1, § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného D. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 166/2014, z 9. decembra 2014 takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. D. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T 60/2014, zo 6. októbra 2014 boli obvinení E. E. a D. D. uznaní vinnými z pokusu trestného činu zločinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve
1, § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve
1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku. Obvinenému E. E. bol uložený trest odňatia slobody
1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 6 rokov, obvinenému D. D.
tých istých ustanovení Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Obidvoch obvinených súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. súd uložil obvineným solidárne uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava škodu v sume 3 057,02 €. Poškodeného T. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obvinení. Krajský súd v Trenčíne uznesením, sp. zn. 23To 166/2014, z 9. decembra 2014
por. odvolanie obvinených zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že odvolací súd sa dôvodmi odvolania obvineného D. D. zaoberal iba okrajovo. Rozhodnutie druhostupňového súdu nie je dostatočne odôvodnené a odporuje si v jednotlivých častiach odôvodnenia. Súdy nesprávne vyhodnotili existenciu poľahčujúcej okolnosti u obvineného - priznanie k spáchanému skutku a jeho oľutovanie. Prvostupňový súd pochybil, keď mu neumožnil urobiť vyhlásenie
1 písm. c/ Tr. por. napriek tomu, že to požadoval. Týmto postupom súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Poukázal na rozdielnu prax na jednotlivých súdoch Slovenskej republiky, pretože niektoré súdy prijímajú vyhlásenie v ktorejkoľvek fáze konania. V ďalšej časti dovolania poukázal na rozdielne tvrdenia v niektorých častiach prvostupňového rozsudku, ktoré sú v rozpore s uvedeným skutkom vo výroku rozsudku. Namietal postup hodnotenia znaleckých posudkov. Tým došlo k porušeniu zásady „in dubio pro reo“. V zmysle tejto zásady nevyhodnotil v jeho prospech znalecký posudok MUDr. Ridoška, ktorý je pre neho priaznivejší. Nebolo preukázané, že mal úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Súdy mali vyhodnotiť konanie každého páchateľa samostatne s ohľadom na intenzitu útoku, verbálny prejav účastníkov, na skutočnosť, že on vlastne spoluobvinenému E. v ďalšom pokračovaní útokov nakoniec zamedzil a zabránil. Súdy nesprávne kvalifikovali jeho konanie, nemal v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a jeho konanie malo byť kvalifikované
1 Tr. zák., prípadne § 157 Tr. zák. On bol osobou, ktorá zabránila pokračovaniu v útočení spoluobvineného a mimo letnej terasy poškodeného nenapadol a neudrel. Navrhol, aby najvyšší súd z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. zák., konštatoval porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil rozhodnutie konajúcich súdov a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Navrhol, aby dovolací súd neodkladne rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia o podanom dovolaní. Strany konania sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení. Neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátora na druhej strane. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu). Porušenie práva na obhajobu
obvineného spočíva v tom, že mu nebolo umožnené postupovať v súlade s ustanovením § 257 Tr. por. S týmito skutočnosťami sa vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a potom, čo v odvolaní obvinený namietal porušenie jeho práv v tom istom rozsahu, ako v dovolaní aj druhostupňový súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením obidvoch rozhodnutí. Na margo skutočností uvedených v dovolaní uvádza, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 28. augusta 2014 vyplýva, že obvinený D. D. bol riadne poučený tak, ako to vyžaduje Trestný poriadok osobitne
ustanovení § 257 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. por. Vyhlásil, že poučeniu porozumel. Urobil vyhlásenie
1 písm. c/ a uviedol, že nepopiera spáchanie skutku, ale súčasne namieta právnu kvalifikáciu žalovaného skutku v zmysle obžaloby. Súd uznesením rozhodol, že vyhlásenie obvineného neprijíma. Uvedeným postupom boli splnené všetky zákonné podmienky stanovené v § 257 Tr. por. Najvyšší súd poznamenáva, že súd pri postupe
6, ods. 7 Tr. por. nemusí obligatórne rozhodnúť o prijatí vyhlásenia obvineného. Súd pri rozhodovaní musí brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, ktoré majú súvis so skutkovými zisteniami a na ňom je rozhodnutie o nevyhnutnosti kontradiktórneho hlavného pojednávania a môže rozhodnúť preto aj tak, že vyhlásenie neprijíma, ako to bolo aj v tomto prípade. Skutočnosti, že neboli akceptované ďalšie návrhy obvineného na vyhlásene
por. takisto nezakladajú dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. V ďalšej časti odôvodnenia uvádza obvinený skutočnosti, ktoré by
obvineného mohli naplniť dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Poukazuje na niektoré časti odôvodnenia prvostupňového rozsudku, ktoré by
neho mohli byť dôvodom na to, aby súdy jeho konanie nekvalifikovali
ustanovenia § 155 Tr. zák., ale aby jeho konanie bolo kvalifikované
1 Tr. zák., prípadne § 157 Tr. zák. Uvádza v odôvodnení prvostupňového rozsudku jednotlivé vety, ktoré svedčia o tom, že na poškodeného viac útočil spoluobvinený E. ako on. Poukazuje na rozporné tvrdenia v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú v jeho neprospech. V odôvodnení dovolania poukazuje na rozpory v znaleckých posudkoch MUDr. Krajčoviča a MUDr. Ridoška, a takisto vyslovuje názor, že súd mal rozpory v znaleckých posudkoch vyhodnotiť inak v jeho prospech. Uvedené skutočnosti sú námietkami voči skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, čo v dovolacom konaní nie je možné, ako to už bolo konštatované v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na konštatované skutočnosti krajský súd vyhodnotil dovolanie obvineného ako nedôvodné a
c/ Tr. por. ho odmietol. O prerušení výkonu trestu odňatia slobody najvyšší súd s poukazom na rozhodnutie v neprospech obvineného nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.