katalógu pracovnej činnosti 09.02
zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“) a nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „nariadenie vlády č. 341/2004 Z.z.“). Okresný súd mal ďalej preukázané, že 24. februára 2012 žalovaná doručila žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru
1 písm. d/ bodu 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) z dôvodu nespĺňania kvalifikačných predpokladov na výkon dohodnutej práce
pracovnej zmluvy a pracovnej náplne z
1 Zákonníka práce. Okresný súd vec právne posúdil
čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, § 13 ods. 3, § 61 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. d/ bodu 1 a § 77 Zákonníka práce a § 1 ods. 1 písm. d/, § 2 ods. 2, § 5 ods. 1 a 9 a § 28 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. a prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 341/2004 Z.z. Mal za to, že výpoveď bola daná žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi, keď motív výpovede nie je v súlade s čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, hoci výpoveď je navonok v súlade s objektívnym právom.
názoru okresného súdu žalovaná použila takú formu správania sa, ktorá vykazuje znaky zneužitia práva, čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď sama vyvolala situáciu spôsobujúcu pochybnosti o spĺňaní predpokladov stanovených právnymi predpismi, ktoré pred poslednou zmenou pracovnej náplne, t.j. do
názoru odvolacieho súdu právnymi predpismi, ktoré stanovujú predpoklady pre výkon dohodnutej práce sa v prvom rade rozumejú všeobecne záväzné právne predpisy. Predpoklady pre výkon dohodnutej práce spočívajú tiež v dosiahnutí určitého vzdelania, stupňa kvalifikácie alebo určitých znalostí. Medzi predpoklady stanovené na výkon dohodnutej práce patria tiež kvalifikačné predpoklady vyžadované právnymi predpismi, ktoré upravujú mzdové alebo platové pomery. Nie je pritom rozhodujúce, či k stanoveniu predpokladov na výkon dohodnutej práce došlo právnym predpisom už pred vznikom pracovného pomeru, alebo až v dobe jeho trvania. Predpoklady ustanovené právnymi predpismi, ktoré majú všeobecnú platnosť, dopadajú na všetkých zamestnancov u všetkých zamestnávateľov, ktorí konkrétnu funkciu (druh práce) vykonávajú. Ak nespĺňa zamestnanec predpoklady na výkon dohodnutej práce, je dôvod výpovede naplnený bez ďalšieho. Právnym predpisom, ktorý v čase, keď bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru stanovoval kvalifikačné predpoklady pre výkon pracovných činností, bol zákon č. 553/2003 Z.z. a na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 28 ods. 3 tohto zákona aj nariadenie vlády č. 341/2004 Z.z. Pracovné činnosti v katalógu sú usporiadané do častí
rezortov, odvetví alebo skupín odvetví. Na určenie najnáročnejšej pracovnej činnosti sa uplatní pracovná činnosť uvedená v ktorejkoľvek časti katalógu za podmienky, že sa zachová určený kvalifikačný predpoklad a náročnosť pracovnej činnosti. Pracovnými činnosťami vyžadujúcimi vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa sú
časti
9 zákona č. 553/2003 Z.z., nie je
jeho názoru v súlade so zákonom. Odvolací súd mal za to, že toto ustanovenie umožňuje zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie do 9. platovej triedy iba vtedy, ak je splnená súčasne aj druhá podmienka a to, že zamestnanec spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad
osobitného predpisu ustanovený na jej vykonávanie. Tým predpisom je v odkaze uvedený napr. právny predpis č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch. Ak nie sú splnené obe podmienky súčasne, nemôže toto ustanovenie zamestnávateľ aplikovať. Zo zisteného skutkového stavu v danej veci
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že u žalobkyne aplikácia tohto ustanovenia neprichádzala do úvahy. Žalobkyňa v čase dania výpovede nespĺňala predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Bol preto daný výpovedný dôvod
1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalobkyni
1 písm. d/ bod 1 ZP nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani zneužitím práva, ale práve splnením jej zákonnej povinnosti a oprávnenia a súladný s dobrými mravmi. Žalovaná ako zamestnávateľ mala
jeho názoru povinnosť posudzovať plnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených právnymi predpismi počas existencie pracovného pomeru. Odvolací súd tiež uviedol, že podmienka platnej výpovede je splnená nielen vtedy, ak odmietne zamestnanec ponuku inej, pre neho vhodnej práce, ale i v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, lebo nemá pre neho voľné pracovné miesto. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa
1 O.s.p. z dôvodu
2 písm. c/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a žalovanú zaviazal k náhrade trov dovolacieho konania. V dovolaní uviedla, že v danej veci predpoklady ustanovené právnymi predpismi sú len podmienkami alebo kritériami pre stanovenie výšky mzdy v rámci platových tried alebo pre priznanie určitej tarifnej triedy a nie predpokladmi v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bodu 1 Zákonníka práce.
jej názoru v prejednávanej veci ide tiež o nesprávne právne posúdenie § 5 ods. 9 zákona o odmeňovaní zamestnancov, keď odvolací súd vyslovil právny záver, že toto ustanovenie nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Má za to, že zamestnávateľ môže zamestnanca zaradiť do 9. platovej triedy aj vtedy, keď nespĺňa predpoklad vysokoškolského vzdelania, ale má dosiahnuté úplné stredné vzdelanie, vykonáva druh práce
katalógu tejto platovej triedy a spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad
osobitného predpisu ustanovený na jej vykonávanie, pokiaľ je takýto predpis vydaný a keďže nie je vydaný, stačí potom len splnenie podmienky úplného stredného vzdelania, ktoré má dosiahnuté. Odvolaciemu súdu tiež vytkla, že vec nesprávne posúdil aj s ohľadom na použitie čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce a § 13 ods. 3 Zákonníka práce, keď do
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania. Dovolací súd je
1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľka nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Žalovaná v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. V preskúmavanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že medzi účastníkmi bola 3. januára 1991 dojednaná pracovná zmluva na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol s účinnosťou od 1. januára 2009 dohodnutý medzi žalobkyňou a žalovanou, zastúpenou starostom obce U., druh práce - samostatný odborný referent - 09.02 samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania
zákona č. 553/2003 Z.z. v spojení s nariadením vlády č. 341/2004 Z.z. so zaradením do
1 písm. d/ bodu 1 Zákonníka práce z dôvodu nespĺňania kvalifikačných predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce
pracovnej zmluvy a pracovnej náplne z 1. januára 2009, keď sa
zákona č. 553/2003 Z.z. v spojení s nariadením vlády č. 341/2004 Z.z. vyžaduje na výkon pracovnej činnosti
katalógu pracovných činností 09.02 - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a nemá možnosť ju ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas. Výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcom zamestnancov - zamestnaneckým dôverníkom
zákona č. 553/2003 Z.z. v spojení s nariadením vlády č. 341/2004 Z.z. so zaradením žalobkyne do 9. platovej triedy a otázka splnenia hmotnoprávnej podmienky výpovede
2 Zákonníka práce.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 2 tretej vety Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
3 prvej a druhej vety Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
1 písm. d/ bodu 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť.
1 zákona č. 552/2003 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
2 písm. a/ zákona č. 552/2003 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
4 zákona č. 552/2003 Z.z., na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
552/2003 Z.z., zamestnancom
tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa tam uvedené predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme, ktorými sú okrem iného aj kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje osobitný predpis.
1 písm. d/ zákona č. 553/2003 Z.z., tento zákon upravuje odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú vyššie územné celky a obce, ak ďalej nie je ustanovené inak.
2 zákona č. 553/2003 Z.z., kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona ustanovený pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, je a/ vzdelanie, b/ osobitný kvalifikačný predpoklad
osobitného predpisu.
5 zákona č. 553/2003 Z.z., osobitný kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť.
1 písm. a/ zákona č. 553/2003 Z.z., kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera zložitosti, zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž týchto pracovných činností sú uvedené v charakteristikách platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme v prílohe č. 1.
2 písm. a/ zákona č. 553/2003 Z.z., kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti vypracované v súlade s charakteristikami platových tried sú uvedené v katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme alebo v katalógu pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len "katalóg").
3 zákona č. 553/2003 Z.z., kvalifikačné predpoklady uvedené v katalógu musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme, ak nie je ďalej ustanovené inak.
5 zákona č. 553/2003 Z.z., ak zamestnanec nespĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený týmto zákonom alebo kvalifikačný predpoklad, ktorý je uvedený v katalógu, nemožno mu udeliť výnimku z jeho nesplnenia, ak nie je ďalej ustanovené inak.
1 zákona č. 553/2003 Z.z., zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy
najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať
druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a
splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.
9 zákona č. 553/2003 Z.z., zamestnávateľ môže zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie do 9. platovej triedy len vtedy, ak má
druhu práce vykonávať pracovnú činnosť zaradenú v katalógu do tejto platovej triedy a spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad
osobitného predpisu ustanovený na jej vykonávanie.
3 prvej vety zákona č. 553/2003 Z.z., katalóg
2 písm. a/ s kvalifikačnými predpokladmi v súlade s charakteristikami platových tried pre jednotlivé pracovné činnosti, zmeny a doplnky týchto katalógov, postup predkladania žiadosti o ich doplnenie o nové pracovné činnosti (§ 5 ods. 7) a obsah týchto žiadostí ustanoví nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme.
1 písm. a/ nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., toto nariadenie ustanovuje katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 1.
2 nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z., pracovné činnosti uvedené v katalógoch
príloh č. 1 a 2 tohto nariadenia (ďalej len "katalóg") sú usporiadané do častí
rezortov, odvetví alebo skupín odvetví. Časti katalógu sú rovnocenné. Na určenie najnáročnejšej pracovnej činnosti sa uplatní pracovná činnosť uvedená v ktorejkoľvek časti katalógu za podmienky, že sa zachová určený kvalifikačný predpoklad a náročnosť pracovnej činnosti.
prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 341/2004 Z.z., časť katalógu 01 - spoločné pracovné činnosti, platová trieda 09.02 pracovné činnosti - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania - sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Zároveň sú tu uvedené alternatívne kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený osobitným predpisom alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom. Z vyššie uvedených skutkových záverov a ustanovení právnych predpisov vyplýva, že odvolací súd
názoru dovolacieho súdu dospel k správnemu právnemu záveru v preskúmavanej veci. Aj
názoru dovolacieho súdu bol v preskúmavanej veci daný výpovedný dôvod
1 písm. d/ bodu 1 Zákonníka práce. Žalobkyňa totiž nespĺňala predpoklady ustanovené zákonom č. 553/2003 Z.z. v spojení s nariadením vlády č. 341/2004 Z.z. na výkon dohodnutej práce, a to už od času, keď žalovaná, zastúpená starostom U., s ňou v rozpore s platnými právnymi predpismi dohodla zmenu pracovnej náplne, to je od 1. januára 2009, kedy začala vykonávať prácu samostatného odborného referenta -
katalógu pracovných činností vládneho nariadenia č. 341/2004 Z.z. 09.02 - samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania. Na výkon tejto práce sa totiž
zákona č. 553/2003 Z.z. v spojení s katalógovým číslom 09.02 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z. vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa (ktoré žalobkyňa nemala) a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom (popri vysokoškolskom vzdelaní prvého stupňa sa vyžadoval, len ak bol ustanovený osobitným predpisom). Aj keď zamestnanec nemá vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, nariadenie vlády č. 341/2004 Z.z., pripúšťalo na výkon tejto práce aj len úplné stredné vzdelanie (ktoré žalobkyňa mala), ale musela byť súčasne splnená aj druhá podmienka
katalógu pracovných činností, a to splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoveného osobitným predpisom (ide o obligatórnu podmienku) alebo vyššie odborné vzdelanie (ktoré žalobkyňa nemala) a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom (tu sa tento osobitný kvalifikačný predpoklad vyžadoval len ak bol ustanovený osobitným predpisom). Na základe uvedeného, úplné stredné vzdelanie sa v platovej triede
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny ani právny názor žalobkyne, že predpoklady ustanovené právnymi predpismi sú len predpokladmi na priznanie určitej tarifnej triedy. Predpoklady ustanovené v katalógu pracovných činností nariadenia vlády č. 341/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 553/2003 Z.z. a jeho prílohou č. 1 ustanovujú jednak kvalifikačné predpoklady požadované na výkon určitých činností a zároveň sa od vykonávania určitých pracovných činností (ktoré môže zamestnanec vykonávať okrem iného len za splnenia kvalifikačných predpokladov) odvíja aj zaradenie zamestnanca do určitej platovej triedy. Ohľadom žalobkyňou namietaného výkonu práv a povinnosti žalovanou v rozpore s dobrými mravmi a zneužitím práva žalovanou, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu a ďalej uvádza, že nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva žalovanou, ktorá ako orgán verejnej správy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, keď zaradí zamestnanca v rozpore s právnymi predpismi na výkon určitej práce a s týmto zaradením spojenej aj platovej triedy a následne, keď tento rozpor zistí (zvlášť za situácie, keď dôjde k zmene orgánu, ktorý zastupuje zamestnávateľa), uvedie ho do súladu s právnymi predpismi. V preskúmavanej veci tak žalovaná, zastúpená starostom obce po zistení, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej práce, tento stav sa pokúsila napraviť tým, že žalobkyni ponúkla prácu, na výkon ktorej spĺňala kvalifikačné predpoklady so zaradením do
katalógu pracovných činností zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme ich dosiahnutému vzdelaniu za súčasného zaradenia do príslušnej platovej triedy. Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p. v posudzovanej veci tak nie je daný. So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolateľka napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaná si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu z dvoch právnych úkonov v roku 2014 - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie k dovolaniu vo výške odmeny 61,87 eur, paušálnu náhradu 8,04 eur a 20 %-nú DPH v sume 13,98 eur, to je 83,89 x 2, spolu 167,78 eur. Vo vyjadrení k podaniu žalobkyne označenému ako „Doloženie listiny do spisu“, ktorým žalovaná
1 a 3 a § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. vo výške 61,87 eur, ktorá s paušálnou náhradou vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 1 a 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky), t.j. 8,04 Eur a 20-%nou DPH predstavuje spolu 83,89 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.