1 českého Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného E. P. a prokurátorky Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júla 2015, sp. zn. 5Ntc 14/2013, takto rozhodol:
1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. P. a prokurátora sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. júla 2015, sp. zn. 5Ntc 14/2013,
1 Trestného zákona, s poukazom na § 64 ods. 4 Tr. zák. účinného do
českého Tr. zák., ktorý však v tej dobe bol na Slovensku iba priestupkom. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podala sťažnosť v zákonnej lehote, pričom namietla príslušnosť krajského súdu, nakoľko tento nerozhodol
zák. č. 549/2011, ale
2 písm. b/ Tr. por. Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému boli podané sťažnosti a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného a prokurátorky nie sú dôvodné.
1 Tr. zák. /účinného do 1. januára 2006/ po výkone polovice uloženého trestu alebo
rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd na to, do ktorej nápravno-výchovnej skupiny je odsúdený zaradený.
4, opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 ods. 1 po výkone dvoch tretín zvyšku trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol. Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdeného sú naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko odsúdený už vykonal potrebnú časť uloženého trestu odňatia slobody, avšak dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené materiálne podmienky, a to že svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený sa vyhýbal nástupu trestu, následne po jeho podmienečnom prepustení a následnom rozhodnutí, že zvyšok trestu vykoná sa opätovne nástupu trestu vyhýbal, musel byť na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz. Ako správne poukázal prvostupňový súd, odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti, tak majetkovej ako aj násilnej. Aj pokiaľ bol už v minulosti podmienečne prepustený, po určitom čase opätovne páchal úmyselnú trestnú činnosť. Jednou z podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je aj očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, ktoré musí byť dôvodné a založené jednak na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia vo výkone trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov a s prihliadnutím na účel trestu. V danom prípade ani
názoru najvyššieho súdu táto materiálna podmienka splnená nie je. V neprospech odsúdeného svedčí najmä opakované páchanie rôznej trestnej činnosti (z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol jedenásťkrát súdne trestaný, a to aj zahraničnými súdmi). Vzhľadom na uvedené najvyšší súd nemal za preukázané splnenie materiálnych podmienok, a teda, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Aj pokiaľ ide o odvolanie prokurátorky, sa odvolací súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že je vecne príslušným na rozhodovanie v prvom stupni, pričom poukazuje na dôvody I. stupňového rozhodnutia (str. 5).
1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 344/2012 Z.z. - súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Toto ustanovenie dáva na otázku ohľadom príslušnosti jednoznačnú odpoveď, ktorá určuje vecnú a miestnu príslušnosť uznávajúceho krajského súdu, v tomto prípade Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ide o osobitné ustanovenie (lex specialis) vo vzťahu k Trestnému poriadku. Možno sa však stotožniť s jej argumentáciou, prečo krajský súd už o samotnom uznaní cudzieho rozhodnutia nerozhodoval
zákona č. 549/2011 Z.z., keďže Česká republika príslušné rámcové rozhodnutie implementovala zákonom o Medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach č. 104/2013 Sb., ktorý je účinný od 01. januára 2014 a teda Krajský súd v Banskej Bystrici o uznaní cudzieho rozhodnutia rozhodoval po tomto dátume. Odsúdený síce pred rozhodnutím tunajšieho súdu na neverejnom zasadnutí vypovedal plnú moc svojej obhajkyni, avšak s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 3 Tr. por. to nebránilo jeho vykonaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov sťažnosti odsúdeného E. P. a prokurátorky krajskej prokuratúry
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.