2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 1055/09-04 zo dňa 04. decembra 2012, ktorým tento
3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaný dňa
1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sp/9/2013-73 zo dňa 01. júla 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní odporcovi vyčítal, že preskúmavané rozhodnutie vydal pred skončením konania o predbežnej otázke, keď
navrhovateľa mal počkať do skončenia konania o schválenie právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18C/21/2012, ako aj do skončenia konania vedeného Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej kriminalite pod sp. zn. Kv 22/10 vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, 4 písm. a/ Trestného zákona. S ohľadom na uvedené namietal, že napadnuté rozhodnutie odporcu je v tejto časti nepreskúmateľné. Mal za to, že pokiaľ došlo k právoplatnému prerušeniu konania pri uvedení jeho dôvodov, v takom prípade musí správny orgán vydať rozhodnutie o pokračovaní v konaní alebo aspoň hodnoverne zdôvodniť opomenutie dôvodov svojho rozhodnutia a vydanie konečného rozhodnutia. Ďalej namietal, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad je z tohto dôvodu nezákonné a neodôvodnené. Dodal, že ako účastník konania má v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva zákonný nárok na to, aby štátny orgán presne, jasne a zrozumiteľne špecifikoval dôvody svojho rozhodnutia tak, aby jeho obsah bol z tohto pohľadu zrozumiteľný a konkrétny pre občana. Rozhodnutie odporcu označil za prekvapivé, dodávajúc, že navrhovateľ nemal možnosť adekvátnej zákonnej reakcie, čím boli opomenuté jeho procesné práva. V závere odvolania uviedol, že ohľadom dôvodov podaných opravných prostriedkov v plnom rozsahu zotrváva na podaných písomných stanoviskách a prednese na pojednávaní. Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. októbra 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým správny orgán zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkom konania - spoločnosťou L. M. FINANC, s.r.o., za konateľa ktorej konal ako opatrovník Y. S., ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe kúpnej zmluvy.
1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v prepísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje
všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie odporcu
2 O.s.p. potvrdil. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či súd dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci okresnému úradu v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou okresného úradu pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že odporca preskúmavaným rozhodnutím
ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu zamietol, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne podmienky povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v danej veci prebiehalo konanie o schválenie právneho úkonu vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27C/153/2010, do právoplatného skončenia ktorého odporca konanie prerušil s tým, že v ňom bude pokračovať s prihliadnutím na jeho výsledok. Uvedené konanie bolo skončené rozsudkom č. k. 27C/153/2010-225 zo dňa
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02 - www.concourt.sk).
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný ten okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1, 2 a 3 uvedeného zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
1, 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1, 2 a 3 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci správne zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy.
Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Aj
názoru odvolacieho súdu v danej veci kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za vkladu schopnú listinu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Absencia splnenia zákonnej podmienky v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka, teda existencia právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým tento neschválil úkon opatrovníka, jednoznačne vedie k záveru o absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Okresný úrad ako príslušný správny orgán na rozhodnutie z uvedených dôvodov správne postupoval, keď po zistení uvedeného nedostatku, naň prihliadol a návrh na vklad vlastníckeho práva na základe takto predloženej zmluvy
1, 3 katastrálneho zákona zamietol. Za opodstatnenú nie je možné považovať ani námietku navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné, keď tento rozhodnutie vydal ešte pred skončením konania vedeným Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti organizovanej kriminalite. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v prípade predloženej kúpnej zmluvy ide o absolútne neplatný právny úkon v dôsledku nedostatku schválenia právneho úkonu opatrovníka súdom, teda mu chýba podstatná náležitosť vyžadovaná zákonom pod sankciou neplatnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a súd (alebo iný štátny orgán) na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Preto odvolací súd konštatuje, že odporca nepochybil, keď vydal rozhodnutie pred skončením konania prebiehajúceho na Prezídiu Policajného zboru, Úrade boja proti organizovanej kriminalite. Z uvedených dôvodov, pokiaľ Krajský súd v Trnave rozhodnutie odporcu potvrdil z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne,
názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade s katastrálnym zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, nakoľko
1 O.s.p. možno náhradu trov konania priznať len úspešnému navrhovateľovi, ktorý však v odvolacom konaní úspešný nebol. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému odporcovi, resp. účastníkom konania by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od navrhovateľa spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, hoci jeho účasť na konaní sám ovplyvniť nemohol. S účinnosťou od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.