1 písm. i/ Trestného poriadku prokurátor citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 Tdo 1/2014, podľa ktorého dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené a z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bola obvinená uznaná za vinnú, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších súdov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Konanie obvinenej vzhľadom na jeho frekventovanosť, povahu, rôznorodosť, osobu poškodeného a fatálny, nenapraviteľný následok je jednoznačne možné z aspektu poškodeného vyhodnotiť ako „ťažké“ príkorie a každému musí byť zrejmé, aký stav fyzického alebo psychického komfortu navodzuje konanie popísané v rozhodnutí prvostupňového súdu (izolácia osoby, zväzovanie, lepenie, vkladanie do vreca, sprchovanie studenou a horúcou vodou atď.), čo vyvracia absenciu naplnenia subjektívnej stránky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) síce primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a za splnenia podmienky, že obvinená využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku); dospel však k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Trestného poriadku. Vo
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd uvádza, že z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že manžel obvinenej chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v neprospech obvinenej. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Tento mimoriadny opravný prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Z obsahu dovolania manžela obvinenej teda vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje okolnosť, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinenej na obhajobu, nevykonaním navrhnutého dôkazu, a to vyšetrenia duševného stavu svedka H. Z. a svedka D. Z., v dôsledku čoho súd dostatočne neposúdil ich dôveryhodnosť v súvislosti s ich schopnosťami vnímať a reprodukovať skutočnosti, o ktorých vypovedali v konaní pred súdom; namietol aj nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti psychiatrie a psychológie vo vzťahu k hyperkinetickej poruche správania maloletého. Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe, vo vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. Obvinená využívala v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby v prípravnom konaní (č. l. 13 spisu) i obhajoby prostredníctvom ustanoveného obhajcu (č. l. 230 spisu). Od začiatku konania mala možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov, čo vyplýva zo súdneho i vyšetrovacieho spisu. C. S. v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že bolo v prípade obvinenej zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu; tento dovolací dôvod videl len v tom, že konajúce súdy nevykonali obhajobou navrhované dôkazy. V tejto súvislosti dovolací súd udáva, že manžel obvinenej si porušenie práva na obhajobu zamieňa s údajne neúplne zisteným skutkovým stavom a iným hodnotením vykonaných dôkazov, čo v odôvodnení dovolania odôvodňuje odmietnutím prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho, vykonať znalecké dokazovanie a preskúmať tak duševný stav svedkov H. Z., D. Z. a preskúmať znalcom z oblasti psychiatrie a psychológie príčinnú súvislosť (vzťah) medzi hyperkinetickou poruchou maloletého E. Z. a jej vplyvu na priebeh skutku. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Trestný poriadok), zodpovedá mu povinnosť súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 272 ods. 3 Trestný poriadok a § 274 ods. 1 Trestný poriadok). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. V súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku bolo právo na obhajobu obvinenej zachované aj v prípade, ak súd návrh na vykonanie dôkazu vyšetrením duševného stavu svedkov a návrh na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k hyperkinetickej poruche maloletého, odmietol. Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, ods. 11 Trestného poriadku, lebo v opačnom prípade by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd v posudzovanom prípade nezistil, že by bol daný dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Vo
1 písm. i/ Trestného poriadku, na ktorý dôvod poukazoval manžel obvinenej v podanom dovolaní, dovolací súd uvádza, že tento možno uplatniť len v prípade, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvinenej E. S. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinená spáchala skutok tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Martin z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.