3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že napadnuté písomné oznámenie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu tak, ako to má na zreteli § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré by malo za následok vznik, zmenu alebo zánik určitého právneho vzťahu, alebo ktorým by mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti písomnosti žalovaného, ktorá má len informatívny charakter a v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nespĺňa znaky rozhodnutia, pretože jej vydaniu ani nepredchádzal postup
Správneho poriadku (začatie správneho konania). Uznesenie krajského súdu napadol žalobca odvolaním, v ktorom navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a prikázal prvostupňovému súdu vo veci ďalej konať. Namietal, že podstata žaloby spočíva v porušení základných práv žalobcu namietaným postupom, resp. rozhodnutím správneho orgánu vo veci priestupku. Poukázal na ustanovenia Ústavy SR a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na zásadu denegatio iustitie. Postupom súdu prvého stupňa mu
jeho názoru bola odňatá možnosť konať pred súdom.
názoru žalobcu je odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa zmätočné, keďže žalobe predchádzalo správne konanie, keď krajský súd sám v prvej žalobe vedenej pod sp. zn. 14S/144/2008 rozsudkom zrušil rozhodnutie správneho orgánu a uložil mu povinnosť vysporiadať sa s argumentmi obvineného a naplniť tak zásady spravodlivého procesu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/361/2009. Uviedol, že v posudzovanej veci existuje povinnosť všeobecných súdov a správnych orgánov interpretovať jednotlivé ustanovenia právnych predpisov z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd. Druhou vetou čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa zaručuje právo na prístup k súdu vo vzťahu k preskúmaniu každého rozhodnutia každého orgánu verejnej správy, ak ide o rozhodnutie týkajúce sa základného práva alebo slobody. Poukázal aj na to, že predvídateľnosť postupu štátnych orgánov je jedným zo základných atribútov právneho štátu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Ďalej uviedol, že súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je zároveň aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a že je objektívne preskúmateľný. Vzhľadom na argumenty uvedené v podanom odvolaní má žalobca za to, že krajský súd nemal konanie zastaviť. Žalobca ďalej v podanom odvolaní popísal skutkový stav predmetnej veci. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. Zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v liste „Vyjadrenie k žalobe“ zo dňa 03.06.2014, pričom sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Trnave. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
1 O.s.p. správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Zo spisu vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti písomného stanoviska žalovaného k návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Správneho poriadku. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalobca ani v podanej žalobe ani v odvolaní neuviedol, čím konkrétne predmetné stanovisko žalovaného spôsobilo vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako mohli byť jeho práva priamo dotknuté. Senát odvolacieho súdu uvádza, že po vyhotovení predmetného stanoviska ostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako pred jeho vyhotovením. Navyše podanie spojené s prieskumom rozhodnutia v mimoodvolacom konaní (§ 65 a nasl. Správneho poriadku) nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto konania, ale je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie tohto konania. K uvedenému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21.10.2011, 3Sžf/75/2014 zo dňa 01.07.2015. Tiež je potrebné poukázať na judikát publikovaný pod č. R 51/1995: „Vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), je len oznámením, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve.“ Správne preto postupoval krajský súd, ak zastavil konanie
3 O.s.p. Vzhľadom na to, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania potvrdil ako vecne správne
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.