250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0128/99/2013 zo dňa 1. júla 2013, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným vyplývajúcim z predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že dôvody žalobkyne uvedené v žalobe nie sú dôvodné a závery žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu sú v súlade so zákonom. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí preskúmal v intenciách ustanovení § 2 písm. f/ v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z. alebo zákon ochrane spotrebiteľa), ktorú právnu úpravu citoval a v spojení s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že rozhodnutím žalovaného č. SK/0128/99/2013 zo dňa
ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobkyne uverejňovať v jedálnom lístku hmotnosti jedál po tepelnej úprave, 4/ výška pokuty je neprimerane vysoká k zistenému stavu. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nemá žiadnym právnym predpisom určenú povinnosť uvádzať v jedálnom lístku hmotnosť jedál po jeho tepelnom spracovaní, a preto záver žalovaného nemá oporu v ust. § 2 písm. f/ zákona o ochrane spotrebiteľa, krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 2 písm. f/ uvedeného zákona konštatoval, že „hranolky“ podávané žalobkyňou na základe jej jedálneho lístka, sú vecou, určenou, resp. ponúkanou spotrebiteľovi za odplatu, dokonca na priamy konzum, teda nie v surovom stave, ale po ich tepelnom spracovaní, preto hmotnosť uvádzaná na jedálnom lístku musí byť totožná aj s hmotnosťou po ich spracovaní a k takto opracovanému výrobku potom musí zodpovedať aj deklarovaná cena. Zdôraznil, že právna úprava ust. § 4 ods. 1, písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa síce nestanovuje, že hmotnosť výrobku sa má uvádzať na jedálnych lístkoch v reštauráciách po ich tepelnom spracovaní, ale uvedená skutočnosť priamo vyplýva z ust. § 2 písm. f/ cit. zákona, pretože v reštauráciách sa spracovávajú rôzne suroviny na priamy konzum spotrebiteľa a ich uvádzaná hmotnosť, ktorá je daná na ponuku spotrebiteľovi nikdy nemôže byť deklarovaná v surovom stave, ale len po ich spracovaní, pretože by spotrebiteľ v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. a/ nemal možnosť ponúkaný výrobok bezpečne overiť, či uvádzaná hmotnosť je v súlade s deklarovanou cenou. Krajský súd ďalej uviedol, že správnosť údajov v tomto prípade, teda deklarovanej hmotnosti, overovali pracovníci obchodnej inšpekcie a zistili, že táto hmotnosť je nepravdivá.
názoru krajského súdu žalobkyňa nemôže porovnávať výsledok kontrolného zistenia - rozdiel v nákupnej cene 0,14 eur k uloženej pokute 200 eur teda matematickým pomerom k zistenému porušeniu povinností, pretože hranica, v ktorej sa mohla táto pokuta uložiť je v zákone stanovená do 66.387,83 eur, avšak orgán dozoru vzhľadom na závažnosť porušenia povinností predajcu, samotný charakter protiprávneho konania /predaj výrobkov na priamy konzum v deklarovanom surovom stave/, považoval túto pokutu za primeranú, a preto uloženú pokutu považoval v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyni krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na jej neúspech v konaní. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. SK/0128/99/2013 zrušuje. Žalobkyňa v dôvodoch odvolania namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Vyslovila názor, že rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ISOI KE) č. P/0373/08/12 je nesprávne, a teda aj uložená pokuta je v rozpore so zákonom, majúc za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu odporcu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré tento orgán zakladá na porušení § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď tvrdí, že výrobok sa v tomto prípade nemôže deklarovať v surovom stave a predávať spracovaný v inej hmotnosti ako je uvádzaná na jedálnom lístku, v tej istej cenovej relácii. Uviedla, že takéto tvrdenie ISOI KE nemá oporu v právnom predpise, a preto nie je možné pri rozhodovaní správneho orgánu na takéto tvrdenie prihliadať, keďže v právnom predpise nie je jasne definované, že váha musí byť uvedená po tepelnej úprave a nie v surovom stave, poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z protokolu kontroly vykonanej ISOI KE dňa 22.8.2012 v prevádzke navrhovateľky. Žalobkyňa dala do pozornosti, že pri príprave varených jedál je povinná okrem iných predpisov dodržiavať aj povinnosti, ktoré jej vyplývajú z iných, najmä hygienických predpisov, a to ustanovenie § 9 ods. 3 písm. f/ vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 214/2003 Z.z. o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania. Ďalej upriamila pozornosť na všeobecne známu skutočnosť, že príprava jedál je proces, pri ktorom nie je dopredu možné s presnosťou určiť, akú výslednú hmotnosť bude mať potravina po tepelnom spracovaní, ako aj na skutočnosť, že zisťovanie hmotnosti potravín (spracovanej) za pomoci prístrojov alebo pomôcok na to určených môže spôsobiť ich kontamináciu a následne zdravotné ťažkosti spotrebiteľa, nakoľko ihneď po tomto úkone nasleduje ich konzumácia. Záverom žalobkyňa poukazom na ústavnú hierarchiu sledovanú právnym poriadkom Slovenskej republiky, kde ochrana života a zdravia má prednosť pred ochranou materiálnych hodnôt, uviedla, že postup, v rámci ktorého uprednostňuje nezisťovanie hmotnosti spracovanej potraviny z dôvodu predchádzania kontaminácie potraviny pred možnou existenciou nepodstatne nízkeho schodku v cene potraviny je
nej správny a je jediným možným riešením spornej situácie, ktorá naznačuje v tomto prípade aj možný konflikt právnych predpisov, kedy jeden prikazuje zaobchádzanie s potravinou spôsobom, ktorý druhý právny predpis vylučuje. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil. S dôvodmi žalobkyne uvedenými v jej odvolaní nesúhlasil. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žiadajúc, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobkyni za porušenie povinnosti predávajúceho ustanovenej v § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k uvedenému dodáva. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie"). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. (§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z.).
1, zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
1, písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov. Na konanie
zákona o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov- správny poriadok ), okrem § 20 ods. 3 písm.
250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk - t.j. 66.387,83 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. V danej súvislosti odvolací súd dáva žalobkyni do pozornosti, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk ( 66.387,83.eur) a žalovaný uložil žalobkyni pokutu vo výške 200 eur, rozhodol žalovaný v rozsahu rozpätia zákonom určenej výšky sankcie. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu pri uplatnení plnej jurisdikcie (§ 250i ods.2 O.s.p.) z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný výšku sankcie v danej veci uložil na základe svojej správnej úvahy, ktorou nevybočil zo zákonného rámca. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru, ako súd prvého stupňa, že správny orgán prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci prieskumnej svojej právomoci potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Aj
názoru odvolacieho súdu záver žalovaného správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním v danej veci bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa konaním kladeným jej za vinu porušila právnu povinnosť vyplývajúca jej z § 4 ods. 1, písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenia zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobkyne vznesené v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jej odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni náhradu trov tohto konania z dôvodu jej neúspechu v konaní nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.