ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že mal za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom pretransformovaného výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), pričom výsluhový dôchodok mu bol pretransformovaný dňa 01.07.2002
2 zákona č. 328/2002 Z. z. z výsluhového príspevku, ktorý mu bol priznaný odo dňa 01.05.1999
zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Poznamenal, že pre výšku a nárok na pretransformovaný výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru odo dňa 01.10.1968 do 25.09.1970 (základná vojenská služba hodnotená 1 rok a 360 dní v I. kategórii funkcií), odo dňa 01.02.1976 do 31.12.1998 (príslušník ZVJS služba hodnotená 22 rokov a 334 dní v I. kategórii funkcií) a odo dňa 01.01.1999 do 30.04.1999 (príslušník ZVJS služba hodnotená 120 dní v III. kategórii funkcií). Ďalej mal za preukázané, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 25.04.2003 uplatnil nárok na starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať odo dňa 16.04.2003. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011 konštatoval, že použitie ustanovenia § 173i ods. 2 v spojení s § 12 ods. 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.07.2003 Z. z. (v znení zákona č. 222/2003 Z. z.) prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy bol starobný dôchodok priznaný osobe, ktorej vznikol nárok na výsluhový dôchodok
1 zákona č. 328/2002 Z. z. po 30.06.2002. Preto krajský súd vyjadril názor, že rozhodnutím odporcu zo dňa 15.07.2003 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 25.09.2003, ktorými odporca
1, 3 a § 173i ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, nebolo o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od dovŕšenia 55 roku veku rozhodnuté zákonným spôsobom. Poukázal na skutočnosť, že odporca pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 16.12.2013 do úvahy nebral skutočnosť, že navrhovateľ už žiadosťou zo dňa 25.04.2003 uplatnil nárok na starobný dôchodok
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a starobný dôchodok žiadal priznať od 16.04.2003. Preto ak odporca navrhovateľovi priznal starobný dôchodok s poukazom na § 112 ods. 1 písm.
2 písm. a), písm. e) O.s.p. s použitím ust. § 2501 ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Dodal, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nej dosiahnuté hrubé zárobky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok, preto sa krajský súd stotožnil s postupom odporcu
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., pričom námietky navrhovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. V ďalšom konaní stanovil odporcovi, aby znovu posúdil nárok navrhovateľa na starobný dôchodok od dovŕšenia 55 rokov veku v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p.
ustanovení tretej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Odvolací súd má za preukázané, že v preskúmavanom prípade súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2013
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), písm. e) O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, že nakoľko odporca neskúmal nárok navrhovateľa o starobný dôchodok od dovŕšenia 55 rokov veku
1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení k 16.04.2003 ako si to navrhovateľ uplatnil v žiadosti zo dňa 25.04.2003, preskúmavané rozhodnutie odporcu nebolo v súlade so zákonom. Krajský súd teda rozhodol o zrušení preskúmavaného rozhodnutia jednak z dôvodu
2 písm. a) O.s.p., t. j. z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale tiež z dôvodu
2 písm. e) O.s.p., t. j. z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
je však proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a), a b). V prejednávanej veci to znamená, že záver krajského súdu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je preskúmateľný odvolacím súdom na základe podaného odvolania, ale jeho zistenie, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nemôže byť predmetom odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené je preto nevyhnutné, aby krajský súd, ktorý zruší preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu z dvoch dôvodov, z ktorých jeden môže byť predmetom odvolacieho konania a druhý nie, v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vymedzil, v čom konkrétne vidí naplnenie každého z týchto dôvodov. Odvolací súd má za to, že vlastné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v tomto smere nedostatočné, preto je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Navyše, rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa bolo obmedzené právo navrhovateľa na spravodlivé konanie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nie je jasné, v čom tento videl naplnenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia odporcu a vrátenie veci obsiahnutých v ustanovení § 250j ods. 2 písm.
príslušných zákonných ustanovení s absenciou jasných, zrozumiteľných a dostatočne konkrétnych argumentov súdu. Za daného stavu odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady správneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O odvolaní navrhovateľa voči rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol odvolací súd tak, že jeho odvolanie odmietol, nakoľko navrhovateľ v predmetnom prípade nie je osobou oprávnenou na podanie opravného prostriedku proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník konania je oprávnený na podanie odvolania; odporovalo by to totiž funkcii a povahe odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to, aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. Či k takejto ujme naozaj došlo, sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v konaní pred súdom prvého stupňa. Tento návrh je základom rozhodnutia súdu prvého stupňa a iba z neho možno vychádzať pri posudzovaní, či je odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy, a teda nie zo subjektívneho presvedčenia účastníka konania o dôsledkoch vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak teda súd prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť rozhodnutím súdu poškodený, a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať. Navyše
4 O.s.p., ktoré v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 platí aj v prejednávanej veci, odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. V posudzovanom prípade odvolateľ, ako navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom, žiadal v návrhu zo dňa 16.01.2014 zrušenie rozhodnutia odporcu. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 24Sd/10/2014-36 zo dňa 21.07.2014 preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil
2 písm. a), písm. e) O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom
1 písm. b) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie navrhovateľa, ako podané neoprávnenou osobou, odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.