane žalobcov na návrh právneho zástupcu pôvodných žalobcov
2 O.s.p. v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v § 250 ods. 5 O.s.p. (Návrh
2 možno v konaní
tejto časti podať, len ak neuplynula lehota
1). Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd nemohol zaoberať meritom veci. Odvolací súd však vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu poznamenáva, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či žalovaný správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach a súčasne rozsahom určeným predmetom konania a rozhodovania správnych orgánov oboch stupňov. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.). Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra
1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom konania o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra
1 a nasl. katastrálneho zákona nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva na základe listiny a v tomto konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra v vkladovom konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania
katastrálneho zákona nie je a nemôže ani byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov, ak boli v dôsledku vkladového konania a rozhodnutia o vklade vlastníctva na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam rozhodnutiami správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v inom a to v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko- právnom konaní začatom na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého bol právoplatne vykonaný zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v čase jeho vzniku. Z uvedených dôvodov odvolací súd
3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým sa vysporiadať s otázkou pribratia účastníkov do preskúmavacieho konania a následne s nimi v tomto konaní konať a vo veci samej opätovne rozhodnúť. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval. Povinnosťou súdu prvého stupňa
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 v novom rozhodnutí vo veci samej bude opäť rozhodnúť o náhrade trov konania, pričom súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.