1 Trestného zákona vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 3T 121/2014, o dovolaní, ktoré podal obvinený N. I., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Roštára, proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo 17. septembra 2014, sp. zn. 3T 121/2014, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného N. I. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Čadca na verejnom zasadnutí konanom
ktorej sú obvinení vinní zo spáchania zločinu zabitia
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v dobe od dňa
hol. Okresný súd obvinenému N. I.
1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.
2 písm. a/ Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku súd zaviazal obvinených C. G. a N. I. solidárne nahradiť škodu poškodenej F. Q. v sume 618,85 Eur. Predmetný rozsudok Okresného súdu Čadca o schválení dohody o vine a treste nadobudol právoplatnosť, s poukazom na ustanovenie § 334 ods. 5 Trestného poriadku, jeho vyhlásením, teda
2 Trestného poriadku, a teda mu mal orgán činný v trestnom konaní ustanoviť obhajcu z dôvodu, že existovali pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Vzhľadom na uvedené obvinený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie ustanovení § 34 ods. 1 a § 37 ods. 2 Trestného poriadku, zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca zo
1 Trestného poriadku vznesené obvinenia voči N. I. a spol. pre zločin zabitia spolupáchateľstvom
1 Trestného zákona. Dňa 3. marca 2014 bolo
1 Trestného poriadku N. I. a spol. vznesené obvinenie pre zločin zabitia
1 Trestného zákona. Následne bol obvinený N. I. zákonným procesným spôsobom k veci vypočutý. Pokiaľ ide o ďalšiu okolnosť uvádzanú obvineným ohľadom existencie pochybnosti o spôsobilosti sa náležite obhajovať, prokurátorka poukazovala na skutočnosti uvádzané samotným obvineným v priebehu konania, a to že sa cíti po psychickej a fyzickej stránke v poriadku. Bolo síce zistené, že požíva alkohol, avšak zo znaleckého posudku vyplynulo, že nevyvstala potreba vyšetrenia duševného stavu dvoma znalcami. Nebol preto dôvod na postup
2 Trestného poriadku Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného
c/ Trestného poriadku odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku); dospel však k záveru, že nie je naplnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Čadca, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave Trestného poriadku. Význam konania o dohode o vine a treste spočíva najmä v tom, že správne vedené a štruktúrované dohody sú prospešné tak pre obvineného ako aj pre spoločnosť. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Trestného poriadku pod písmenami a/ až j/. Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Trestného poriadku sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie). Z dikcie ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku však vyplýva možnosť podať dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, a to z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (porušenie práva na obhajobu), ktorý uplatnil aj obvinený N. I.. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Trestného poriadku), ako aj právo na povinnú obhajobu (§ 37, § 38 Trestného poriadku). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe
Trestného poriadku, ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície z 23. februára 2014, ČVS: ORP-112/2-VYS-CA-2014, bolo
1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne
1 Trestného poriadku vznesené obvinenie voči N. I. a C. G. zo zločinu zabitia spolupáchateľstvom
1 Trestného poriadku na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení. V ten istý deň bol N. I. vypočutý v procesnom postavení obvineného, kde po poučení
1 Trestného poriadku uviedol, že svoje právo odoprieť vypovedať, ako obvinený využíva a vypovedať nebude. Následne je v zápisnici o výsluchu obvineného N. I. zachytená jeho stručná výpoveď k osobe ako aj k veci. Zo zápisnice nevyplýva, že by obvinený bol akýmikoľvek otázkami vyšetrovateľa nútený pokračovať vo svojej výpovedi. Sám obvinený po skončení výsluchu zápisnicu vlastnoručne podpísal, čím potvrdil súhlas s jej obsahom. Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca uznesením z 24. februára 2014, sp. zn. Pv 193/14/5502,
2 písm. e/ Trestného poriadku zrušil vyššie uvedené uznesenie vyšetrovateľa v časti vznesenia obvinenia voči N. I. a C. G. ako nezákonné. Dňa 3. marca 2014 vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru Žilina, odbor kriminálnej polície, uznesením ČVS: KRP-70/1-VYS-ZA-2014,
1 Trestného poriadku vzniesol obvinenia voči C. G. a N. I. zo zločinu zabitia
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v predmetnom uznesení. Následne bol obvinený N. I. 4. marca 2014 vypočutý v procesnom postavení obvineného, kde po poučení
1 Trestného poriadku uviedol, že toto ustanovenie nevyžíva a vypovedať ku skutku bude. V zápisnici je zachytená celá výpoveď obvineného, ktorú potom na znak súhlasu vlastnoručne podpísal. Najvyšší súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že zo zápisnice o výsluchu obvineného nie je možné vyvodiť, že by postupom orgánu činného v trestnom konaní bolo akýmkoľvek spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Okrem toho v dôsledku uznesenia prokurátora, ktorý zrušil uznesenie vyšetrovateľa v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia voči N. I. a C. G. z 23. februára 2014, v trestnom konaní nebolo možné použiť výpoveď obvineného N. I. z 23. februára 2014, kedy vypovedal v procesnom postavení obvineného. Vo vzťahu k námietke obvineného, že mu v konaní nebol ustanovený obhajca, hoci existovali pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, najvyšší súd uvádza:
2 Trestného poriadku obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Uvedené ustanovenie sa aplikuje najmä v prípade, ak ide o obvineného, ktorý je sluchovo postihnutý, nemý, nevidiaci, s vadou reči zabraňujúcou mu náležite sa vyjadrovať alebo o obvineného, ktorý nevie čítať, alebo písať, prípadne existujú pochybnosti o jeho duševnom zdraví. V posudzovanej veci o takýto prípad nešlo. Skutočnosť, že obvinený má vyšší vek, dosiahol základné vzdelanie a býva v nevyhovujúcom prostredí, nie je dôvodom na ustanovenie obhajcu
2 Trestného poriadku. V súvislosti s požívaním alkoholických nápojov bol vyhotovený znalecký posudok MUDr. Monikou Rosivalovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že obvinený trpí kompletne rozvinutým syndrómom závislosti od alkoholu, k požívaniu alkoholu je absolútne nekritický, nemá pocit závislosti ani potreby sa liečiť. Tieto skutočnosti sami o sebe však nevytvárajú pochybnosti o spôsobilosti obvineného sa náležite obhajovať. Je potrebné tiež uviesť, že obvinený pri prvom výsluchu 22. februára 2014 po poučení
Trestného poriadku (vrátane práva na bezplatnú obhajobu) uviedol, že poučeniu porozumel, obhajcu si zatiaľ nevolí, bude sa obhajovať sám. Následne pri výsluchu už v procesnom postavení obvineného 4. marca 2014 uviedol, že sa cíti po fyzickej, psychickej a duševnej stránke v poriadku, obhajcu si nevolí a bude sa obhajovať sám. Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.