1, ods. 3 Tr. zák., vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T/47/2012, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. L. N. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd prvého stupňa) z 12. júna 2013, sp. zn. BB - 4T/47/2012, bol obvinený Ing. L. N. (ďalej len obvinený) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že opakovane, od presne nezistenej doby od januára 2008 na bližšie nezistenom mieste, ako riaditeľ T. E. Y. K., štátneho podniku Y. M. L., š.p. Z. Z. (ďalej len T.) žiadal úplatok vo výške 5 miliónov SK (165.969,59 €) od Ing. B. K., konateľa spoločnosti T., s.r.o. IČO: XX XXX XXX, so sídlom Y. XX, K. (ďalej len T., s.r.o.) a I., s.r.o. IČO: XX XXX XXX, so sídlom Y. XX, K. (ďalej len „I., s.r.o.") za to, že z pozície svojho postavenia zabezpečí, resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v T. z kvóty T. za obdobie od
3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. e/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň mu súd
1 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti, výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 25. septembra 2014, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením sp. zn. 6 To 8/2013
por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. Súdu prvého stupňa bolo 23. februára 2015 doručené dovolanie obvineného (ďalej aj dovolateľ), ktoré podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr. Henricha Schindlera. V dovolaní uplatnil dovolací dôvod vymedzený v ust. § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 52/1998 z
neho kľúčový svedok - agent B. B. (ďalej aj agent). Dovolateľ trval na jeho osobnom výsluchu a s poukazom na § 263 ods. 1 Tr. por. nesúhlasil s čítaním zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania.
jeho názoru išlo o kľúčový dôkaz, preto mal mať možnosť priamej konfrontácie s verziami tohto agenta. O to viac, že išlo o pochybnú osobu, ktorá sa v minulosti dopúšťala násilnej trestnej činnosti. Jeho nadštandardné vzťahy s OČTK pred a počas prípravného konania dôvodne zakladajú pochybnosť o motíve jeho spolupráce s OČTK a zároveň zrejme aj o jeho osobne motivovanom záujme na ústretovej pomoci OČTK. Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že agent uvádzal skutočnosti, ktoré v rámci prípravného konania ako aj dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní boli preukázané ako nepravdivé, a že v rámci výpovede len reprodukoval osobné a telefonické rozhovory ktorých mal byť účastný, a to s obvinenými Ing. L. N., B. K. a Y. Q. ako aj svedkami J. J. a L. G.. Zo zaznamenanej komunikácie - zvukový záznam zo
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného (alebo iného uplatniteľného) dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) ďalej pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. V posudzovanej trestnej veci dovolateľ uplatnil dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; je garantovaná aj v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v tom - ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Nejde len o všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 34 Tr. por.), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným - § 34 ods. 1 Tr. por., alebo prostredníctvom obhajcu - § 44 ods. 2 Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Tr. por.), resp. v konaní o opravnom prostriedku na návrh na vykonanie dôkazu v obsahu rozhodnutia reagovať. Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovelo. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odpovedalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. V posudzovanom prípade dovolací súd nezistil nerešpektovanie ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, ani vykonávanie procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu. Naopak, dovolateľ využíval v celom rozsahu možnosť aktívnej obhajoby či už sám, ale aj prostredníctvom svojho obhajcu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dovolateľ mal možnosť od začiatku konania sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých sám alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť im otázky. Navyše, taká chyba ani nebola konaniu (§ 374 ods. 1 Tr. por.) vytýkaná nad vecný rámec dovolania, ktorý je uvedený vyššie, uvedené okolnosti najvyšší súd uvádza v kontexte ďalej prezentovaných záverov. Z pohľadu vecnej argumentácie dovolateľa je podstatné poukázať na fakt, že obvinený ako strana trestného konania sa prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Henricha Schindlera na otázku predsedu senátu, či má návrhy na doplnenie dokazovania (§ 272 ods. 2 Tr. por.) vyjadril, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá (na č. l. 2417). Rovnako sa vyjadrili i ostatné strany trestného konania. Vyhlásenie strán, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovanie, nie je samoúčelné. Trestný poriadok s ním v ust. § 274 ods. 1 Tr. por. spája významné procesné dôsledky v podobe ukončenie dôležitej fázy trestného konania - dokazovania, keď
cit. ust. ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči. Takéto vyhlásenie teda predstavuje konečný prejav strán o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Späťvzatie návrhu na doplnenie dokazovania je možné písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní. Možno tak učiniť individuálne vo vzťahu k jednotlivému pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo všeobecne k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie predsedu senátu
1 Tr. por., že dokazovanie je skončené. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Uvedené právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo
por. Inak povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom, nie ich subsumácia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por., hoci ich správne podradenie pod príslušné ustanovenia § 371 Tr. por. je úlohou obhajcu v rámci povinného právneho zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní - zmyslom a účelom inštitútu obligatórneho zastúpenia dovolateľa advokátom v dovolacom konaní je totiž poskytnúť dovolateľovi kvalifikovanú právnu pomoc v záujme efektívnej a účinnej ochrany jeho práv v súvislosti s jeho oprávnením podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, a to aj a najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetom dovolacieho konania sú spravidla obzvlášť závažné a zložité odborné právne otázky, ktorých kvalifikované odborné zvládnutie je v príčinnej súvislosti so záväzkom na zabezpečenie efektívnej obhajoby účastníka (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 79/2010 z 20. apríla 2010). Dovolací súd teda zohľadní dovolaním vecne tvrdenú chybu rozhodnutia alebo predchádzajúceho mu konania, aj keď by spĺňala iný než v dovolaní právne uplatňovaný dovolací dôvod, ak je taký dôvod pre dovolateľa (v tomto prípade obvineného)
zákona dostupný (tu
1 Tr. por.). Dovolací súd poukazuje na tieto skutočnosti v súvislosti s tou časťou dovolacích námietok, v ktorej dovolateľ, hoci iba nepriamo, vytýkal súdu prvého stupňa „že prečítal zápisnicu o výsluchu agenta - svedka B. B. z prípravného konania postupom
1 Tr. por. napriek nesúhlasu obhajoby.“ Táto námietka totiž, posudzujúc ju z obsahového hľadiska, spadá pod dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Stručne k tomuto dôvodu treba uviesť, že dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Začína vyhľadávaním dôkazov, nasleduje etapa ich zabezpečovania, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila. Dôvod dovolania
1 písm. g/ Tr. por. sa týka vykonávania dôkazov zo strany súdu. Vzťahuje sa teda predovšetkým k tretej etape dokazovania, no logicky v sebe zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá tohto procesu, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné ani v prípade, ak by ich na hlavnom pojednávaní súd vykonal v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Do záverečnej - hodnotiacej - fázy dokazovania môžu v konaní pred súdom „postúpiť“ len tie dôkazy, ktoré boli jednak získané zákonným spôsobom, čo výslovne vyplýva z § 2 ods. 12 Tr. por. (....hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom....) a zároveň boli v konaní pred súdom vykonané zákonným spôsobom. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Na to, aby bol skutočne obsahovo naplnený dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., je okrem porušenia niektorej z vyššie uvedených podmienok zároveň potrebné, aby sa súdne rozhodnutie o takýto nezákonný dôkaz aj skutočne opieralo. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že súdy svoje rozhodnutie síce založili aj na výpovedi svedka - agenta B. B. z prípravného konania, no zároveň zistil aj to, že predseda senátu na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o jeho výsluchu postupom
3 písm. a) Tr. por., a nie postupom
1 Tr. por., ako to v dovolaní namietal obhajca obvineného.
1 Tr. por. namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný.
3 písm. a) Tr. por. zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca. Ide o dve rôzne procesné situácie predpokladané Trestným poriadkom, ktoré treba dôsledne rozlišovať. Čítanie zápisnice o výpovedi svedka
ust. § 263 ods. 1 Tr. por. zákon podmieňuje súhlasom oboch strán trestného konania (prípadne jednej z nich, ak ide o situáciu upravenú v ods. 2 cit. par. - pozn. súdu), ale postup
3 Tr. por. zákonnú podmienku predchádzajúceho súhlasu strán neobsahuje. Postupom
3 Tr. por. je možné zápisnicu o výpovedi svedka čítať aj proti vôli obvineného, preto v tomto smere nebola námietka dovolateľa dôvodná. Samozrejme to platí len za predpokladu, že pre tento procesný postup boli splnené zákonné podmienky, čo v tomto prípade boli. Vyplýva to z relevantných častí spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice o výsluchu svedka - agenta B. B. (v spise na č. l. 272 - 284) je zrejmé, že výsluch sa uskutočnil v Pezinku 14. decembra 2010 v čase od 9,00 - 11,00 hod. prokurátorom ÚŠP GP SR, že sa uskutočnil po vznesení obvinenia tak dovolateľovi, ako aj ostatným spoluobžalovaným. Obhajca dovolateľa Mgr. Henrich Schindler ako aj obhajca spoluobžalovaného B. K. JUDr. Milan Križalkovič sa výsluchu osobne zúčastnili, boli pri ňom aktívni a kládli vypočúvanému viaceré otázky. Obhajca spoluobvinenej Q. JUDr. Jiří Martaus pri výsluchu nebol prítomný. Ďalej je treba poukázať na fakt, že predvolanie a výsluch tohto svedka navrhol už v obžalobe prokurátor UŠP GP SR (na č. l. 2134), ktorý na požiadavke jeho osobného výsluchu zotrvával v priebehu celého hlavného pojednávania. Zo spisového materiálu je rovnako zrejmé, že súd prvého stupňa tohto svedka opakovane predvolával, avšak bezúspešne, nakoľko menovaný sa
výsledkov šetrení mal dlhodobo zdržiavať vo Veľkej Británii. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom v dňoch
3 písm.
3 písm.
1 Trestného poriadku v prípade dovolacích tvrdení o nedôveryhodnosti či rozporoch vo výpovedi svedka (správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť). Vychádzajúc tak z uvedených skutočností, ustálenej rozhodovacej praxe a prezentovaných úvah dovolací súd konštatuje, že argumenty dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť žiaden z dôvodov dovolania
c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol. Keďže ide o okolnosť uplatnenú zjavne mimo dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku (ktoré zrejme nie sú splnené), bolo namieste použiť taký procesný postup. V dovolaní dovolateľ navrhol prerušiť nariadený výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia o podanom dovolaní.
4 Tr. por. minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania môže tak urobiť aj dovolací súd. Vzhľadom na závery o zrejmom nenaplnení uplatneného dovolacieho dôvodu neboli dané zákonné dôvody na rozhodnutie o prerušení výkonu trestu tak, ako to navrhoval dovolateľ; osobitné rozhodnutie o tejto otázke sa nevydáva. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.