Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžo/41/2014 Identifikačné číslo spisu: 012200367 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Gerdová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 250lods.

2 O.s.p., na ust. § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. a namietal rozdiel medzi vecnou správnosťou rozhodnutia a jeho zákonnosťou. Navrhovateľ zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. B1/10/54647/JJ/6 zo dňa 12.10.2010 je osobou v hmotnej núdzi. V zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo mu odňaté preddavkové poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej a vec sa v čase podania odvolania nachádzala v procese rozhodovania o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej. Rozhodnutie o tom, že je občanom v hmotnej núdzi, ako aj o tom, že spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi zostáva v platnosti. Navrhovateľ dokladoval svoje pomery v zmysle § 138 ods. 2 písm. b/ O.s.p. doložením rozhodnutia o hmotnej núdzi. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom rozhodnutí. Doplnil, že centrum pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzuje, či sú splnené všetky tri kumulatívne zákonné podmienky, t.j. či sa žiadateľ nachádza v materiálnej núdzi, či je hodnota sporu vyššia ako minimálna mzda a či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom pri nesplnení ktorejkoľvek z nich žiadateľ nemá nárok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Centrum sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými v čl. I odvolania navrhovateľa, podľa ktorých nepredstavuje formulácia „nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu“ v dotknutom rozhodnutí centra kauzálnu nadväznosť na rozhodnutie centra o nepriznaní právnej pomoci, teda, že týmto tvrdením centrum samo priznáva, že odvolateľ môže byť v spore rovnako tak úspešný, ako aj bezúspešný, a z toho dôvodu nemohlo rozhodnúť tak ako rozhodlo. Centrum má za to, že sa dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom zaoberalo otázkou splnenia, resp. nesplnenia uvedenej podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, čo je preukázateľné riadnym odôvodnením rozhodnutia, v ktorom sa zaoberalo všetkými aspektmi sporu, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné na samotné rozhodnutie vo veci. Pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti malo centrum za to, že ide o bezúspešnosť sporu tak jednoznačnú, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. To, že v rozhodnutí uviedlo, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu neznamená to, ako tvrdí navrhovateľ, že by mohla mať vec úspech, ale ide o použitie legálneho pojmu správnym orgánom, ktorý definoval zákonodarca pri tvorbe zákona č. 327/2005 Z.z. V predmetnej veci centrum postupovalo v súlade so zákonom, dôsledne zisťovalo skutočný stav, za ktorým účelom si zadovážilo dostatočné podklady pre rozhodnutie, aplikujúc ustanovenia § 32 ods. 1, 2 a § 34 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a pri rozhodovaní vzalo do úvahy aj tvrdenia navrhovateľa. Vo veci bolo okrem iného i nesporne zistené, že „zastupovanie navrhovateľa v predmetnom konaní by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti z pohľadu zákona č. 37/2005 Z.z. a Štatútu Centra právnej pomoci. Keďže predmetom sporu je zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, v prípade neposkytnutia právnej pomoci nebudú ohrozené záujmy navrhovateľa. Zastupovanie navrhovateľa v konaní o zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra nevyžaduje poskytnutie právnej pomoci advokátom. Odvolanie navrhovateľa nie je dostatočne vecne odôvodnené, ale len odráža jeden z teoretických problémov navrhovateľa, ktorým zahlcuje nielen činnosť súdov, ale aj činnosť Centra. Záverom odporca uviedol, že účelom prijatia zákona č. 327/2005 Z.z. bolo v prvom rade zabezpečiť prístup k súdu tým žiadateľom v materiálnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach, t.j. aby neboli poškodení len z toho dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Posúdenie otázky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu patrí do právomoci Centra, ktorý každý prípad musí posudzovať individuálne a prihliadať na jeho osobitosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V posudzovanej veci krajský súd postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť návrhom napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporcu zistil, že dôvody uvádzané odporcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. Odporca rozhodnutím č. sp. zn. 3N 34/12, Ev. č. 553/12 zo dňa 09. februára 2012, navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len ,,zákon č. 327/2005 Z.z.“). Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sú ustanovené v § 6 uvedeného zákona. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

1. a)jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
2. b)nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
3. c)hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa obsahu administratívneho spisu navrhovateľ v konaní na registrovom súde požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci. V tomto type konania nie je procesnou podmienkou obligatórne právne zastúpenie a z tohto dôvodu najvyšší súd nemá osvedčené, že by nepriznaním bezplatnej právnej pomoci bolo ohrozené právo žalobcu na prístup k súdu a jeho právo na súdnu ochranu. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa prejudikovania výsledku sporu treba uviesť, že vymedzenie obsahu pojmu „zrejmá bezúspešnosť sporu“ naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha centra, a súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p“ (z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžo/55/2014). Preskúmaním veci najvyšší súd nezistil vady v procesnom postupe odporkyne ani súdu prvého stupňa. Rozsudok súdu je riadne odôvodnený, podrobne odpovedá na všetky pre vec dôležité argumenty navrhovateľa, jeho odôvodnenie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa senátu najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu práva navrhovateľa na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový krajský súd podrobne, logicky a vecne správne interpretoval zákonné ustanovenia a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, a preto najvyšší súd na odôvodnenie krajského súdu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Podmienky pre poskytnutie právnej pomoci sú upravené zákonom a žiadateľ tieto kritéria nespĺňa. K žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov senát odvolacieho uvádza, že pre vyhovenie žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., je nevyhnutné spĺňať obe podmienky súčasne, a to ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Senát konštatuje, že v tomto súdnom konaní nebola splnená druhá podmienka na oslobodenie od súdnych poplatkov. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ je v zmysle predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave občanom v hmotnej núdzi, čo by odôvodňovalo oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak v tomto súdnom konaní nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, keďže navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci, ktorá nie je vecou, na ktorú sa zákon č. 327/2005 Z.z. vzťahuje. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.