Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/256/2015 Identifikačné číslo spisu: 4606205235 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi. Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhoveli. Zhodli sa na tom, že výmer o vlastníctve pôdy č. 1701/48 z

1. mája 1948 (č. l. 8-10 spisu) spĺňal zákonné podmienky a náležitosti, keďže bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom podľa § 1 ods. 1 nariadenia k tomu kompetentným a nie Pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu povereníctva. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované, opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky orgánu, ktorý ho vydal a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za „perfektnú“ a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam označeným včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať. Zo znenia predmetného výmeru vyplýva, že výška prídelovej ceny bude určená v neskôr vydanej prídelovej listine. I keď listina o určení prídelovej ceny nebola v konaní doložená, bol doložený konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom (č. l. 330), z ktorého jednoznačne vyplýva, že pod č. 54 sú uvedení I. O. a manželka C., rod. N. (právni predchodcovia žalobcov) s tým, že konečná prídelová cena bola stanovená vo výške 6 149 Kčs. Ani prípadné nezaplatenie prídelovej ceny v lehote stanovenej v § 19 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (resp. v dohodnutej lehote), nemalo za následok neplatnosť výmeru, keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájali so stratou už nadobudnutého vlastníckeho práva. V danom prípade vzdanie sa prídelu nebolo právne relevantným spôsobom preukázané, keďže v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 v tom čase platného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platilo, že vzdanie sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako jednostranný právny úkon muselo mať písomnú formu, nehnuteľnosť musela byť v ňom presne identifikovaná a listina musela byť datovaná a podpísaná; v prípade, že listina nespĺňala takéto náležitosti, bola absolútne neplatná podľa § 40 ods. 1 uvedeného Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, nemožno za listinu spĺňajúcu vyššie uvedené náležitosti považovať zápisnicu spísanú na MNV v P. z
2. januára
3. Uvedená zápisnica (na nej je aj podpis I. O.) sa týkala usporiadania pohľadávky tam uvedeného pôdohospodárskeho majetku, ktorý v rámci vykonávania pozemkovej reformy nadobudli právni predchodcovia žalobcov prídelom. Usporiadanie pohľadávky sa týkalo pridelenej pôdy s prídelovou cenou 6 149 Kčs (ide o pôdohospodársku pôdu pridelenú výmerom z 8.5.1948) vnesenú do JRD, pričom sa uvádza, že sa zastavuje platenie splátok za pôdu a za majetok vnesený do JRD. V upozornení, ktoré je obsahom tejto zápisnice sa konštatuje, že pôvodná platobná povinnosť prídelcu sa obnovuje v prípade jeho vystúpenia alebo vylúčenia z JRD. Obsahom predmetnej zápisnice tak v žiadnom prípade nebol prejav vôle právnych predchodcov žalobcov smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech JRD. Ani zápisnica zo dňa 21.4.1953 spísaná v kancelárii MNV v P. vo veci zisťovania skutočného stavu držby skonfiškovaných poľnohospodárskych majetkov bývalého vlastníka Y.-D. S. nie je dôkazom o vzdaní sa prídelu prídelcami alebo o odňatí prídelu. Z obsahu notárskych zápisníc spísaných notárkou JUDr. Vlastou Rybanskou sp. zn. N 511/99, Nz 515/99 zo dňa 16.12.1999 (č. l. 281 spisu) a N 514/99, Nz 518/99 zo dňa 17.12.1999 (č. l. 343 spisu) nie je možné zistiť všetky právne relevantné skutočnosti potrebné pre posúdenie otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami žalovaných vydržaním. Neboli splnené podmienky pre spísanie osvedčenia o vyhlásení o vydržaní a dôvody pre vydržanie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovaných neboli dané, teda vlastníckej žalobe bolo možné vyhovieť. Pokiaľ žalovaní v odvolacom konaní zotrvali na svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o dôvodnosti žaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho, prečo z právneho hľadiska nebolo možné akceptovať argumentáciu odvolateľov (žalovaných). Neobstojí ani dovolacia námietka žalovaných, že odvolací súd svojím faktickým konaním a to pripojením prílohy zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a tým im znemožnil sa s takto upraveným rozsudkom oboznámiť a uplatňovať voči nemu opravné prostriedky vyplývajúce z príslušnej právnej úpravy. Zo spisu ako aj odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd iba geometrický plán Ing. Júliusa Kováča č. 24/2009 overeného Správou katastra P. zo dňa 4.11.2009 pod č. 591/09, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvopisu rozsudku súdu prvého stupňa pevne spojil s týmto rozsudkom. Na dôvažok je treba uviesť, že predmetný geometrický plán, ktorý sa nachádza na č. l. 235 až 236 spisu bol doručený spolu s uznesením o pripustení zmeny návrhu a to žalovanému 1/ 18.12.2009 a žalovanému 2/ 23.12.
4. Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že žalovaní neopodstatnene namietali, že v konaní im postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaných nevyplýva z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľmi uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Žalovaní 1/, 2/ neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania vzniklo žalobcom (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.