1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. X. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 23. septembra 2013 sp. zn. 2 T 40/2011 bol obvinený J. X. pri uznaní viny v bode 1/ z prečinu výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže
2 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., ktorých sa dopustil tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 2 T 40/2011-496-501 z
1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na rozhodnutie PL. ÚS 106/2011 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému O. K.kodu vo výške 1.650,- Eur a
2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený J. X. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 535), ktoré odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, došlým na krajský súd 13. februára 2014 (č.l. 553-555). V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd uložil obvinenému po povolení obnovy konania rovnaký trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý trest považuje za neprimerane prísny. Nesúhlasí s úvahami súdu prvého stupňa, pretože tento ďalší trest spolu s trestom, ktorý v súčasnej dobe vykonáva (7 rokov a 6 mesiacov za iný trestný čin), spolu viac ako 15 rokov, nie je primeraný. Dožadoval sa prehodnotenia uloženého trestu a navrhoval zvážiť postup
zák. alebo zníženie trestu na samej spodnej hranici. Odvolanie podal aj samotný obvinený (č.l. 545), v ktorom vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec nevzal do úvahy možnosť uloženia súhrnného trestu, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť miernejší trest. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle § 317 Tr. por. na verejnom zasadnutí 13. februára 2014 uznesením pod sp. zn. 4 To 134/2013
1 písm. f/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o náhrade škody. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13. februára 2014, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Obvinený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v inej veci, pričom
oznámenia ústavu na výkon trestu (č.l. 574) sa nástup výkonu uloženého trestu predpokladá
1 Tr. zák. Poukazoval na skutočnosť, že jeho konaním nedošlo k žiadnemu následku uvedeného v ustanovení § 123 ods. 3 Tr. zák. a vykonaným dokazovaním mu nebol preukázaný úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, preto mal byť skutok právne kvalifikovaný iba
zák. V prípade, že by súd ponechal právnu kvalifikáciu
obžaloby, bolo dôvodné zaoberať sa skutočnosťou, že vykonáva skôr uložený trest odňatia slobody vo výške 8 rokov. Mal sa zaoberať skutočnosťou, že skôr uložený trest odňatia slobody mal na neho prevýchovný vplyv. Vo výkone trestu je kladne hodnotený, dochádza tak k naplneniu ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., preto bol dôvod na uloženie nižšieho trestu, prípadne bol dôvod na upustenie od potrestania vzhľadom na uložený a vykonávaný trest. V závere svojho dovolania navrhol vysloviť rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech, zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a zrušiť navrhol aj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom. V posudzovanej veci obvinený ako prvý uplatnil dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade uviesť, že obvinený v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní 20. mája 2011 (č.l. 490-491) urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe prokurátora pod bodmi 1/ a 2/ a po porade so svojím obhajcom na jednotlivé otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne. Nakoľko súd prvého stupňa nemal žiadne pochybnosti o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe, toto vyhlásenie obvineného
6 Tr. por. v znení účinnom pred 1. septembrom 2011 prijal. Následne v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní vykonávané nebudú a vykonajú sa iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrady škody. Súdom prijaté vyhlásenie obvineného potom nemožno napadnúť odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por., ktoré však obvinený neuplatňoval. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v trestnej veci obvineného bola uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 11. júla 2013 sp. zn. 2 Nt 17/2013
1 Tr. por. povolená obnova v prospech obvineného. Pôvodný odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa z
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 Tr. zák. a poukazom na rozhodnutie PL. ÚS 106/2011 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uvedeným rozsudkom znovu zaviazal obvineného
1 Tr. por. nahradiť poškodenému O. K. škodu vo výške 1.650,- Eur a so zvyškom nárokov poškodeného
2 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie. Po vyhlásení rozsudku obvinený po porade s obhajcom zahlásil odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, o ktorom odvolaní bolo krajským súdom rozhodnuté dovolaním napadnutým uznesením. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pôvodné rozhodnutie o vine obvineného za oba skutky uvedené v obžalobe zostalo právoplatné. Dovolací súd vzhľadom na predošlé vyhlásenie obvineného preto nie je oprávnený skúmať dôvody dovolania spadajúce pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V posudzovanej veci obvinený uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu, nie je možné v dovolaní vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Práve také námietky obvinený uplatnil vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že nepoužitie ustanovenia o upustení od uloženia ďalšieho trestu odňatia slobody (§ 44 Tr. zák.) nezakladá žiadny dovolací dôvod. Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného J. X. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.