Obsah (6)

§ 155§ 382§ 399§ 193§ 368§ 371

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/62/2015 Identifikačné číslo spisu: 2313010786 Dátum vydania rozhodnutia: 22.10.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 155ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. októbra 2015 v Bratislave dovolanie obvineného O. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
2. novembra 2014, sp. zn. 3 Tos 213/2014, a rozhodol rozhodol:

§ 382písm.

f/ Tr. por. dovolanie obvineného O. L. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Galanta uznesením z 1. októbra 2014

§ 399ods.

2 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného O. L. o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 29 T 177/2013. Krajský súd v Trnave uznesením z 18. novembra 2014

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného O. L., ktorá bola podaná proti vyššie uvedenému uzneseniu. Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu 30. júla 2015 podal obvinený O. L. prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Ota Frantu dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

§ 368ods.

1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

§ 371

.

§ 368ods.

2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

odseku 1 sa rozumie

1. a)rozsudok a trestný rozkaz,
2. b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
3. c)uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. d)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
5. e)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
6. f)uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
7. g)rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
8. h)rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. V posudzovanom prípade podal obvinený O. L. dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o takomto návrhu, resp. ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo s účinnosťou od

1. septembra 2011 novelizované tak, že sa upravil okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odrážala dovtedy ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
2. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19, str. 20 a nasl.),

ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).

§ 382písm.

f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. S poukazom na vyššie uvedený výklad je tak evidentné, že dovolanie obvineného O. L. smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

f/ Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.