2 OSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 17.06.2013, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 07.05.2010, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákona o sociálnom poistení“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v zamestnaní v I. kategórií funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie (§ 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) navrhovateľ
rozpisu na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia získal iba 7 184 dní, t. j. 19 rokov a 250 dní. Nárok na starobný dôchodok
1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení mu teda
uvedených podmienok k 07.05.2010 nevznikol. Navrhovateľ nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok ani
1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t. j. od 55 rokov veku nakoľko nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona.
2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
odseku 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo v II. kategórií funkcií trvali k 31.12.1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2, teda že služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že navrhovateľ bol dňa 30.09.1995 uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na základe vlastnej žiadosti, a teda podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení nie je splnená. Podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 zákona musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009). Zamestnanie navrhovateľa zaradené do I. pracovnej kategórie
2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31.12.1999, preto nárok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
1 a 2 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v ktorom uviedol, že ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a to do 31.12.2023. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii, resp. v I. a II. kategórii funkcií
4 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet napríklad starobného dôchodku aj
zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku
2 zákona č. 461/2003 Z. z. Pôvodný zákon č. 100/1988 Zb. ustanovenie § 174 vôbec neobsahoval. Ten tam bol až dodatočne nainštalovaný zákonom FZ ČSFR č. 235/1992 Zb., ktorý zároveň zrušil platnosť I. a II. pracovnej kategórie do termínu 31.12.
ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
ods. 2 tohto článku nikoho nie je možné z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Pokiaľ mu Sociálna poisťovňa odmieta zohľadniť dobu poistenia v obidvoch systémoch, je to v zmysle Ústavy SR znevýhodňovanie jeho osoby voči iným osobám. Takýmto konaním Sociálnej poisťovne dochádza tiež k jeho diskriminácii oproti poberateľom starobných dôchodkov, čo je v rozpore s § 3 ods. l zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Ďalej poukázal na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, v ktorom sa uvádza, že občania majú právo na primerané zabezpečenie v starobe. Takýmto zabezpečením môže byť len také zabezpečenie, ktoré zohľadňuje celú dobu poistenia bez ohľadu na to, v akom systéme bolo dosiahnuté a celú dobu, po ktorú boli odvádzané dávky na dôchodkové zabezpečenie. Pri odvolaní vychádza ďalej z medzinárodného Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Z. z., o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Z Dohovoru čl. 19 jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia. Výpočet dôchodkovej dávky je potom potrebné vykonať v súlade s čl. 33 ods. 2 tohto Dohovoru, teda po zohľadnení všetkých dôb poistenia.
čl. 11 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd občanov majú prednosť pred jej zákonmi. Preto je potrebné výpočet jeho dôchodkovej dávky vykonať vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme a to v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Sociálna poisťovňa ďalej už dňa 20.05.2013 zverejnila „Metodické usmernenie“ č. 16/2013 podpísané M.. F.. N., poverenou riaditeľkou odboru právnej služby a zahraničných vzťahov z ktorého vyplýva, že každá žiadosť o starobný dôchodok už bude posudzovaná
judikatúry NS SR. Z uvedeného dokumentuje zrejmé, že Sociálna poisťovňa navonok deklaruje, že bude rešpektovať Ústavu SR, medzinárodný dohovor č. 128, judikáty Najvyššieho súdu SR, ako aj ňou samou vydané stanoviská a smernice, pri rozhodovaní ich však nerešpektovali.
niektorých rozhodnutí NS SR a KS v obdobných kauzách z ktorých vyplýva, že pre priznanie starobného dôchodku a jeho výpočet je rozhodujúca celá doba sociálneho poistenia. Z právneho názoru NS SR vyplýva tiež to, že ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú výsluhovú dávku a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme poistenia. Navrhol najvyššiemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporkyne vec jej vráti na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležité právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.
1 písm.
2 písm.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
1 písm.
1 písm.
4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek:
2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k
potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.06.2013 vyplýva, že navrhovateľ získal v zamestnaní v I. kategórií funkcií 19 rokov a 250 dní (presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia) a bol dňa 30.09.1995 uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na základe vlastnej žiadosti. Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že navrhovateľovi by mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov, ak by (písm. b/) bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil. Ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer dňa 04.06.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť dňa 22.12.1999 najvyšší súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje
zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok t. z. v danom prípade
zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 07.05.2010 nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok
1, 2 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení resp.
1 písm. b/ a c/ tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne právny potvrdil
3 vety druhej v spojení s § 219 OSP. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c OSP, keďže navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.