1, 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania 68,77 Eur. Nenariadenie pojednávania zdôvodnil odkazom na § 115a ods. 2 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného (proti výroku o uloženej povinnosti) rozsudkom z
zákona č. 219/2002 Z.z. tak, že z nej bola zriadená Slovenská lekárska komora
zákona č. 578/2004 Z.z., ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom vrátane jej orgánov zriadených do 31. decembra 2004 vykonávajúcich pôsobnosť
zákona č. 578/2004 Z.z. až do ustanovenia nových orgánov komory
zákona č. 578/2004 Z.z. Mal za to, že z uvedeného vyplýva aj záväznosť a viazanosť rozhodnutí orgánov komory (snemu) prijatých do
3 zákona č. 578/2004 Z.z. sa tak stal aj členom Slovenskej lekárskej komory zriadenej a transformovanej zákonom č. 578/2004 Z.z. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal a ani netvrdil, že by došlo k zániku členstva v Slovenskej lekárskej komore v dôsledku ním podanej žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu členov. Vzťahovala sa tak naňho povinnosť platiť členský príspevok, ktorého výšku a splatnosť stanovovali vnútorné predpisy žalobkyne (§ 52 ods. 2 písm. c/, d/, ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z.). K namietanému rozporu § 14 ods. 1, 3 zákona č. 219/2002 Z.z. s č. 17 Smernice Rady 93/16 EHS odvolací súd uviedol, že predmetná smernica reguluje výkon lekárskeho povolania pre štátnych príslušníkov členského štátu, ktoré vykonávajú lekárske povolanie na území iného členského štátu a námietky žalovaného v tomto smere považoval za irelevantné. Odvolací súd tak nezistil žiaden nesúlad na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Za odňatie možnosti pred súdom konať považoval tú skutočnosť, že vec nebola verejne prejednaná v prítomnosti účastníkov konania, na pojednávanie nebol predvolaný. Nepovažoval za vecne správny právny názor odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke vzniku jeho členstva u žalobkyne. Zdôraznil, že svoje členstvo popieral a nie je možné ho nútiť, aby takýmto členom bol. Trval na nemožnosti súdneho vymáhania nároku na zaplatenie členského príspevku žalobkyni, pretože sa nejedná o záväzkovoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah
3 zákona č. 578/2004 Z.z. a vynucovať povinnosť možno len v prípade, ak takáto povinnosť bola uložená. Vyčítal odvolaciemu súdu, že zvolil pri interpretácii čl. 17 prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Odchýlil sa pri výklade a aplikácii čl. 17 od účelu a zmyslu Smernice Rady 93/16/EHS, ktorej účelom a cieľom je regulovať výkon lekárskeho povolania vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu písomne vyjadrila, žiadala dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3, 4.
5 prvej vety O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 tretia veta O.s.p.). V prejednávanej veci bola žaloba podaná
(v znení účinnom do 31. decembra 2014). Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Vady konania
a/ až g/ O.s.p. žalovaný nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd. Žalovaný namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď o veci nenariadil pojednávanie.
1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
odseku 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a O.s.p. je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v § 115a a to, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
2 O.s.p. však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné spory sa považujú spory uvedené v § 200ae ods. 1 O.s.p., t.j., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 500 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Naposledy citované ustanovenie umožňuje súdu v drobných sporoch rozhodnúť bez nariadenia pojednávania bez ohľadu na splnenie zákonom predvídaných predpokladov (§ 115a ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ súd prvého stupňa v súlade s procesným predpisom túto možnosť využil a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupoval v súlade so zákonom a preto žalovanému neodňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolací súd poukazuje na to, že z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje dovolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad v danej veci nešlo. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalovaného proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 237 O.s.p., dovolací sú preto dovolanie žalovaného
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že úspešnej žalobkyni náhradu týchto trov nepriznal, pretože trovy súvisiace s odmenou jej zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva vzhľadom na zrejmú neprípustnosť podaného dovolania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.