1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2014, sp. zn. 6To 43/2014,
1, § 385 ods. 1, § 386, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. takto rozhodol: Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, tam bližšie uvedenom. Bol mu za to
2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., s použitím článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
1 Tr. zák. súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanovil mu súd skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov. Proti vyššie citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obvinený (čo do výroku o vine a trestu) ako aj prokurátor (čo do výroku o treste - v neprospech obvineného). Napadnutý I. stupňový rozsudok bol Krajským súdom v Košiciach, sp. zn. 6To 43/2014, z 26. júna 2014 rozsudkom,
1 písm. d/ Tr. por., zrušený v celom rozsahu. Krajský súd sám
3 Tr. por. obvineného Z. R., uznal za vinného zločinom týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku krajského súdu, pričom mu uložil totožný trest ako okresný súd.
por. zamietol odvolanie okresného prokurátora. Dňa 26. januára 2015 bolo na Okresný súd Košice I doručené dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, smerujúce voči uzneseniu druhostupňového súdu, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Z bližšieho písomného odôvodnenia podaného dovolania vyplýva, že generálny prokurátor sa nestotožňuje s právnym názorom tak okresného ako i krajského súdu pri ukladaní trestu
2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prokurátor poukázal na znenie § 208 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.,
ktorého sa odňatím slobody na sedem až pätnásť rokov potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
1 písm. b/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej Časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Z výroku o treste napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach je pritom zrejmé, že krajský súd neukladal trest s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, ale „
2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák., s použitím článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv“. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho trestného spisu však nevyplývajú žiadne skutočnosti svedčiace o porušení uvedeného práva obvineného Z. R., ktoré by odôvodňovalo zmiernenie uloženého trestu, celková doba od spáchania inkriminovaného trestného činu po právoplatné odsúdenie páchateľa trvala 5 a pol roka. Z dôvodu absencie konkrétneho odôvodnenia výroku o treste preto prokurátor považuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach v časti výroku o treste za nepreskúmateľný a arbitrárny a obvinenému bol trest uložený hlboko pod zákonom ustanovenou dolnou hranicou trestnej sadzby. Z dôvodov vyššie uvedených generálny prokurátor záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: -
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To 43/2014-449, z 26. júna 2014, ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon vo výroku o treste v ustanoveniach § 34 ods. 2, § 208 ods. 2 Tr. zák. a v ustanovení § 319 Tr. por. v prospech obvineného Z. R., -
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 43/2014, z
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu navrhol dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky odmietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania
por. a navyše namietol „premlčanie“ ,keďže rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol doručený Krajskej prokuratúre v Košiciach dňa
por. primárne zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa tiež i obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1, veta prvá Tr. por. Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí
por., preskúmal v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania
a § 374, uvedené v dovolaní, pričom dospel k takému záveru, že prokurátorom tvrdené dôvody dovolania sú opodstatnené.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
2 písm. d/ Tr. zák. sa odňatím slobody na sedem až pätnásť rokov potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
8, veta prvá Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V posudzovanej veci Okresný súd Košice I použil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez bližšieho vysvetlenia prečo znížil trest o štyri roky pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Konštatovanie, že pre obvineného je zákonná sadzba pri uvedenej kvalifikácii „neprimeraná a nespravodlivá“ je nedostatočné a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa následne s takýmto postupom prvostupňového súdu plne stotožnil, považoval ho za správny a zodpovedajúci zákonu, keď rovnako i uložený trest pod spodnou hranicou trestnej sadzby označil za primeraný a spravodlivý, s prihliadnutím na dĺžku konania. Predovšetkým k námietke oneskorene podaného dovolania uvádza najvyšší súd toľko, že rozsudok odvolacieho súdu bol prokurátorovi doručený
1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
1 Tr. zák. okolnosti prípadu v spojení s ďalšími tam uvedenými podmienkami môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne nevyskytujú. Pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia - charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Za pomery obvineného možno zas považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností. Tieto okolnosti súdy v danom prípade dostatočne neskúmali, ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. neaplikovali a ukladali obvinenému trest mimo zákonom stanovenej sadzby len s použitím článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /okresný súd/ popr. len s použitím „Dohovoru“ - /krajský súd/. Použitie uvedených, aj keď nesporne významných zákonov a dokumentov, bez skúmania podmienok uvedených v ustanovení § 39 Tr. zák. je v skutočnosti arbitrárne, ako uvádza prokurátor, pričom nepoužitie citovaného ustanovenia by znamenalo, že súd by mohol takýmto postupom ukladať trest bez obmedzenia uvedeného v ods. 3 § 39 Tr. zák. Pokiaľ krajský súd jednou vetou poukázal na neprimeranú dĺžku konania, treba poukázať aj na tú okolnosť, že celkom deväťkrát bolo odročené verejné zasadnutie tak na okresnom, ako aj krajskom súde a hlavné pojednávanie dvakrát z dôvodu neprítomnosti či už obvineného, alebo jeho obhajcu, napriek tomu k právoplatnému rozhodnutiu došlo po menej ako šiestich rokov, čo nemožno, bez ďalšieho, automaticky považovať za skončené v neprimeranej lehote. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho potom bol obvinenému Z. R. uložený trest pod zákonnom ustanovenú trestnú sadzbu, pričom ani krajský súd toto jeho pochybenie, majúce zásadný vplyv na postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.), nenapravil. Po vrátení veci na nové konanie bude preto musieť odvolací súd - riadiac sa skôr uvedeným - opätovne zvážiť všetky okolnosti rozhodujúce pre uloženie trestu obvinenému (s prihliadnutím najmä na jeho osobu, charakter súdenej trestnej činnosti ako aj okolnosti prípadu), a tomuto nanovo aj v zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestu uložiť zákonný a spravodlivý trest tak, aby bol splnený jeho účel. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.