100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.") a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietla žiadosť navrhovateľa z
100/1988 Zb., ktorý sa
13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.") od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom a jeho priznanie vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok
100/1988 Zb. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento súd mal preukázané, že navrhovateľ vykonával službu profesionálneho vojaka a vojaka viac ako 20 rokov a rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave mu bol od 01.11.1993 priznaný starobný dôchodok
100/1988 Zb. Námietku navrhovateľa, že jemu sa vypláca výsluhový dôchodok nepovažoval za dôvodnú, lebo starobný dôchodok sa iba považuje za výsluhový dôchodok (najmä na účely jeho zvyšovania), naďalej však zostáva starobným dôchodkom. Výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z.z. navrhovateľovi nebol priznaný a ani nárok na výsluhový dôchodok
tohto zákona mu nevznikol. Krajský súd poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozhodnutie sp.zn. 9So/129/2010
ktorého vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu
zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok
ods.1 zákona o sociálnom poistení a žiadosť o priznanie starobného dôchodku je možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu krajský súd považoval za správny záver odporkyne, že vznik nároku na starobný dôchodok
zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok
zákona č. 461/2003 Z.z., preto ak po priznaní starobného dôchodku navrhovateľ platil dôchodkové poistenie za ďalšie obdobie, taká doba je dobou ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, na zohľadnenie ktorej v prípade navrhovateľa ja daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý mu starobný dôchodok priznal. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním (označeným navrhovateľom ako „dovolanie") s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a poukázal na vývoj sociálneho poistenia a právne úpravy v osobitnom systéme (zákon č. 114/1998 Z.z. a zákon č. 328/2002 Z.z.). Namietol, že odporkyňa mala postupovať
100/1988 Zb. a rozhodnúť o jeho nároku na pomerný starobný dôchodok za dobu zamestnania v rokoch 1979 až 1989, keďže službu profesionálneho vojaka v rokoch 1952 až 1979 vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Poukázal na to, že jeho starobný dôchodok sa
114/1998 Z.z. zmenil na výsluhový dôchodok a preto
jeho názoru by mu mal byť po zhodnotení doby civilného zamestnania od 01.11.1979 do 31.10.1993 priznaný starobný dôchodok. Súčasne uviedol, že aj počas štúdia na gymnáziu, ktoré ukončil v roku 1952, bol sociálne poistený a tiež bol zamestnaný aj po odchode do dôchodku. Keďže odpracoval cca 48 rokov a má zhodnotených iba 27 rokov služobného pomeru, okolnosť, že 21 rokov zamestnania mu nebolo zhodnotených považuje za diskrimináciu oproti poistencom zo všeobecného systému. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok
100/1988 Zb. od 1. novembra 1993, ktorý sa
114/1998 Z.z. od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a
328/2002 Z.z. sa od 1. júla 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok navrhovateľovi nebol priznaný ani
zákona č. 114/1998 Z.z., ani
zákona č. 328/2002 Z.z., preto nie je možné v jeho prípade postupovať
100/1988 Zb., ktorý upravuje podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka v prípade, ak mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Žiadosť navrhovateľa o zhodnotenie dôb tzv. civilného zamestnania je možné považovať len za žiadosť o zvýšenie už priznaného a vyplácaného dôchodku a to Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Vek 60 rokov, potrebný na nárok na starobný dôchodok
zákona č. 100/1988 Zb., navrhovateľ dovŕšil XX.XX.XXXX (predo dňom účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z.) a k tomuto dňu splnil aj podmienky nároku na starobný dôchodok. Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ je od 01. novembra 1993 poberateľom starobného dôchodku, priznaného mu rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výmeru starobného dôchodku mu bola
potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403002523305 z 19. augusta 2013 zhodnotená doba zamestnania v rozsahu 39 rokov, z toho 21 rokov v I. kategórii funkcií, 15 rokov v II. kategórii a 12 rokov v III. kategórii, teda s prihliadnutím tak na dobu trvania služby profesionálneho vojaka (v rozsahu 27 rokov) ako aj doby trvania tzv. „civilného" zamestnania. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok mu bola započítaná doba od 07.07.1989 do 31.10.1993.
114/1998 Z.z. sa starobný dôchodok navrhovateľa od 01.05.1998, t.j. odo dňa účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z., považuje za výsluhový dôchodok a
13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Námietka navrhovateľa, že jeho starobný dôchodok sa zmenil na výsluhový dôchodok, nie je dôvodná. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia totiž mohol vzniknúť najskôr od 01.05.1998 (od účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z.), a to iba v prípade, ak profesionálny vojak splnil podmienky uvedené v § 26 tohto zákona.
1 zákona č. 114/1998 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením zákona, starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok
doterajšieho predpisu a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%.
328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením zákona, výsluhové dôchodky priznané a vyplácané
2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Z citovaných ustanovenia vyplýva, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom
zákona č. 114/1998 Z.z., ani
zákona č. 328/2002 Z.z., za taký výsluhový dôchodok sa iba považuje, a to predovšetkým na účely ďalšej valorizácie tohto dôchodku. Záver, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom
zákona č. 114/1998 Z.z., resp. zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva aj z iného spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku, ktorý je
114/1998 Z.z. a aj
328/2002 Z.z. odvodený len od doby trvania služobného pomeru, kým starobný dôchodok navrhovateľa bol priznaný
všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení (zákon č. 100/1988 Zb.) a jeho výška bola odvodená aj od doby tzv. civilného zamestnania. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 8. novembra 2013 o nároku na starobný dôchodok nie je oprávnený posudzovať otázku zvyšovania výsluhových dôchodkov v porovnaní so starobnými dôchodkami zo všeobecného systému. Pri jeho rozhodovaní je preto irelevantná skutočnosť, že výsluhové dôchodky a dávky, ktoré sa
prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona, sa v zmysle § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. zvyšujú v závislosti od počtu rokov trvania služobného pomeru. Ak navrhovateľ dospel k názoru, že jeho starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok bol valorizovaný nesprávne, má možnosť obrátiť sa s takou námietkou na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z. účinnom od
zákona č. 114/1998 Z.z., resp. od 01. júla 2002
zákona č. 328/2002 Z.z., čo v prípade navrhovateľa splnené nie je. Pokiaľ teda navrhovateľ namietal, že odporkyňa mala posudzovať jeho žiadosť
100/1988 Zb. a rozhodnúť o jeho nároku na pomerný starobný dôchodok za dobu zamestnania v rokoch 1979 až 1989, táto jeho námietka nie je dôvodná, lebo výsluhový dôchodok mu nebol priznaný ani
zákona č. 114/1998 Z.z., ani
zákona č. 328/2002 Z.z. Použitie § 26a zákona č. 100/1988 Zb. neprichádza do úvahy v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok
Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§§ 132 a 133)
1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok s odôvodnením, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie
100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok
100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodla v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nemožno priznať ďalší starobný dôchodok a z toho dôvodu je nedôvodná aj jeho požiadavka, aby mu boli pre nový nárok na starobný dôchodok započítané doby zamestnania pred
3 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 205l ods. 2 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.