mi § 37 a § 35 Občianskeho zákonníka nezhoda vôle zmluvných strán s prejavom pri dohode kúpnej ceny za prevod nehnuteľnosti, a preto určil kúpnu zmluvu zo dňa X. za neplatnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka rozsudkom z
1 a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov v konaní úspešným účastníkom videl v okolnostiach, za akých došlo k sporu, za kých došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, k dohodám 4 1 Cdo 191/2009 o kúpnej cene a v konečnom dôsledku aj k vyjadreniu v kúpnej zmluve zo dňa X., na ktorých skutočnostiach mali podiel všetci účastníci. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolanie, navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, ţe na rozdiel od rozhodnutia súdu prvého stupňa, s právnymi závermi ktorého sa stotoţňujú, rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretoţe kúpna zmluva zo dňa X. je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nezhodu vôle s prejavom, nedostatok váţnosti k podstatnej náleţitosti kúpnej zmluvy – kúpnej cene, ako aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor právneho úkonu so zákonom. Poukázali na judikatúru k § 588 Občianskeho zákonníka a odvolaciemu súdu vytkli, ţe jeho závery nezodpovedajú zákonným podmienkam, ktoré sú kladené na právny úkon (náleţitosti vôle, náleţitosti prejavu vôle, dovolenosť a moţnosť právneho úkonu). V závere dovolania odvolaciemu súdu (zrejme) tieţ vytkli, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Ţalovaní 1/ 2/, ako aj vedľajší účastník na ich strane vo svojich vyjadreniach k dovolaniu toto navrhli zamietnuť a uplatnili si náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie 5 1 Cdo 191/2009 vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolatelia ţiadnu z týchto vád nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil. Dovolatelia namietajú, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe pokiaľ sporná kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náleţitosti takejto zmluvy (t.j. predmet kúpy a kúpnu cenu), pričom obe zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili, ţe im je obsah zmluvy známy a súhlasia s ním, ide o platnú kúpnu zmluvu, k neplatnosti ktorej nemôţe viesť pohnútka, ktorá viedla účastníkov k tomu, aby bola uvedená v zmluve kúpna cena 800 000,-- Sk. Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie otázky (ne)platnosti kúpnej zmluvy, z ktorých vychádzali oba súdy niţšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva účastníci uzavreli dňa X. písomne ˝Zmluvu o budúcej zmluve – odkúpenie rodinného domu s pozemkom“ (ďalej len zmluva o budúcej zmluve), predmetom 6 1 Cdo 191/2009 ktorej boli nehnuteľnosti špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia, s dohodnutou kúpnou cenou 1 400 000,-- Sk. Obsahovou súčasťou tejto zmluvy o budúcej zmluve bola, o. i., aj dohoda zmluvných strán o splatnosti kúpnej ceny a dohoda o termíne uzavretia kúpnej zmluvy do 30.6.2003. Následne účastníci uzavreli dňa X. ohľadne predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou 800 000,-- Sk. V čl. V. kúpnej zmluvy účastníci prejavili súhlas s jej obsahom, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi. Vklad tejto zmluvy bol povolený S. dňa X. pod V.V.. V tejto súvislosti ţalobcovia namietali neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nezhodu vôle s prejavom účastníkov zmluvy v časti kúpnej ceny, keď zhodne tvrdili, ţe od začiatku dojednávania podmienok kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu 1 400 000,-- Sk. Zamietavé rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na závere, ţe kúpna zmluva o prevode predmetných nehnuteľností uzavretá medzi účastníkmi dňa X. je platným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S takýmto záverom odvolacieho súdu sa dovolací súd stotoţňuje. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ako vyplýva z cit.
Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný (definovaný) prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiţ neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), nebol by ani právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle. Z uvedeného je zrejmé, ţe nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný 7 1 Cdo 191/2009 zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Vychádzajúc z cit.
1 Občianskeho zákonníka sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaţe k náleţitostiam prejavu vôle; prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t.j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, ţe ani jeho výkladom nemoţno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nie je urobený slobodne, ak prejav vôle konajúceho subjektu bol ovplyvnený nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby a to buď priamym – fyzickým donútením alebo bezprávnou vyhráţkou. Konečne, právny úkon nie je urobený váţne vtedy, ak je z okolností zrejmé, ţe konajúci subjekt nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Podľa
2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vyhľadať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tieţ podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Na základe týchto teoretických východísk s poukazom na uţ vyššie uvedený skutkový stav dovolací súd dospel k záveru, ţe námietka dovolateľov, podľa ktorej ak je v porovnaní s dohodou o kúpnej cene v zmluve o budúcej zmluve uvedená v kúpnej zmluve kúpna cena iba v sume 800 000,-- Sk, a preto nesúhlasia s názorom odvolacieho súdu, ţe kúpna zmluva je platným právnym úkonom, je nesprávna a neopodstatnená. Totiţ okolnosť, ţe v kúpnej zmluve sa účastníci dohodli na niţšej kúpnej cene ako v zmluve o budúcej zmluve, nerobí kúpnu zmluvu (ktorá inak spĺňa všetky formálne i obsahové náleţitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností poţadované zákonom) neplatnou, pretoţe z okolností prejednávanej veci je zrejmé, ţe tak ţalobcovia ako aj ţalovaní chceli svojim prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, t.j. previesť na ţalovaných vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 800 000,-- Sk a ţalovaní vôľu nehnuteľnosti za túto cenu kúpiť; pokiaľ by ţalobcovia takúto vôľu nemali, kúpnu zmluvu by so ţalovanými neuzavreli. 8 1 Cdo 191/2009 Pretoţe ţalobcovia netvrdili, ţe by kúpnu zmluvu neuzavreli slobodne, a pretoţe sporná kúpna zmluva je určitá a zrozumiteľná, je platným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako správne uzavrel aj odvolací súd. Pokiaľ ide o ţalobcami uvádzaný dôvod neplatnosti spornej kúpnej zmluvy aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka napriek tomu, ţe mu ani jeden zo súdov niţšieho stupňa zvlášť osobitnú pozornosť nevenoval, skutkové zistenia pre posúdenie (ne)platnosti kúpnej zmluvy aj z tohto dôvodu sú taktieţ pre rozhodnutie dovolacieho súdu postačujúce. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vychádzajúc z cit.
Občianskeho zákonníka právne významným účelom zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu) je taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy alebo ho sleduje iba niektorý z účastníkov, ostatní však o tomto cieli vedia alebo ho z okolností, za ktorých k dojednávaniu zmluvy dochádza, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu (zmluvy) sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v obsahu právneho úkonu nie je vyjadrený, a o ktorom druhá strana nevie a vedieť nemôţe, ide len o pohnútku (motív), ktorá je právne bezvýznamná a na platnosť právneho úkonu nemá vplyv (ako uţ bolo uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozsudku). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe v preskúmavanej veci z obsahu spisu moţno nepochybne vyvodiť, ţe ak aj zmluvné strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy v časti dohody o kúpnej cene v sume 800 000,-- Sk (ktorá cena inak v zásade zodpovedala cene nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom) sledovali nejaký osobitný (zvláštny) účel, ktorý v obsahu kúpnej zmluvy nie je vyjadrený, nešlo o účel spoločne sledovaný obidvomi zmluvnými stranami, ani o účel sledovaný len jednou zo zmluvných strán, o ktorom by druhá zmluvná strana vedela alebo vedieť mala (či dokonca vedieť musela); išlo tak iba o pohnútku (motív), ktorá nemohla mať právny význam z hľadiska neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Takémuto záveru podľa názoru dovolacieho súdu nasvedčuje fakt, ţe v priebehu konania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom odvolacím, samotní ţalobcovia dôvodu neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka venovali iba okrajovú pozornosť, akoby bol tento dôvod neplatnosti právneho úkonu uvedený iba z opatrnosti (pre prípad, ţe by súdy neuznali kúpnu zmluvu za neplatnú z ˝ťaţiskového“ dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom zrejme bez povšimnutia nemoţno ponechať ani tú skutočnosť, ţe zatiaľ, čo v ţalobe ţalobcovia uviedli, ţe uvedenie niţšej ceny 9 1 Cdo 191/2009 prevádzaných nehnuteľností v kúpnej zmluve navrhli ţalovaní za účelom platenia niţšej dane z príjmov (čo ţalovaní po celý čas popierali) – t.j. za účelom obchádzania zákona, na pojednávaní pred odvolacím súdom 14.5.2009 ţalobkyňa 4/ uviedla, ţe podľa nej dôvodom uvedenia niţšej kúpnej ceny v kúpnej zmluve bolo, ţe ţalovaní sa do prevádzaných nehnuteľností chceli nasťahovať a v skutočnosti ţalobcom nikdy dohodnutú cenu 1 400 000,-- Sk vyplatiť nechceli a nakoniec, v dovolaní ţalobcovia namietali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor právneho úkonu so zákonom (bez uvedenia bliţšej špecifikácie). Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pokiaľ dovolatelia v dovolaní poukazujú na judikatúru k § 588 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 30. januára 1975 sp. zn. 1 Cz 129/74 (rozhodnutie bolo oboznámené vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR, zošit 2/1976, por. č. 5), ktorý inak v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj súd prvého stupňa, cit. rozhodnutie sa na danú vec nevzťahuje. Toto rozhodnutie totiţ v konkrétnej veci sa dotýka vzťahu zastierajúceho a zastretého právneho úkonu a ich neplatnosti, a to u zastierajúceho úkonu z dôvodu, ţe nezodpovedá vôli účastníkov a u zastretého úkonu z dôvodu nedodrţania jeho zákonom poţadovanej (§§ 40 ods. 1, 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka) písomnej formy. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Úspešným ţalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaných za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní neobsahovali nové okolnosti. Vedľajšiemu účastníkovi v dovolacom konaní trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 10 1 Cdo 191/2009
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.