2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Týmto predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie ďalšej účastníčky konania
čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a
ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyvlastnenie je tiež upravené v ust. § 108 až § 116 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, len v nevyhnutnom rozsahu a len za náhradu, ktorej primeranosť sa v prípade poskytnutia v peniazoch určuje
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Poukázal, že vo vyvlastňovacom konaní nebolo sporné, že C.F. ako vlastník pozemku parcely registra „E" č.747/1 vo výmere 1524 m2 - orná pôda (
LV č. XX v katastrálnom území F.), ktorého časť vo výmere 416 m2 navrhla vyvlastniť Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., za náhradu 1 805,44 € zomrel ešte v roku 2010 a dedičské konanie po ňom nebolo ukončené ani v priebehu tohto vyvlastňovacieho konania. S poukazom na ust. § 113a ods. 1 písm. b/ stavebného zákona potom boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania účastníci konania o dedičstvo po zomrelom C. H., okruh ktorých správnemu orgánu oznámil notár prejednávajúci dedičstvo po zomrelom. Títo v priebehu konania bránili svoje subjektívne práva a vznášali námietky proti vyvlastneniu predmetného pozemku, pričom poukazovali najmä na vplyv stavby čistiarne odpadových vôd na životné prostredie, na to, že znalec nemal dostatočné podklady pre správne určenie ceny pozemku, neadekvátnosť ceny (cena za odkúpenie pozemku je nízka a bola určená ako za trávnatý porast a nie ako za ornú pôdu), navrhovali iné riešenie vzhľadom na blízkosť ďalšej čistiarne odpadových vôd, resp. ako primeranú náhradu žiadali iný porovnateľný pozemok. Správny orgán prvého stupňa tieto námietky posúdil tak, že niektoré mali byť predmetom územného konania, a preto na ne nemožno vo vyvlastňovacom konaní prihliadať, resp. že mesto Tlmače a ani navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nevlastní žiadne pozemky, ktoré by mohli byť poskytnuté ako náhradné. Pokiaľ ide o cenu vyvlastňovaného pozemku, správny orgán prvého stupňa poukázal na znalecký posudok znalca Ing. G. a na tvrdenie navrhovateľa vyvlastňovacieho konania o tom, že do svojho vlastníctva už dohodou (kúpou) nadobudol takmer 60% (1 637,50 m2) potrebných častí pozemkov z celkového záberu 2 836 m2 a tým je potvrdené, že cena určená znaleckým posudkom je trhovou cenou porovnateľných nehnuteľností v tom istom čase, mieste a kvalite. Tieto dôvody akceptoval i žalovaný, čo vyplýva z jeho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07.04.2014, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30.12.2013 potvrdil ako vecne správne. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 110 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona,
ktorého vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Cieľom vyvlastnenia v predmetnej veci bolo získanie pozemkov do vlastníctva navrhovateľa vyvlastňovacieho konania a to za účelom výstavby čistiarne odpadových vôd. Konkrétnu dohodu medzi navrhovateľom vyvlastňovacieho konania a jeho účastníkmi (dedičmi po zomrelom vlastníkovi pozemku pare. č. 747/1 v katastrálnom území F. C. H.) v zmysle prechodu vlastníckeho práva k tomuto pozemku, resp. k jeho časti na navrhovateľa vyvlastňovacieho konania
názoru krajského súdu nebolo možné uzavrieť, a to z dôvodu neskončeného dedičského konania a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré navrhovateľ vyvlastňovacieho konania (ešte pred jeho začatím) predložil dedičom po C. H.. Títo dohodu odmietli podpísať, nakoľko s navrhovaným riešením nesúhlasili. V priebehu vyvlastňovacieho konania jeho účastníci poukazovali na (resp. navrhovali) iné možnosti riešenia, napr. možnosť napojenia kanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli spoločnosti SES Tlmače, a.s., ktorá
ich názoru má potrebnú kapacitu a takto by sa dal dosiahnuť účel vyvlastnenia (realizácia stavby na čistenie odpadových vôd). S týmto ich tvrdením sa správne orgány
názoru prvostupňového súdu dostatočne nevysporiadali a odkazovali ich na územné konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 10.10.2006 č. 1560/2005-Kr, o umiestnení stavby označenej ako „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4", v ktorom je okrem iného uvedené, že stavba bude umiestnená v obci Tlmače, v katastrálnom území F., Veľké Kozmálovce, pričom ako jedna z podmienok pre jej umiestnenie je uvedené, že táto stavba bude ako líniová stavba a stavba čistiarne odpadových vôd v katastrálnom území F. a H. L.. Za takejto situácie bolo
názoru krajského súdu povinnosťou správneho orgánu v priebehu vyvlastňovacieho konania a v rozhodnutí jednoznačne účastníkom konania vysvetliť a ozrejmiť dôvody, pre ktoré je potrebné vyvlastniť práve časť pozemku patriacu ich právnemu predchodcovi, najmä ak v rozhodnutí o umiestnení stavby absentujú parcelné čísla pozemkov
katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje (vzhľadom na to, že sa jedná o líniovú stavbu). Podrobnejšie sa bolo potrebné zaoberať námietkou účastníkov vyvlastňovacieho konania spočívajúcou v inej možnosti riešenia čistenia odpadových vôd, najmä pokiaľ poukazovali na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v blízkosti tej, ktorá sa má sčasti postaviť i na vyvlastňovanej časti ich pozemku. Pokiaľ nebola možná dohoda s vlastníkom už existujúcej čistiarne odpadových vôd ohľadne jej využitia, resp. z iných dôvodov nie je možné túto využiť, správny orgán mal navrhovateľa vyvlastňovacieho konania vyzvať, aby v tomto smere vzhľadom na námietky účastníkov vyvlastňovacieho konania predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nemožnosti využitia tejto čistiarne a dôvody tvrdenej nemožnosti využitia mal vo svojom rozhodnutí jednoznačne pomenovať a účastníkom konania vysvetliť. Je totiž potrebné vychádzať z toho, že v rámci vyvlastňovacieho konania musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel a vždy je potrebné preukázať existenciu verejného záujmu na vyvlastnení. Skúmanie existencie verejného záujmu náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver i náležité zdôvodniť najmä s poukazom na účastníkmi konania tvrdenú blízkosť už existujúcej čistiarne odpadových vôd a možnosti jej využitia. Bolo teda potrebné jednoznačne objasniť, prečo verejný záujem vyžaduje potrebu výstavby novej čistiarne odpadových vôd v meste Tlmače práve tej časti pozemku, a to aj vzhľadom na blízkosť už existujúcej čistiarne odpadových vôd. Za dôvodnú považoval prvostupňový súd i námietku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenú časť pozemku. Nemožno spochybniť, že vyvlastnenie sa vždy uskutočňuje za náhradu, pričom prednosť má majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok vo forme pridelenia náhradného pozemku, za predpokladu, že sa tak pôvodný a nový vlastník pozemku dohodli, teda ak pôvodný vlastník pozemku súhlasí s takouto formou náhrady. V predmetnej veci niektorí z účastníkov konania (dedičov po pôvodnom vlastníkovi C. H.) v priebehu vyvlastňovacieho konania požadovali náhradu vo forme iného pozemku, pričom mali i konkrétne požiadavky na takýto pozemok (v tej istej lokalite, s prístupovou asfaltovou cestou, s určitou šírkou), resp. žiadali o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúcu časť pozemku. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania však v priebehu vyvlastňovacieho konania tvrdil, že v katastrálnom území Tlmače nie je vlastníkom pozemku, ktorý by bolo možné použiť ako náhradný pozemok a účastníci konania žiadny takýto konkrétny pozemok v konkrétnej lokalite, ktorý by prichádzal do úvahy (napriek ich požiadavkám) a patril by navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania ani neoznačili. Vzhľadom na takto zistený stav sa zatiaľ javí, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenú časť pozemku vo forme pridelenia náhradného pozemku nie je možné a v prípade vyvlastnenia preto prichádza do úvahy len primeraná náhrada v peniazoch. Je bezpredmetné sa zaoberať tým, či mesto Tlmače má pozemky vhodné ako náhradné pozemky, resp., že pozemky poskytlo v iných prípadoch, pretože mesto nie je účastníkom predmetného vyvlastňovacieho konania, ale koná ako správny orgán, povinnosťou ktorého bolo skúmať, či náhrada v sume 4,34 € za m2 vyvlastneného pozemku je primeraná náhrada i s poukazom na to, že znalecký posudok bol vypracovaný v marci 2012 a žalovaný rozhodoval v apríli 2014, a teda bolo potrebné posudzovať i aktuálnosť tejto náhrady. Primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje
trhovej ceny znaleckým posudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa (vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie)
ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, pričom táto cena má byť určená znaleckým posudkom. Správny orgán pri určení ceny za vyvlastnený pozemok vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. G. dňa 14.03.2012 pod č. 35/2012, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc.č. 744/21 - 744/26 v katastrálnom území F., ktorý predložil navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a ktorý znalec vypracoval na základe jeho (navrhovateľa vyvlastňovacieho konania) objednávky. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že postupoval
prílohy č. 3 k vyhl.č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a použil metódu polohovej diferenciácie (a zdôvodnil prečo nebolo možné použiť i ďalšie metódy) s tým, že použitie porovnávacej metódy je vylúčené vzhľadom na nedostatok podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Z predloženého znaleckého posudku však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok (jeho časť), určená metódou polohovej diferenciácie, ktorú znalec použil, zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako to vyžaduje vyššie citovaný zákon. Tento zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať
trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nebude vychádzať len z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že cena bola určená znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti. Správny orgán sa pri posudzovaní primeranosti náhrady uspokojil so znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a jeho ničím nepodloženým a nepreukázaním tvrdením, že dohodou už získal vlastníctvo k 1 637,50 m2 pozemkov z celkového záberu 2 836 m2 pozemkov, čo je asi 60%. V tomto smere však navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné posúdiť napr. i primeranosť cenovej náhrady v danej lokalite. Správny orgán je povinný v rámci vyvlastňovacieho konania skúmať, či predložený cenový návrh je zákonný, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že účastníci vyvlastňovacieho konania v jeho priebehu vznášali i námietky týkajúce sa ceny vyvlastňovaného pozemku.
názoru súdu mal správny orgán pri zisťovaní primeranej náhrady obstarať potrebné podklady napr. i dopytom na realitné kancelárie ohľadne cien pozemkov v danej lokalite, resp. mal možnosť obstarať potvrdenie mesta Tlmače o cenách pri nedávnych prevodoch vlastníctva porovnateľných pozemkov. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady mal správny orgán možnosť s poukazom na ust. § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") ustanoviť znalca a znaleckým posudkom obstaraným správnym orgánom by sa potom určila zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňovaný pozemok ako trhová cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. V tejto súvislosti súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa náhrady za vyvlastňované pozemky (rozsudok zo dňa 20.11.2014 v konaní pod sp.zn. 8Sžo/63/2014. zo dňa 24.09.2014 v konaní pod sp.zn. 6Sžr/86/2014 a 8Sžo/16/2008, ktorý uvádzal i žalobca v podanej žalobe) a z právnych názorov vyjadrených v týchto rozhodnutiach vychádzal i v predmetnej veci. K námietke žalobcu ohľadne rozsahu vyvlastnenia uviedol, že správny orgán rozsah vyvlastnenia odôvodnil geometrickým plánom zo dňa 09.02.2012, č. 3667011-34/2012. Tu bolo potrebné
krajského súdu uviesť, že s poukazom na ust. § 110 ods. 3 vyššie citovaného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. V predmetnej veci navrhovateľ vyvlastňovacieho konania navrhol vyvlastnenie iba časti pozemku parc.č. 747/1 o celkovej výmere 1 524 m2, a to konkrétne dielu 5 novovytvorenej parc. č. 744/25 o výmere 416 m2. Účastníci konania však v jeho priebehu pre prípad vyvlastnenia žiadali náhradu za celý pozemok, čo odôvodnili obmedzením činnosti na jeho zvyšku s poukazom na pestovanie plodín na ornej pôde. Povinnosťou správneho orgánu, konajúceho o vyvlastnení, potom bolo skúmať, či vyvlastní nehnuteľnosť len v navrhovanom rozsahu alebo vyvlastnenie rozšíri.
názoru prvostupňového súdu bolo potrebné skúmať, či by vlastník mohol využívať zostávajúcu časť pozemku, resp. by ho mohol využívať len s neprimeranými ťažkosťami, teda bolo potrebné skúmať využiteľnosť zvyšku pozemku. Spôsob, akým sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odôvodnením rozsahu vyvlastnenia (odkazom na geometrický plán), nepovažoval krajský súd za dostatočný a právne relevantný pre náležité posúdenie žiadosti účastníkov konania o náhradu za celý pozemok. Pokiaľ žalobca označil za účastníčku súdneho konania v 2. rade i JUDr. K. D.,
názoru krajského súdu nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko táto preukázateľne nebola účastníčkou vyvlastňovacieho konania, a preto nemala byť ani účastníčkou súdneho konania s poukazom na ust. § 250 ods. 6 O.s.p., na čo i správne poukázala vo svojom podaní zo dňa 29.04.2015. Uvedené pochybenie žalobcu však nespôsobuje nedôvodnosť podanej žaloby vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu. K námietke žalobcu, že správny orgán nedoručoval ďalšie rozhodnutia vydané vo vyvlastňovacom konaní ostatným jeho účastníkom (C. D. a L. L.) s poukazom na tú skutočnosť, že vyvlastňovacie konanie sa začalo na základe jedného návrhu, ale boli vydané tri rozhodnutia, súd uvádza, že v ustanovení § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona nie je upravený okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania tak, ako je to pri iných druhoch konania upravených týmto zákonom (napr. územné konanie, stavebné konanie, konanie o dodatočnom povolení stavby a iné). Je však nepochybné, že účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú vlastníci, vyvlastniť sa majúcich pozemkov. V prípade, že vo vyvlastňovacom konaní vydá správny orgán viacero rozhodnutí (každé vo vzťahu k dotknutému vlastníkovi pozemku) a tieto doručí len tým účastníkom, ktorých sa týkajú a nie i vlastníkom susedných vyvlastňovaných pozemkov, takýto postup
názoru súdu nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom. Pokiaľ by si krajský súd osvojil názor žalobcu, prezentovaný v podanej žalobe (povinnosť doručiť jednotlivé rozhodnutia vydané vo vzťahu k jednotlivým účastníkom vyvlastňovacieho konania i ďalším, teda všetkým jeho účastníkom i v prípade, ak sa ich bezprostredne netýkajú, ale mohli by sa ich týkať len ako vlastníkov susedných vyvlastňovaných pozemkov), znamenalo by to v konkrétnom prípade, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.04.2014 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nebolo doručené i ďalším účastníkom vyvlastňovacieho konania a proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu nemožno podať žalobu
piatej časti druhej hlavy O.s.p. s poukazom na ust. § 247 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého predpokladom postupu
tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Naviac protest prokurátora možno tiež podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo vyplýva z ust. § 27 ods. 1. písm. e/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda žalovaný zvolil taký postup, že na základe jedného návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania vydal po vykonaní spoločného vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k trom vlastníkom vyvlastniť sa majúcich pozemkov tri samostatné rozhodnutia a tieto doručoval len tým účastníkom, ktorých sa ako vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov týkajú, takýto postup
názoru krajského súdu nemožno považovať za nezákonný. V súvislosti s námietkou žalovaného (s odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2010 v konaní pod sp.zn. 2Sžo/124/2009 a 2Sžo/229/2010), že žaloba žalobcu mala smerovať proti rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 29.01.2015 č. 213/2014, a teda aj proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR súd uvádza, vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú mu známe a boli vydané v určitých konkrétnych veciach. Túto námietku žalovaného však súd nepovažuje za dôvodnú a poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. Snj 124/00, ktoré je stále aktuálne a z ktorého vyplýva: „ak prokurátor podáva
1 písm. b/ O.s.p. návrh na začatie konania (žalobu) na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v prípade, v ktorom sa nevyhovelo protestu prokurátora a ak to vyžaduje verejný záujem, tento návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb". V predmetnej veci za takéto rozhodnutie treba považovať rozhodnutie žalovaného, t.j. Okresného úradu Nitra, zo dňa 07.04.2014, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie B. H. a T. D. a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. mesta Tlmače zo dňa 30.12.2013 č. 1568/2012-SP/Naď. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora je dôležité len z pohľadu plynutia a zachovania zákonnej lehoty na podanie žaloby, ale žaloba prokurátora smeruje vždy proti rozhodnutiu, ktoré bolo protestom napadnuté. Súd sa teda riadil vyššie uvedeným stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, s ktorým korešpondujú i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. zo dňa 11.10.2011 v konaní pod sp.zn. 1Sžr/11/2011. zo dňa 29.09.201 1 v konaní pod sp zn. 5Sžo/15/2011, zo dňa 01.08.2014 v konaní pod sp.zn. 6Sžf/66/2013, zo dňa 16.09.2014 v konaní pod sp.zn. 6Sžf/85/2013. II. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ďalší účastník konania 1. s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
1 písm. b/ O.s.p,, prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu
1 písm. b/ (ďalej len „žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté.
odvolateľa žaloba prokurátora predstavuje mimoriadny opravný prostriedok preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z toho hľadiska, že sám účastník (vyvlastnený) sa necíti na svojich právach ukrátený a túto žalobu nepodal. Prokurátor nie je účastníkom správneho konania ani osobou, ktorá bola na svojich právach dotknutá, preto ho zákon striktne obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Zo systematického zaradenia § 249 ods. 3 O.s.p. do ustanovenia upravujúceho náležitosti žaloby vyplýva, že povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť žaloby podanej prokurátorom (Rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Sžo/187/2010, z 20.07.2011, sp.zn. 1Sžr/111 z 03.04.2012, sp.zn. 5Sžo/100/2010 z 22.06.2010, sp.zn. 8Sžo/440/2009 z 18.03.2010). Je to materiálna podmienka aktívnej legitimácie a je pre súdny prieskum rozhodujúca, predstavuje verejný záujem na stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Žaloba prokurátora má prioritne chrániť objektívne právo a verejný záujem. Žalobca v žalobe, ani v priebehu súdneho konania hodnoverne nespochybnil, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania, v prospech ktorého bola časť pozemku vyvlastnená pre stavbu, tieto práva nadobudol dobromyseľne. Odôvodnil to v žalobe čisto formálne len konštatovaním, že z nezákonného vyvlastnenia nemožno nadobudnúť žiadne práva, preto žiadne práva navrhovateľa vyvlastňovacieho konania nemôžu byť žalobou dotknuté. Dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorého zákonnosť potvrdil rozhodnutím o zamietnutí protestu prokurátora nadriadený orgán žalovaného, Ministerstvo dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR a po prerokovaní odvolania v rozkladovej komisii ho potvrdil aj jeho minister, bola náležite a nespochybniteľne preukázaná. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania z hľadiska princípu právnej istoty aj legitímne očakával, že orgány verejnej moci po predložení zákonom požadovaných dokladov vydajú rozhodnutie, ktoré mu umožní na jeho základe nadobudnúť vlastnícke právo k chýbajúcej časti pozemku zomrelého vlastníka, vydanie stavebného povolenia a uskutočnenie výstavby tejto ekologickej stavby. Pred podaním žiadosti o vyvlastnenie chýbajúcej časti pozemku, ktorej vlastník zomrel v roku 2010 a dedičstvo po ňom nebolo doteraz ukončené, vykonal všetky potrebné právne úkony, rozsiahle rokovania, korešpondencie s potencionálnymi dedičmi, ktoré mu zákon ukladá k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Ďalší účastník 1., ako navrhovateľ vyvlastňovacieho konania náležite preukázal, že osobným rokovaním a rozsiahlou písomnou korešpondenciou viac ako rok, sa snažil dohodou získať vlastnícke právo k chýbajúcej časti 416 m2 predmetného pozemku o celkovej výmere 1524 m2, ktorej vlastník zomrel pred piatimi rokmi. Dedičské konanie, ktorého účastníkmi je jedenásť potencionálnych dedičov, však doteraz nie je ukončené, preto nemohol vlastnícke právo nadobudnúť iným spôsobom ako vyvlastnením, nakoľko vlastnícke právo nebolo dedičom potvrdené. Navrhovateľ vyvlastnenia aj napriek tejto prekážke, nemohol uzavrieť kúpnu, ani zámennú zmluvu s mŕtvym vlastníkom, nemá v tomto území žiaden pozemok, ktorý by mohol ponúknuť ako náhradu za potrebnú časť pozemku. Potencionálnym dedičom vysvetlil, že návrh ich iného riešenia stavby, využitie cudzej čistiarne odpadových vôd bol (SEZ, a.s., Tlmače) bolo preskúmané pred schválením územného plánu a pred vydaním územného rozhodnutia o umiestnení tejto ekologickej stavby a zamietnutý, ako nevyhovujúce riešenie. Zmena umiestnenia stavby, zmena jej technického riešenia mohla byť uplatnená v územnom konaní o umiestnení tejto stavby a nie vo vyvlastňovacom konaní. Navrhovateľ vyvlastnenia skúmal, či vlastníci zostávajúcich častí poľnohospodárskych pozemkov daných do užívania poľnohospodárskej organizácii ich budú môcť neobmedzene využívať, resp. či ich bude možné využívať s neprimeranými ťažkosťami. Aj keď pre výstavbu čističky odpadových vôd je potrebný záber cca len jednej štvrtiny výmer týchto pozemkov,
vyznačenia umiestnenia stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia na podkladoch katastrálnej mapy a po geometrickom zameraní častí pozemkov, nedošlo k ich drobeniu, prístup je možný na zostávajúce časti, navrhovateľ vykúpil pozemky pre vybudovanie prístupovej cesty, vedľa budúceho oplotenia areálu čističky odpadových vôd, aby umožnil prístup a príjazd na tieto časti pozemkov aj z druhej komunikácie. Na zabezpečenie prístupu uzatvoril s vlastníkmi k zostávajúcim pozemkom zmluvy o budúcich zmluvách o vecnom bremene na zabezpečenie tohto práva, a takéto riešenie ponúkal aj potencionálnym dedičom vyvlastňovaného pozemku. Potencionálnym dedičom vysvetlil, že vyvlastňovacia náhrada bola určená znalcom a zodpovedá trhovej cene poľnohospodárskych pozemkov určených na výstavbu ekologickej stavby. V danej lokalite neboli predávané pozemky mimo zastavaného územia mesta, územným plánom určené na výstavbu inžinierskej stavby, preto nemohla byť použitá porovnávacia metóda. Poukázal na to, že susediace pozemky, vykúpené na výstavbu čističky odpadových vôd boli odpredané za túto istú náhradu, čím bolo potvrdené, že vyvlastňovaná náhrada zodpovedá trhovej cene týchto susedných porovnateľných poľnohospodárskych využívaných nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite. Zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného budú dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva navrhovateľa vyvlastňovacieho konania (ďalšieho účastníka 1.), ktorý ako stavebník povolenej stavby ju bude uskutočňovať na časti pozemku, ku ktorého mu bude napadnutým rozsudkom súdu zrušené vlastnícke právo. Z uvedených skutočností a dôkazov vyplýva, že žalobou podanou prokurátorom, ani v samotnom súdnom konaní nebolo preukázané, že práva vyvlastnenia navrhovateľa nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, preto žaloba podaná prokurátorom nespĺňala túto zákonom určenú osobitnú náležitosť, čo je dôvodom na zamietnutie návrhu. Prvostupňový súd ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa
odvolateľa stotožnil s názorom prokurátora a rozhodnutie žalovaného zrušil z toho dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, či účel vyvlastnenia, ako to tvrdili účastníci vyvlastňovacieho konania, nebolo možné dosiahnuť inak a to napojením kanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli SES Tlmače a.s, ktorá má
nich potrebnú kapacitu, ale odvolací orgán sa s týmito návrhmi dostatočne nevysporiadal, ale účastníkov odkázal na územné konanie. Takýto záver prvostupňového súdu vychádza
názoru ďalšieho účastníka
názoru žalobcu, s ktorým sa krajský súd stotožnil, aj spochybnenie nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia, ktorý bol určený geometrickým plánom zo dňa 09.02.2012. Zo spisového materiálu však vyplýva, že rozsah vyvlastnenia bol určený na základe vyznačenia rozsahu umiestnenia stavby čističky odpadových vôd na situácii z katastrálnej mapy, ktorá je v zmysle § 39a stavebného zákona grafickou prílohou každého územného rozhodnutia. Tým, že čistiareň odpadových vôd je v územnom rozhodnutí umiestnená len na časti pozemkov, bolo nutné v zmysle § 30 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, časti pozemkov, v rozsahu určenom územným rozhodnutím geometricky zamerať, t.j. odčleniť. Prvostupňový súd bez toho, aby mal za preukázané, že by sa geometrický plán odchyľoval od umiestnenia stavby, tak ako je určená v územnom rozhodnutí, len konštatuje, že rozsah vyvlastnenia určený geometrickým plánom nie je nevyhnutný. Je potrebné skonštatovať, že rozsah vyvlastnenia nenamietali ani účastníci konania, ktorí požadovali využívať čistiareň odpadových vôd SES, a.s., Tlmače a nestavať čistiareň odpadových vôd na ich pozemku
územného rozhodnutia. Posledným dôvodom, pre ktorý prvostupňový súd vyhovel žalobe prokurátora a zrušil rozhodnutie žalovaného, bolo nepreukázanie primeranosti priznanej vyvlastňovacej náhrady. Stotožnil sa s názorom prokurátora, že znalec určil trhovú hodnotu vyvlastnenej časti pozemku
polohovej diferenciácie a nie
porovnávacej metódy. Vytkol vyvlastňovaciemu orgánu, že nevykonal šetrenie prostredníctvom realitných kancelárií, informácií mesta Tlmače, až po obstaranie znaleckého posudku správnym orgánom. K otázke primeranosti vyvlastňovacej náhrady za predmetný pozemok je potrebné
odvolateľa uviesť, že účastníci konania, potencionálni dedičia po pozemnoknižnom vlastníkovi pozemku namietali akýkoľvek predaj časti pozemku, dožadovali sa iného technického riešenia, požadovali prípadnú zámenu za celý pozemok. Až v priebehu vyvlastňovacieho konania uviedli, že vyvlastňovacia náhrada za poľnohospodársku pôdu v extraviláne obce, určená na výstavbu ČOV, je neprimeraná. Nenamietali proti spôsobu výpočtu, ani použitým koeficientom, subjektívne však požadovali cenu určiť ako majú stavebné pozemky v intraviláne, ktoré sú územným plánom určené na bytovú výstavbu. Znalec v znaleckom posudku odôvodnil, že v danej lokalite nezistil prevody vlastníctva poľnohospodárskej pôdy v extraviláne obce na výstavbu, preto nemohol použiť porovnávaciu metódu na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, preto trhovú cenu určil
polohovej diferenciácie. Tak ako vyplýva z vyvlastňovacieho návrhu a bolo preukázané vo vyvlastňovacom konaní, navrhovateľ pred podaním návrhu na vyvlastnenie predmetnej časti pozemku, vykúpil za trhovú cenu určenú znalcom Ing. G. v sume 4,34 € za 1 m2, 60% susedných pozemkov potrebných pre výstavbu ČOV. Časti ďalších troch pozemkov získal za tú istú znalcom určenú trhovú hodnotu na základe samostatných vyvlastňovacích rozhodnutí, ktoré neboli napadnuté ani odvolaním, tým sa stal vlastníkom pozemkov o výmere 2 420 m2, čo je 85,4% celkovej potrebnej výmery. Zostávajúca výmera poslednej parcely 416 m2 , ktorá je predmetom súdneho prieskumu, tvorí už len 14,6% potrebnej celkovej výmery. Z uvedených skutkových zistení vyplýva, že ďalší účastník 1. ako stavebník stavby „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4", ktorej súčasťou je aj objekt ČOV, nadobudol do vlastníctva 85% poľnohospodársky obrábaných pozemkov potrebných
územného rozhodnutia a stavebného povolenia vydaného na jeho podklade, na výstavbu ČOV za jednotnú trhovú cenu 4,34 € za m2, určenú znalcom. Tým je v zmysle § 111 ods. 2 stavebného zákona potvrdené, že táto cena je trhovou cenou porovnateľných nehnuteľností v tom istom mieste a tej istej kvality. Pozemok, parcela číslo reg. „E" č. 747/1, orná pôda o celkovej výmere 1 524 m2, v katastrálnom území F., ktorá susedí s týmito pozemkami, je spoločne poľnohospodársky obrábaná poľnohospodárskou organizáciou, má tú istú trhovú cenu, aj pri uplatnení porovnávacej metódy. Je potrebné uviesť, že ak by teraz znalec určoval trhovú cenu tohto pozemku pre účely výstavby ČOV, vychádzal by z trhovej ceny susediacich pozemkov, za ktorú ich ďalší účastník
rozhodnutia Pléna Ústavného súdu SR zn. Pl. ÚS. 37/95, ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie môže byť aj nižšia ako trhová cena (hodnota) veci. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti odvolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovesnej republiky vydal rozsudok, ktorým zmení odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/60/2015-100 zo dňa 01.07.2015 tak, že žalobu zamieta. III. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdiť. Uviedol, že podmienku na podanie žaloby prokurátora je nevyhovenie protestu prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a tiež dodržanie zákonnej lehoty (§ 35 ods. 1 písm. b/, § 247 ods. 2 a § 250b ods. 5 O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 249 ods. 3 O.s.p., že toto zákonné ustanovenie nehovorí o tom, že žaloba má obsahovať tvrdenie, že prokurátor dbal na to, že práva nadobudnuté v dobrej viere boli jeho žalobou čo najmenej dotknuté, čiže v žiadnom prípade takéto tvrdenie nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Uviedol, že pri podaní žaloby postupoval v súlade s ustanovením § 249 ods. 3 O.s.p. a odvolateľ nepreukázal opak, dokonca ani len neinicioval preskúmanie postupu prokurátora pri podávaní žaloby v tejto veci jeho nadriadeným prokurátorom. Je názoru, že odvolateľa, ktorý nadobudne vlastnícke právo fyzických osôb k pozemkom využijúc nezákonné konanie a rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sám inicioval, nemožno považovať za dobromyseľného. Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR chráni vlastníka vyvlastňovanej nehnuteľnosti a nie jej nadobúdateľa, ktorého titulom nadobudnutia vlastníctva je nezákonné rozhodnutie správneho orgánu o vyvlastnení. Uviedol, že na pojednávaní dňa 24.06.2015 vyšlo najavo, že plánovaná čistička odpadových vôd má stáť len 50 m od plne funkčnej a kapacitne s rezervou postačujúcej čističky odpadových vôd. Tieto fakty sa stali po vyhlásení rozsudku aj všeobecne známe ich zverejnením v tlači. Táto skutočnosť tiež absolútne spochybňuje dobromyseľnosť odvolateľa. IV. K odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný a uviedol, že krajský súd v rozsudku poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. V danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku dosiahnuť dohodou, alebo iným spôsobom; jednalo sa o vlastníctvo mŕtveho C. H., ktoré je predmetom doteraz neukončeného dedičského konania. Poukázal, že prvostupňový súd ďalej uviedol, že účastníci konania v jeho priebehu poukazovali, resp. navrhovali iné možnosti riešenia. S týmto názorom sa správne orgány dostatočne nevysporiadali a odkazovali ich na územné konanie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. 1560/2005-Kr zo dňa 10.10.2006 o umiestnení stavby.
názoru prvostupňového súdu bolo potrebné sa zaoberať aj námietkou účastníkov konania spočívajúcou v inej možnosti riešenia čistenia odpadových vôd. Žalovaný uviedol, že tak ako správny orgán prvého stupňa vychádzali pri určení výšky náhrady za vyvlastnený pozemok zo znaleckého posudku č. 35/2012 zo dňa 14.03.2012, vypracovaného Ing. G., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. K výške náhrady uviedol, že táto bola stanovená znalcom
ustanovenia § 111 stavebného zákona, pričom zo samotného odborného úkonu, akým je vypracovanie znaleckého posudku, žalovanému ani správnemu orgánu prvého stupňa neprislúcha spochybňovať odborné závery znalca. Ak by účastníci konania predložili iný znalecký posudok v rámci vyvlastňovacieho konania, správny orgán by sa týmto posudkom musel zaoberať a v prípade rozdielnych záverov znaleckých posudkov by bol povinný určiť nového znalca, ktorý by vyhotovil výsledný znalecký posudok. Nakoľko však účastníci konania žiadny znalecký posudok nepredložili, správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný rozhodli na základe znaleckého posudku č. 35/2012 zo dňa 14.03.
vyjadrenia Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá sa odvoláva na územné rozhodnutie mesta Tlmače č. 1560/2005-Kr zo dňa 10.10.2006 poukazuje, že dodatočne došlo k zmene vo výbere vybratých parciel a stavba bola preložená, preto neboli vlastníci vyvlastnených parciel včas informovaný a nemohli sa k tomu vyjadriť. Na Krajskom súde v Nitre bol uvedený rok územného plánovania 2009 a nie rok 2006 ako je to v odvolaní. V roku 2006 bola plánovaná iba kanalizácia dolnej časti Tlmáč. Ďalej poukázala, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., nemohla a nemôže preukázať verejný záujem vzhľadom na to, že mesto Tlmače už má čističku odpadových vôd, aj napriek tomu dostali povolenie na vyvlastnenie. Poukázala aj na obsah zápisníc zo stretnutí o vyvlastnení, kde neboli zapísané všetky prejednávané body. Po upozornení, že tieto body stretnutia tam chýbajú im bolo oznámené, že to majú podpísať, a aj tak to vyvlastnia. Toto manipulovanie s obsahom zápisnice bolo tiež dôvodom odmietnutia zápisnice. Ďalej uviedla, že predošlý primátor mesta Tlmače B.. C. R. na stretnutí o vyvlastnení z roku 2013 oznámil, že dostal telefonickú ponuku na odkúpenie čističky odpadových vôd SES Tlmače. Na zásahy a manipulovanie s obsahom zápisnice upozornila viackrát písomne B.. C. R. a Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s.,. Krajský prokurátor začal konať na základe toho, že sa naňho písomne obrátila ďalšia účastníčka konania 8. na prešetrenie celého procesu od začatia vyvlastnenia až po jeho záver. V závere vyjadrenia uviedla, že súhlasí s rozsudkom Krajského súdu v Nitre. VI. K odvolaniu sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka konania 6. a toto vyjadrenie bolo totožné s vyjadrením ďalšej účastníčky konania 8. VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu ďalšieho účastníka konania 1. nie je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.)
2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci.
1. 2, 3 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodujúcom čase, t.j. v čase rozhodovania prvostupňového orgánu, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť"). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby
schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
osobitných predpisov, g) výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny
osobitných predpisov, h) výstavbu plynárenských zariadení
osobitných predpisov, i) výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia
osobitných predpisov, j) účely dobývania ložísk nerastov
osobitných predpisov, k) výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel
osobitných predpisov,
osobitných predpisov, n) výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu
osobitných predpisov, o) uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou
osobitných predpisov, p) zriadenie alebo prevádzkovanie verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem
osobitných predpisov. Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby
odseku 2 písm. a/ sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
1, 2, 3 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.
1, 2, 4 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase. v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá.
1, 2 stavebného zákona náhrada
sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
1, 2, 3, 4 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm. c)]. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej
2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.
1, 2 veta prvá, ods. 3 stavebného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní
tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.
1, písm. a/, b/ stavebného zákona ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania
1, 2 stavebného zákona na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom určuje najmä
stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1, 2, 3 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého súdneho ako aj administratívneho spisu zistil že spoločnosť Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ďalej len „spoločnosť" alebo aj „navrhovateľ vyvlastňovacieho konania" aj „ďalší účastník 1.") podaním zo dňa 22.10.2012, adresovala mestu Tlmače žiadosť a navrhla vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území F. vo veci „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4". Poukázala na právoplatné rozhodnutie mesta Tlmače zo dňa 10.10.2006 č. 1560/2005-Kr. (územné rozhodnutie o umiestnení stavby) a na tú skutočnosť, že ako investor pripravuje výstavbu vyššie označenej líniovej stavby, v rámci ktorej sa má vybudovať i stavebný objekt čistiarne odpadových vôd v katastrálnom území F..
geometrického plánu je potrebné pre areál čistiarne odpadových vôd majetkovoprávne usporiadanie, t.j. získanie do vlastníctva stavebníka časti zo 6 pozemkov - parciel reg. „E" o celkovej výmere 2 836 m2 pre novoutvorené parcely reg. „C" č. 744/21 až 744/26. Spoločnosť ako stavebník nadobudla do svojho vlastníctva kúpou takmer 60% potrebných častí pozemkov a dohodou sa ešte nepodarilo vykúpiť v celosti časť pozemku parcela reg. „E" č. 747/1, ktorej výlučným vlastníkom
LV č. XX bol C. H., ktorý dňa 31.12.2010 zomrel a dedičské konanie po ňom nebolo ukončené. Spoločnosť oslovila zákonných dedičov ako potenciálnych vlastníkov tohto pozemku a zaslala im výzvu na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s návrhom výšky kúpnej ceny v sume 4,34 € za 1 m2, t. j. za celkovú kúpnu cenu 1 805,44 € s upozornením, že ak v zákonnej lehote 15 dní na výzvu neodpovedia, bude sa predpokladať, že dohodu odmietajú. Jedna z potenciálnych dedičiek B.F. oznámila, že nesúhlasí so stavbou čistiarne odpadových vôd na pozemku, a teda ani s odpredajom. Ostatní potenciálni dedičia na výzvu neodpovedali. Všeobecná hodnota pozemku bola určená znalcom jednotne v rámci celého areálu čistiarne odpadových vôd v znaleckom posudku znalca Ing. G. zo dňa 14.03.2012 pod č. 35/2012 v sume 4,34 eur za m2 pozemku, a to v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Spoločnosť navrhla, aby v jej prospech bolo vyvlastnené vlastnícke právo k častiam pozemkov v katastrálnom území F. okrem iného i voči dedičom po zomrelom C. H., výlučnom vlastníkovi pozemku parcely registra „E" č. 747/1 - orná pôda v celkovej výmere 1 524 m2, zapísanej na LV č. XX časť, diel č. 5 pre novoutvorenú parcelu registra „C" č. 744/25 o výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu 416 m2 za náhradu 1 805,44 €
geometrického plánu vyhotoveného dňa 09.02.2012 č. 36627011-34/2012, vyhotoveného spoločnosťou ALL GEO, Geodetické služby. V závere návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva zo dňa 22.10.2012 navrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviedol, že spoločnosť už získala vlastníctvo k 1 637,50 m2 z celkového záberu 2 836 m2 pozemkov a k ukončeniu majetkovoprávneho usporiadania chýba 1 198,50 m2, bez ktorých nie je možné vydať povolenie na uskutočnenie líniovej stavby - vodohospodárskeho diela, financovaného aj z Kohézneho fondu Európskej únie. Prílohou návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania bolo rozhodnutie o umiestnení stavby označenej ako „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4" vydané mestom Tlmače dňa 10.10.2006 č. 1560/2005-Kr., ako i znalecký posudok č. 35/2012, vypracovaný dňa 14.03.2012 znalcom Ing. G. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc.č. 744/21 - 744/26 v katastrálnom území F., ktorý na určenie ceny vyvlastňovaných pozemkov ako vhodnú metódu použil metódu polohovej diferenciácie a ich cenu určil na 4,34 € za m2. Všeobecnú hodnotu pozemkov potrebných pre areál čistiarne odpadových vôd v celkovej výmere 2 836 m2 určil na 12 308,24 €. Súčasťou znaleckého posudku je i výpis z katastra nehnuteľností na parcelu registra „C" evidovanú na katastrálnej mape ako parc.č. 744/1 vo výmere 51 773 m2 - orná pôda. Ako ďalšie prílohy návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva navrhovateľ vyvlastňovacieho konania predložil listiny, ktorými preukazoval, že potenciálnym dedičom po pôvodnom vlastníkovi C. H. - T. D., Ing. G. H., H. L., K. L., C. H., T. H., B. H., N. H., Y. C., C. L., C. V. a C. L., ponúkol odkúpenie nehnuteľnosti a zaslal im návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a návrh zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. T. D. v podaniach zo dňa 17.09.2012 a 16.10.2012 okrem iného oznámila, že znalec nemal dostatočné podklady pre správne určenie ceny pozemku a cena za odkúpenie sa jej zdala nízka, pretože bola určená ako trávnatý porast, a nie ako orná pôda. Uviedla, že nesúhlasí s predajom, pretože nie je zákonným dedičom, cena je neadekvátna a navrhla iné možnosti riešenia umiestnenia stavby čistiarne odpadových vôd. S ponukou na odkúpenie nesúhlasila ani B. H., ktorá okrem iného uviedla, že nemá záujem o predaj časti parcely č. 741/1 a za primeranú náhradu by považovala náhradu v zmysle „pozemok za pozemok" v katastrálnom území F..
LV č. XX v katastrálnom území F. je ako vlastník parcely registra „E" č. 747/1 vo výmere 1 524 m2 - orná pôda zapísaný C. H. narodený 10.11.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.