1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného, Obvodného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00766/PAV zo dňa 05.06.2013, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Obce Belá (ďalej aj „stavebný úrad“) č. 1932/2012/Hr zo dňa 18.03.2013, ktorým vydala stavebné povolenie pre žiadateľa R. U., právneho predchodcu vedľajších účastníkov v prvom a druhom rade. Stavebné povolenie bolo vydané
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, na stavbu - „Nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu č.p. 504 bez vytvorenia 1 bytovej jednotky“ v katastrálnom území C., na pozemku KN č. 1049,
U-ZA-OVBP2/B/2013/00766/PAV zo dňa 05.06.2013 v rámci odvolacieho konania
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), uvedené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. V rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, vrátane postupu predchádzajúceho ich vydaniu, krajský súd vychádzal z ustanovení § 39a ods. 4, § 61 ods. 1, ods. 4, § 62 ods. 1 a § 69 ods. 2 Stavebného zákona a zo skutkových zistení
obsahu administratívneho spisu. K zistenému skutkovému stavu konštatoval, že o vydanie stavebného povolenia na stavbu - „Nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu bez prípojok inžinierskych sietí postaveného na p. č. 1049 v kat. úz. C..“ žiadal stavebník R. U.iadosťou zo dňa 27.07.
1 Stavebného zákona, táto prípadná nezákonnosť by bola napravená tým, že hoci žalobkyňa podala svoje námietky až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (keďže pre ňu by lehota na podanie námietok neplynula), odvolací správny orgán sa týmito námietkami zaoberal a riadne ich vyhodnotil vo svojom rozhodnutí. Teda prípadným samotným nesprávnym doručovaním formou verejnej vyhlášky nebolo zasiahnuté do jej subjektívnych práv ako účastníčky stavebného konania a nebola dotknutá na svojich procesných právach. Pritom oba správne orgány ju považovali za účastníčku konania. Ohľadne hmotnoprávnej námietky napádajúcej neúplnosť žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebníka R. U. z dôvodu neúplného označenia všetkých účastníkov konania krajský súd uviedol, že tento stavebník uviedol do žiadosti konkrétne mená účastníkov, ktorí mu boli
jeho subjektívnej vedomosti známi. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že mu mali byť známi aj ďalší účastníci, uvedené tvrdenie je nepreukázateľné práve pre to, že ide o stavebníkom subjektívne vnímanú okolnosť. S poukazom na § 58 ods. 1 Stavebného zákona krajský súd dôvodil, že stavebník nie je povinný uviesť všetkých skutočných účastníkov stavebného konania, ale v žiadosti musí uviesť účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia, a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Ďalej musí v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo
1 Stavebného zákona. V zmysle predtlače, ktorú stavebník v konkrétnom prípade vyplnil, vyplnil všetky rubriky ako to bolo od neho požadované, pričom v rubrike parcelné číslo susedných pozemkov uviedol aj parcelu č. 1050, ktorej spoluvlastníčkou je žalobkyňa. V rubrike VII - „Zoznam a adresy účastníkov stavebného konania, ktorí sú stavebníkovi známi“ uviedol A. K. a A. M., avšak to, že neuviedol všetkých podielových spoluvlastníkov na liste vlastníctva, napr. pre parcelu 1050, ktorých
tohto listu vlastníctva je 26 ešte neznamená, že porušil zákon. Krajský súd uzavrel, že okruh účastníkov stavebného konania neurčuje účastník konania, ale správny orgán. Ten
umiestnenia pozemku zistí okruh účastníkov konania, pričom v danom prípade zo správneho spisu vyplýva, že práve vzhľadom na to, že susediace pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve veľkého počtu podielových spoluvlastníkov, zvolil stavebný úrad formu doručovania verejnou vyhláškou. Vo vzťahu k námietke o zasahovaní predmetnej stavby do susedného pozemku CKN parcela č. 1208/2 a odvádzaní dažďových vôd na tento pozemok zo strechy povoľovanej stavby krajský súd uviedol, že v preskúmavanom správnom konaní nebolo preukázané vlastníctvo žalobkyne k uvedenej susednej parcele. Žalobkyňa v odvolaní aj v správnej žalobe tvrdila, že na preukázanie jej vlastníckeho práva dokladá identifikáciu parciel z 18.09.2012 a LV č. XXXX.
krajského súdu však tieto listiny nepreukazujú, že by bola vlastníčkou CKN parcely č. 1208/
krajského súdu neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uskutočneniu povolenej zmeny stavby spôsobom, ako je uvedené v stavebnom povolení. Na námietku žalobkyne, vznesenú na pojednávaní pred krajským súdom dňa 10.06.2014, napádajúcu presah strechy povoľovanej stavby aj na CKN parcelu č. 1050, krajský súd z dôvodu jej nastolenia po uplynutí zákonnej lehoty
1 OSP, neprihliadol. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
2 písm. c), d),
žalobkyne zúžený výklad, ktorý súd prvého stupňa aplikoval, odporuje uvedenému účelu a je i v rozpore s účelom, zmyslom a podstatou správneho súdnictva, poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Nesplnenie si povinnosti
2 správneho poriadku informovať súčasne i iným spôsobom nemôže byť interpretované v neprospech účastníkov konania, teda i žalobkyne. V ďalšej časti odvolania poukázala na konštatovanie súdu prvého stupňa o nesúlade namietaného doručovania s ustanovením § 26 ods. 2 správneho poriadku. Preto nemôže byť pravda, že nebolo zasiahnuté do jej subjektívnych práv ako účastníčky stavebného konania, a že nebola dotknutá na svojich procesných právach. Žalobkyňa nesúhlasí s vyhodnotením námietky napádajúcej neoznačenie všetkých známych účastníkov stavebníkom v žiadosti o vydanie stavebného povolenia krajským súdom ako nedôvodnej. Naopak, dôvodnosť tejto námietky vidí v tom, že je spoluvlastníčkou podielov na parcelách CKM č. 1047 (LV XXXX) a CKN č. 1050 (LV XXXX), pričom stavebníkovi musela byť ako účastníčka známa. Preto neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, že je to nepreukázateľná, subjektívne vnímaná okolnosť. Poukázala na to, že stavebník neuviedol ani všetky dotknuté parcely, pričom neuviedol ani parcelu CKN č. 1047, ktorú využíva ako prístup ku svojej nehnuteľnosti, hoci k nej nemá žiadne vlastnícke práva. Táto skutočnosť bola z jej strany niekoľkokrát namietaná i v stavebnom konaní, avšak nikto sa ňou nezaoberal. K záveru krajského súdu, že nevzniesla žiadne meritórne námietky ohľadne povoľovanej stavby vo vzťahu k CKN parcelám č. 1047 a č. 1050 poukázala na to, že vo viacerých svojich bodoch uvádzala CKN parcely č. 1050 a č. 1047, v ktorých je spoluvlastníckou. Ak sa krajský súd riadne zaoberal prílohami k žalobe, súčasťou ktorých bola i kópia z katastrálnej mapy znázorňujúca polohu týchto pozemkov a stavby, mal sa v kontexte s obsahom žaloby zaoberať i tým, či tieto parcely môžu byť dotknuté v predmetnom stavebnom konaní. Z katastrálnej mapy a ďalších príloh je evidentné, že sa bude stavbou zasahovať i na tieto parcely. Týmto sa zaoberal i žalovaný správny orgán, ktorý konštatoval, že realizovanou stavbou tieto parcely dotknuté nebudú. Ku konštatovaniu súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne podávať námietky vo vzťahu k CKN parcele č. 1208/2 (LV XXXX) uviedla, že k žalobe predložila osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi S. C., jej právnom predchodcovi, ktorým preukazovala nadobudnutie spoluvlastníckych podielov poručiteľa v PK parcele č. 398, zapísanej v PK vložke č. 324, 308,
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
1 Stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo
1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene (§ 58 ods. 2 Stavebného zákona).
1 písm. a),
1, ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej
odseku 3.
2 Stavebného zákona, ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 140 Stavebného zákona).
1, ods. 2 Správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Najvyšší súd vo vzťahu k žalobným námietkam a výroku napadnutého rozsudku dospel k záveru, že krajský súd rozhodol vecne správne, avšak so všetkými ním uvádzanými dôvodmi nie je možné sa v plnom rozsahu stotožniť. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že vzhľadom na vysoký počet účastníkov stavebného konania, najmä podielových spoluvlastníkov susediacich pozemkov, boli splnené zákonné podmienky na doručovanie verejnou vyhláškou (§ 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona v spojení § 61 ods. 4 citovaného zákona). V súvislosti s námietkou žalobkyne, že niektorým účastníkom bolo oznámenie o začatí stavebného konania a pozvanie na ústne pojednávanie doručované do vlastných rúk a niektorým verejnou vyhláškou odvolací súd uvádza, že ak stavebný úrad doručuje písomnosti verejnou vyhláškou (§ 61 ods. 4 stavebného zákona), je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania bolo rozhodnutie doručované do vlastných rúk
V takom prípade doručenie písomného vyhotovenia písomnosti do vlastných rúk niektorým účastníkom nemá právny účinok doručenia. Právny účinok doručenia nastáva až pätnástym dňom od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli (§ 69 ods. 2 stavebného zákona). Vo vzťahu k žalobkyni, tak ako ku všetkým ostatným účastníkom preskúmavaného stavebného konania, nastali účinky doručenia oznámenia o začatí predmetného stavebného konania v rovnaký deň, čo v tejto veci nie je sporné. Zároveň je potrebné dodať, že osobitné prizvane alebo pribratie žalobkyne do stavebného konania osobitným úkonom stavebného úradu nebolo potrebné, pretože táto z titulu jej podielového spoluvlastníctva k susediacim pozemkom bola jeho účastníčkou ex lege, t.j. na základe ustanovenia (§ 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona). Vzhľadom na zákonnú úpravu spôsobu doručovania verejnou vyhláškou v správnom konaní, obsiahnutú v subsidiárne sa na stavebné konanie vzťahujúcom Správnom poriadku (§ 26 ods. 2), odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanom správnom konaní stavebný úrad v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením nezverejňoval verejnou vyhláškou doručované písomnosti súčasne aj iným spôsobom v mieste obvyklým. Iné spôsoby zverejňovania písomnosti doručovanej verejnou vyhláškou Správny poriadok upresňuje demonštratívnym výpočtom (§ 26 ods. 2 in fine). V súvislosti s uvedeným a s prihliadnutím na výklad iného spôsobu zverejnenia písomnosti stavebným úradom, ktorý použil v oznámení adresovanom žalobkyni zo dňa 20.03.2013, (č.l. 38 administratívneho spisu), odvolací súd na margo dodáva, že zverejnenie písomnosti len na úradnej tabuli obce nie je naplnením spôsobu zverejnenia písomnosti na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka, tak ako to vykladá stavebný úrad. Úradná tabuľa obce, vykonávajúcej kompetenciu stavebného úradu, nemá dočasný charakter a jej umiestnenie obvykle nie je totožné s miestom, ktorého sa stavebné konanie týka. Aby bol naplnený účel sledovaný Správnym poriadkom vo vzťahu k inému spôsobu zverejnenia písomnosti z dôvodu informovanosti účastníkov konania, je za miesto, ktorého sa konanie týka, potrebné považovať iné miesto ako úradnú tabuľu príslušného správneho orgánu, v preskúmavanom prípade napr. miesto povoľovanej stavby. Pri skúmaní zásahu alebo vplyvu tohto nezákonného postupu na práva a právom chránené záujmy žalobkyne odvolací súd prihliadol na okolnosti tohto konania a síce na skutočnosť, že na ústnom konaní dňa 11.09.2012 sa za susedov zúčastnil aj A. C., žalobkyňou splnomocnený na zastupovanie (č.l. 19 administratívneho spisu), ako i na skutočnosť, že žalobkyňa proti rozhodnutiu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa žalovaný v plnom rozsahu zaoberal. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd konštatuje, že napriek nedostatočnému zverejneniu predmetnej písomnosti stavebným úradom, neboli práva a právom chránené záujmy žalobkyne v tomto konaní poškodené, keďže svoje procesné práva prislúchajúce je
Stavebného poriadku v spojení so Správnym poriadkom plne využila, i v zákonných lehotách. Za danej situácie nie je potrebné ani účelné len z tohto dôvodu rušiť napádané rozhodnutie, pretože by to pre žalobkyňu neprivodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002,
ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa zaoberal i námietkou žalobkyne ohľadne presahovania strechy povolenej nadstavby nad pozemok parc. č. KN - C 1208/2, kat. úz. C. (str. 4 a 5 rozhodnutia). Žalovaný ako odvolací orgán vo vzťahu k uvedenej námietke vykonal dňa 07.02.2013 dokazovanie aj obhliadkou na mieste stavby a konštatoval, že stavba sa od predmetného pozemku nachádza vo vzdialenosti 80 cm a navrhovaná strecha nebude zasahovať žiadnou svojou časťou na susedný pozemok predmetnej parcely. K uvedeným zisteniam žalovaného žalobkyňa v podanej žalobe nič nenamietala, nijako ich nespochybnila, ani nič nenavrhla. Len opätovne konštatovala, že stavebník bude odvádzať zrážkové vody na cudziu parcelu, hoci sama zároveň parafrázovala rozhodnutie o povolení stavby,
ktorého zrážkové vody zo stavby budú odvedené odpadovými žľabmi do trativodu v rámci stavebného pozemku. Vzhľadom na nejasné a nedostatočne odôvodnené uvedené tvrdenia žalobkyne a závery dokazovania vykonané žalovaným v rámci odvolacieho konania k vplyvu povoľovanej stavby na pozemok parc. č. KN - C 1208/2, kat. úz. C., nie je možné konštatovať nezákonnosť napádaných rozhodnutí. S námietkou obdobného charakteru vo vzťahu k parcele č. 1050, vznesenou až na pojednávaní pred krajským súdom, sa tento, vzhľadom na koncentračnú zásadu ovládajúcu správne súdnictvo a ustanovenie § 250b ods. 1 OSP, správne vysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú dôvodné a preto
3 druhá veta OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Žalobkyňa nemala úspech vo veci, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.