Obsah (7)
§ 207§ 382§ 48§ 319§ 371§ 293§ 292Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Tdo/32/2015 Identifikačné číslo spisu: 5814010014 Dátum vydania rozhodnutia: 09.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS
§ 207ods.
1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T 11/2014, na neverejnom zasadnutí
- septembra 2015 v Bratislave, o dovolaní, ktoré podal obvinený H. X., prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Márie Vevurkovej, advokátky v Námestove, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
- februára 2015, sp. zn. 1To 4/2015, takto rozhodol:
§ 382písm.
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného H. X. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 8. júla 2014, sp. zn. 6T 11/2014, bol obvinený H. X. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy
§ 207ods.
1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že v Hruštíne, časť Vaňovka a všade tam, kde sa zdržiaval v období od
- augusta 2011 po súčasnosť, napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine v platnom znení, ktorej rozsah bol určený predbežnou otázkou a rozsudkom Okresného súdu Námestovo z
- februára 2012, č. k. 7P 24/2011-50, v zmysle ktorého mal prispievať na výživu maloletej dcéry H. E., nar. XX. H. XXXX, sumou 120 Eur mesačne do každého 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Y. E., nar. XX. A. XXXX, túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnej výške, a to napriek tomu, že v období od
- júla 2009 do
- decembra 2013 podnikal na základe živnostenského oprávnenia a nezabezpečil si dostatočný príjem na platenie výživného, do
- decembra 2013 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v období od
- júla 2013 do
- júla 2013 sa zamestnal v obchodnej spoločnosti Oravabau, s.r.o., pracovný pomer ukončil bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe, v dôsledku čoho Y. E. požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie náhradného výživného, ktoré jej je vyplácané aj v súčasnosti, čím mu vznikol dlh na výživnom voči Y. E. vo výške 4 080 Eur. Za to bol obvinenému H. X. uložený
§ 207ods.
3 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého bol
§ 48ods.
2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený H. X., ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresného súdu po vyhlásení rozsudku. Odvolanie smerovalo proti výrokom o vine a treste; podané odvolanie bližšie písomne neodôvodnil. Krajský súd v Žiline uznesením z 3. februára 2015, sp. zn. 1To 4/2015, na verejnom zasadnutí
§ 319Trestného poriadku odvolanie obvineného H.
X. zamietol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
- februára 2015, sp. zn. 1To 4/2015, podal obvinený H. X., prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Márie Vevurkovej,
- apríla 2015 dovolanie. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu
§ 371ods.
1 písm. d/ Trestného poriadku, že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V písomných dôvodoch dovolania obvinený namietal, že verejné zasadnutie na Krajskom súde v Žiline dňa
- februára 2015, sp. zn.: 1To 4/2015 bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a došlo tak k porušeniu § 34 ods. 4 Trestného poriadku, § 293 ods. 8 Trestného poriadku v jeho neprospech. Poukázal na to, že písomnou žiadosťou výslovne požiadal Krajský súd v Žiline o odročenie verejného zasadnutia, čo zdôvodnil tým, že v čase verejného zasadnutia nebude prítomný na Slovensku, ale sa bude zdržiavať v zahraničí. Napriek tejto žiadosti obvineného o odročenie verejného zasadnutia odvolací súd verejné zasadnutie vykonal v jeho neprítomnosti, a tým porušil okrem iného právo obvineného na spravodlivý súdny proces. Obvinený pritom účasť na verejnom zasadnutí dňa
- februára 2015 neodmietol a ani nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Obvinený je toho názoru, že neexistovala prekážka, ktorá by odvolaciemu súdu bránila odročiť pojednávanie na iný termín aj s náležitým poučením. Svoju neúčasť na verejnom zasadnutí zo závažných dôvodov riadne ospravedlnil. V dôvodoch podaného dovolania obvinený ďalej poukázal v súlade s ust. § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na účinnú ľútosť, na základe ktorej trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy
§ 207
Trestného zákona a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. V tejto súvislosti uviedol, že tým, že odvolací súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní obvineného voči rozsudku súdu prvého stupňa v jeho neprítomnosti, bola obvinenému zmarená možnosť využitia inštitútu účinnej ľútosti, nakoľko obvinený nepredpokladal a ani nemohol predpokladať vzhľadom na poučenie v predvolaní na verejné zasadnutie na deň
- februára 2015, že by odvolací súd mohol verejné zasadnutie vykonať v jeho neprítomnosti a zároveň aj rozhodnúť. Obvinený uviedol, že svoju povinnosť zaplatiť výživné mienil splniť ešte pred tým, než sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu. Nakoľko sa však nachádzal v zahraničí a zároveň písomne požiadal odvolací súd o odročenie verejného zasadnutia, bol v presvedčení, že ak si túto svoju povinnosť splní po príchode na Slovensko a zároveň tak učiní skôr, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu, trestnosť trestného činu obvineného zanikne (§ 86 ods. 1 Trestného zákona). Obvinený uviedol, že svoju povinnosť zaplatiť výživné splnil dňa
- februára 2015 po návrate na Slovensko, keď prostredníctvom poštovej poukážky zaplatil Y. E. výživné za obdobie od
- augusta 2011 do
- februára 2015 v sume 5 160 Eur. Obvinený vytkol odvolaciemu súdu, že predvolanie na verejné zasadnutie neobsahovalo, resp. nijako nešpecifikovalo, aké je to „dostatočné ospravedlnenie“, nekonkretizovalo relevantné dôvody, pre ktoré súd môže verejné zasadnutie odročiť a namietol taktiež, že predvolanie na verejné zasadnutie neobsahovalo poučenie o tom, že súd môže verejné zasadnutie v prípade, že sa naň obvinený „bez dostatočného ospravedlnenia“ nedostaví, vykonať aj v jeho neprítomnosti. Predvolanie preto nie je možné považovať za predvolanie, ktoré by riadnym spôsobom obvineného upozornilo na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obvinený sa riadil pokynmi a poučením na predvolaní, v ktorom sa nikde neuvádzalo, že by súd mohol verejné zasadnutie vykonať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Obvinený zdôraznil, že pod ťarchou hrozby straty možnosti zárobku požiadal odvolací súd o odročenie verejného zasadnutia, nakoľko má okrem vyživovacej povinnosti k maloletej H. E., nar. XX. H. XXXX aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom X. X., nar. X. G. XXXX a Q. X., nar. X. K. XXXX. Vzhľadom k uvedenému obvinený namietal konanie na odvolacom súde, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, ktorým odvolací súd zamietol jeho odvolanie, nakoľko odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného a konal bez splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 8 Trestného poriadku. Bola preto
jeho názoru narušená zásada kontradiktórnosti konania, zásada rovnosti strán a právo obvineného byť prítomný pri prejednávaní jeho veci. Odvolací súd konal v rozpore so zákonom, v rozpore s procesnými ustanoveniami zaručujúcimi obhajobu obvineného a v rozpore s článkom 17 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného v ust. § 34 ods. 4 Trestného poriadku, v ust. § 293 ods. 8 Trestného poriadku a dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec prikázal odvolaciemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo, ktorá považuje dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože nie sú splnené dôvody dovolania
§ 371ods.
1 písm. d/ Trestného poriadku a
jej názoru je potrebné dovolanie postupom
§ 382písm.
c/ Trestného poriadku odmietnuť. Pokiaľ ide o dôvody uvádzané v dovolaní, poukázala na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, ktorý sa dostatočne vysporiadal s otázkou ospravedlnenia obvineného, ktorý hodnoverným spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí. Uviedla, že odvolací súd určil termín verejného zasadnutia na
- júla 2014, predvolanie bolo obvinenému doručené
- januára 2015 a v deň konania verejného zasadnutia bolo odvolaciemu súdu doručené podanie označené ako „žiadosť o odročenie“ z dôvodu, že obvinený je pracovne odcestovaný v zahraničí.
názoru prokurátorky boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia odvolacím súdom bez prítomnosti obvineného. Nešlo o prípad, kde by verejné zasadnutie nemohlo byť vykonané v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 6, ods. 9 Trestného poriadku). Prokurátorka uznesenie odvolacieho súdu považuje za zákonné a správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) síce primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku); dospel však k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
§ 382písm.
c/ Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
§ 371ods.
1 písm. d/ Trestného poriadku.
§ 293ods.
5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Trestného poriadku.
§ 293ods.
6 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
§ 371ods.
1 písm. d/ Trestného poriadku tvrdil, že sa verejné zasadnutie v konaní pred odvolacím súdom konalo v jeho neprítomnosti napriek tomu, že neboli na to splnené zákonné podmienky. Úlohou dovolacieho súdu bolo preto posúdiť, či konaním pred odvolacím súdom, ktoré vyústilo do dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline, a to prerokovaním veci odvolacím súdom na verejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného, nedošlo k porušeniu jeho ústavne garantovaného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti
článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; je treba však jednoznačne konštatovať, že odvolací súd nepochybil, keď vykonal verejné zasadnutie 3. februára 2015 v neprítomnosti obvineného. Ustanovenie § 293 Trestného poriadku upravuje prítomnosť obvineného na verejnom zasadnutí. Nutnosť jeho účasti je potrebné posudzovať
toho, či súd
§ 292ods.
1 Trestného poriadku obvineného na verejné zasadnutie predvolal, alebo či ho len o verejnom zasadnutí upovedomil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy možno konštatovať, že predvolanie obvineného na verejné zasadnutie prichádza do úvahy v prípade nevyhnutnosti jeho osobnej účasti na verejnom zasadnutí a v ostatných prípadoch argumentum a contrario sa obvinený o účasti na verejnom zasadnutí len upovedomí (§ 292 ods. 1 prvá veta Trestný poriadok). Obvineného súd na verejné zasadnutie spravidla predvoláva vtedy, keď považuje za nevyhnutné ho vypočuť, vyzvať k vyjadreniu k dôkazu vykonanému na tomto verejnom zasadnutí, alebo ho požiadať o bližšie vysvetlenie jeho odvolania. V ostatných prípadoch, keď osobná účasť obvineného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nie je nutná, sa obvinený o verejnom zasadnutí len upovedomí, a to ako osoba, ktorá svojim návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, resp. ako osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Námestovo po vykonaní dokazovania
- júla 2014 pod. sp. zn. 6T 11/2014, rozhodol rozsudkom, proti ktorému obvinený do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 209) zahlásil odvolanie, ktoré bližšie neodôvodnil. Predseda senátu krajského súdu dňa
- januára 2015 (č. l. 223) určil termín konania verejného zasadnutia na
- februára 2015 o 9.30 hod. Obvinený H. X. bol o verejnom zasadnutí upovedomený, čo preukazuje upovedomenie o verejnom zasadnutí (č. l. 224) a rovnako aj úprava predsedu senátu odvolacieho súdu (č. l. 223 spisu). Upovedomenie o konaní verejného zasadnutia bolo obvinenému doručené dňa
- januára 2015, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke (č. l. 223). Dôvod na predvolanie obvineného odvolacím súdom nebol, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa sa priznal k neplneniu si vyživovacej povinnosti (č. l. 207 spisu) a po vyhlásení rozsudku, podal odvolanie, ktoré dodatočne neodôvodnil, ani nedeklaroval, že má v úmysle dlžné výživné uhradiť. Z predloženého spisového materiálu teda vyplýva, že obvinený bol riadne a včas upovedomený na verejné zasadnutie konané
- februára 2015 a poučený v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku o možnosti konať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného (č. l. 224 spisu - prvá veta upovedomenia), pričom neboli splnené ani podmienky pre postup
§ 293ods.
6 Trestného poriadku.
§ 293ods.
8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Obvinený dňa
- februára 2015 (č. l. 229), t. j. deň pred konaním verejného zasadnutia, zaslal poštou list s prípisom, v ktorom žiadal o ospravedlnenie neúčasti na verejnom zasadnutí a zároveň požiadal o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu práce v zahraničí, pričom uvedené nijakým spôsobom nepreukázal (č. l. 228 spisu). Ani v tomto liste neavizoval uhradenie dlhu na výživnom. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obvinený neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí z dôvodu práce v zahraničí hodnoverným spôsobom, a to nielen pokiaľ ide o akékoľvek predloženie (zdokladovanie) pracovnej zmluvy, resp. dohody a jej špecifikácie, ale ani pokiaľ ide o včasné ospravedlnenie. Hodnovernosť ospravedlnenia vyžaduje aj neodkladnosť jeho oznámenia potom, ako sa obvinený o dôvode, ktorý mu zabráni v účasti na verejnom zasadnutí, dozvedel. Ospravedlnenie obvineného o neúčasti na verejnom zasadnutí bolo doručené poštou v deň konania verejného zasadnutia pred jeho začatím, hoci o skutočnosti, že vykonáva prácu v zahraničí, musel vedieť skôr. Nič obvinenému nebránilo, aby trestnú kanceláriu (resp. Krajský súd v Žiline) telefonicky kontaktoval podstatne skôr (ihneď ako vedel, že pôjde do zahraničia) a ospravedlnil tak svoju neúčasť na verejnom zasadnutí včas. Sám totiž inicioval odvolacie konanie a ak mal záujem osobne sa verejného zasadnutia zúčastniť, prípadne využiť aj inštitút účinnej ľútosti, bolo jeho povinnosťou s odvolacím súdom komunikovať včas. O termíne konania verejného zasadnutia vedel už od
- januára 2015 (č. l. 223 spisu). Je preto zrejmé, že obvinenému bolo riadne a včas upovedomenie na verejné zasadnutie doručené a bol aj správne poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, čím boli splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 5 Trestný poriadok), pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ani hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8 Trestného poriadku). Krajský súd v Žiline preto správne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného a jeho odvolanie proti rozsudku
§ 319Trestného poriadku zamietol.
Preto najvyšší súd konštatoval, že nie je naplnený dovolací dôvod
§ 371ods.
1 písm. d/ Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.