Obsah (14)

§ 250q§ 52§ 30§ 39§ 2§ 246c§ 55§ 79g§ 250j§ 219§ 221§ 1§ 40§ 43

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžr/75/2014 Identifikačné číslo spisu: 7013201622 Dátum vydania rozhodnutia: 10.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250qods.

2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M.

geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie

§ 52

katastrálneho zákona má reštitučný charakter a jeho účelom je náprava krívd spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie

tohto ustanovenia zákon stanovoval kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997, zmena priebehu hranice bola vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce alebo jej obyvateľov. V preskúmavanom prípade návrh na konanie

§ 52a nasl.

katastrálneho zákona podala obec Sokoľany dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená a pripojená do okresu Košice - mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce alebo jej obyvateľov. V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek a Košice - mesto, obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960 zlúčením pôvodných obcí Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k. ú. Y. a k. ú. U.. Plenárne zasadnutie MNV Hutníky prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo uznesenie č. 18/1979,

ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79, týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SFR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Plenárne zasadanie nesúhlasilo, aby obec Hutníky bola územne včlenená do okresu Košice - mesto (bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79). Ďalej konštatoval, že návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z 19.02.1972 pod č. Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov. Krajský súd v napadnutom rozsudku uvádza, že tieto materiály je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - okolie bola tabuľka , ktorá sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice -mesto a Košice - vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je uvedená obec Hutníky - k. ú. Y., k. ú. U. s prírastkami pre Košice- mesto zvlášť z k. ú. Y. a z k. ú. U.. Pretože tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV Košice - vidiek, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky, možno dôvodne

krajského súdu usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do k. ú. Y. bolo plenárne zasadnutie obce Hutníky uzrozumené a súhlasilo s nimi. Prvostupňový súd nepovažoval názor odporcu, že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k. ú. U. za správny. Označenie predmetnej lokality Hutníky - Bočiar (VSŽ), ktoré sa uvádzajú v dobových dokumentoch národných výborov považoval súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo pre účely zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné

názoru krajského súdu vykladať v súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bolo okrem iného usporiadanie a organizácia mestského obvodu vzhľadom na výstavbu VSŽ. Je logické, že časť obce Hutníky, ktorá bola už zastavaná stavbami VSŽ, eventuálne kde sa plánovala priemyselná výstavba, bola súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí o tom aj skutočnosť, že časť k. ú. Y. sa stala súčasťou nového k. ú. M.. Záver odporcu, že sa zmeny hraníc týkali iba katastra U., je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo,

krajského súdu nesprávny a

názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporca sa nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho procesnými námietkami, túto prvostupňový súd nepovažuje za dôvodnú. Súd nepovažuje za správny názor navrhovateľa, že návrh na začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 53 ods.2 písm. a/ až d/ katastrálneho zákona. Ide totiž o také doklady, ktorých vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť. Odporca postupoval správne, keď ďalšieho účastníka (obec Sokoľany) vyzval na odstránenie týchto nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov návrhu, hoci na to obec Sokoľany upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia konania nebol v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 správny poriadok v ustanovení § 19 ods. 3 ukladá správnemu orgánu v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť účastníkovi konania ich odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. V ustanovení § 30 ods. l písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „správny poriadok“) je uvedený dôvod zastavenia konania v prípade, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podmienkou zastavenia konania

tohto ustanovenia je skutočnosť, že účastník správneho konania bol na túto možnosť upozornený. Z pripojeného administratívneho spisu

krajského súdu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach a v uznesení o prerušení konania, neupozornil obec Sokoľany, ktorá v správnom konaní vystupovala ako navrhovateľ, na možnosť zastavenia konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať odporcovi, že konanie

§ 30ods.

l písm. d/ zákona o správnom konaní nezastavil. K námietke obce Sokoľany, že uznesenie z plenárneho zasadania v Hutníkoch č. 18/1979 treba považovať za nulitné, vzhľadom na omyl v skutkovej okolnosti, nepovažoval krajský súd za dôvodnú, pretože

názoru prvostupňového súdu plenárne zasadnutie MNV, t. j. poslanci prítomní na schôdzi, boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto zmeny sa týkajú aj katastrálneho územia (ďalej len „k. ú.“) Y.. Názor obce Sokoľany, že súhlas obce v zmysle § 52 katastrálneho zákona, mohlo založiť len rozhodnutie o územnej zmene vydané

§ 39ods.

2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV Hutníky rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, krajský súd nepovažoval za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba

platnej judikatúry a súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj z ustanovenia § 8 zákona č. 130/1970 Zb.,

ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť obce alebo vykonať inú zmenu ich územia. Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že odporca po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom rokovania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a teda napadnuté rozhodnutie č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník konania obec Sokoľany (ďalej aj „obec Sokoľany“ alebo len „Sokoľany“) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „odvolací súd“, prípadne „najvyšší súd“) zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Obec Sokoľany má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Účastník konania dôvodí odvolanie aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obec Sokoľany v odvolaní poukazuje na ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e/ a g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch s tým, že zásadná právna otázka spočívala

jej názoru, práve v aplikácii § 39 odsek 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. na zistený skutkový stav.

obce Sokoľany je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach aplikoval predmetné ustanovenie na daný skutkový stav zmätočne, v relevantnom čase malo predmetné ustanovenie iné znenie, a to práve v jeho najzásadnejšej časti, pretože

časovo správne aplikovaného ustanovenia bola daná právomoc plenárnemu zasadnutiu rokovať o návrhoch územných zmien. Krajský súd v Košiciach preto využil pri posúdení právneho stavu nesprávny právny predpis, čo malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej v neprospech odvolateľa. Vyrovnanie sa Krajského súdu v Košiciach s argumentáciou obce Sokoľany o tom, že plenárne zasadnutie rokovalo len o návrhu územnej zmeny a nie o samotnej územnej zmene, ktorá sa na udelenie súhlasu obce s odčlenením územia vyžaduje, je zjavne vágne, nedostatočné a nepresvedčivé, čím Krajský súd v Košiciach odňal možnosť obci Sokoľany konať pred súdom nakoľko odvolateľ nemá možnosť náležité argumentovať voči tomuto právnemu názoru Krajského súdu v Košiciach. Obec Sokoľany poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/139/2011 zo dňa 12.10.2011.

názoru odvolateľa, napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sa javí voči obci Sokoľany ako arbitrárne, nerešpektujúce judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako odvolateľ uvádzal už skôr vo svojich písomných podaniach, predmetom uznesenia č. 18/1979 bolo len prerokovanie návrhu územnej zmeny, ktoré nezakladá súhlas obce s odčlenením územia, a nie rozhodnutie o územnej zmene. Tento názor potvrdil vo svojom skoršom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/91/2008 zo dňa 27.05.2009. Obec Sokoľany poukazuje na Zápisnicu z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979, na ktorom bolo prijaté predmetné uznesenie č. 18/1979, pričom zo zápisnice je

odvolateľa zrejmé, že predmetom rokovania plenárneho zasadnutia nebolo rozhodnutie o územnej zmene

§ 39ods.

2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch. Prerokovanie návrhu územnej zmeny, ku ktorému bolo prijaté predmetné uznesenie plenárneho zasadania MNV č. 18/1979 zo dňa 16.08.1979, v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto nemohlo založiť súhlas obce s odčlenením územia. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej smerodajnej judikatúre v skoršom rozhodnutí vyslovil stanovisko,

ktorého len rozhodnutie o územnej zmene môže založiť súhlas s odčlenením, nie je možné založiť súhlas s odčlenením len prerokovaním návrhu územnej zmeny, tak ako to bolo na plenárnom zasadanú MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979, ku ktorému bolo prijaté uznesenie č. 18/

1. Odvolateľ má za to, že Krajský súd v Košiciach sa vôbec nezaoberal predloženou judikatúrou a poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 564/2012-48 zo dňa 29.05.
2. Z napadnutého rozhodnutia Krajského súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že Krajský súd v Košiciach má na otázku, či prerokovanie návrhu územnej zmeny môže založiť súhlas obce s odčlenením územia diametrálne odlišný názor ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí. Napriek tomu tento názor Krajský súd v Košiciach nijako neodôvodnil. Tvrdenia na strane 14 a 15 napadnutého rozsudku Krajský súd v Košiciach odôvodnil logickým myslením. Odvolateľ uvádza, že ak použijeme argument logického myslenia, je absolútne logickým záverom, že v prípade, ak by sa územná zmena mala vzťahovať aj na k. ú. Y. (a v čase prijímania uznesenia MNV existovali samostatne k. ú Y. a k. ú. U.), bolo by explicitne uvedené v uznesení MNV, že územná zmena sa vzťahuje na obec Hutníky (celú obec ako takú), príp. na Hutníky - k. ú. Y.. Krajský súd konštatoval, že označenie „Hutníky - Bočiar“ uvádzané v dobových dokumentoch znamená označenie celej obce Hutníky vrátane časti Sokoľany (k. ú. Y.). Krajský súd teda vyvodzuje nesprávnosť uvádzania názvu obce všetkými vtedajšími správnymi orgánmi a po takmer 40 rokoch od prijatia predmetného uznesenia MNV konštatuje, že poslanci MNV spolu s inými správnymi orgánmi mali v danej dobe pri uvedení „Hutníky - Bočiar“ na mysli celé územie obce Hutníky. Odvolateľ zdôrazňuje skutočnosť, že na nesprávnosť označovania obce Hutníky v dobových dokumentoch, ako aj v predmetnom uznesení MNV, poukázal Krajský súd v Košiciach bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by podporil toto prezentované tvrdenie. Aj v tomto prípade sa Krajský súd v Košiciach oprel o vágnu, nekonkrétnu a nepodloženú argumentáciu. Obec Sokoľany ďalej poukázala na skutočnosť, že odporca vo svojom rozhodnutí z 25.10.2013 preskúmal obšírnejšie skutkový stav, ktorý posúdil komplexne a zistil, že v uznesení plenárneho zasadnutia MNV obce Hutníky zo dňa 16.08.1979 č. 18/1979 sa nenachádza súhlas s odčlenením k. ú. Y.. Odporca preskúmal podklady, na základe ktorých plenárne zasadnutie MNV obce Hutníky prijalo predmetné uznesenie č. 18/1979 a zistil, že v uznesení vlády SSR z 21.01.1976 č. 19 o smernom územnom pláne hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice a smerniciach pre jeho realizáciu, na ktoré sa odvoláva návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek č. Vnútr. 152/1979 z 1.3.1979 je v časti príloha k uzneseniu vlády SSR č. 19/1976 písm. A v bode 2 uvedené: „Pre vytvorenie optimálnych urbanistických a ekonomických podmienok ďalšieho rozvoja tejto aglomerácie treba do administratívneho územia okresu Košice - mesto začleniť katastrálne územia obcí X., S., T. a X., pričleniť územie obvodu VSŽ - U. a územie určené pre výstavbu Východného mesta v rozsahu potrebnom pre realizáciu smerného územného plánu“. Z citovanej prílohy k uzneseniu vlády SSR č. 19/1976 je zrejmé, že sa nenavrhuje pričlenenie obce Hutníky, ale pričlenenie obcí Krásna nad Hornádom, Lorinčík, Šebastovce a Kavečany. Odporca preto správne uviedol vo svojom poslednom rozhodnutí, že ani v tejto prílohe k uzneseniu vlády SSR č. 19/1976 sa neuvádza návrh odčlenenia k. ú. Y.. Jediná zmienka o tom, že úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa mala týkať aj katastrálneho územia Y., vyplýva z jediného dokumentu, ktorým je tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je uvedená obec Hutníky a k. ú. Y. s úbytkom 706 ha a k. ú. U. s úbytkom 248 ha. Ako však uviedol odporca vo svojom rozhodnutí, čo potvrdil aj Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozsudku, táto príloha nebola podkladom na rokovaní MNV obce Hutníky, kedy bolo prijaté uznesenie č. 18/
3. Samotný Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozhodnutí na strane 15 konštatuje, že tabuľka bola daná len na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek, ale MNV obce Hutníky zasielaná nebola. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.03.2013 vychádzal zo skutočnosti, že táto tabuľka bola neoddeliteľnou súčasťou návrhu prejednávaného plenárnym zasadnutím MNV Hutníky. Ďalším skúmaním skutkového stavu odporcom však bolo preukázané, že predmetná tabuľka nebola súčasťou návrhu prejednávaného plenárnym zasadnutím MNV Hutníky, bola len uložená na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV Košice - vidiek. Krajský súd v Košiciach založil v napadnutom rozhodnutí svoj názor na tom, že vykladá prejav vôle poslancov MNV Hutníky

toho, čo mali skutočne na mysli, avšak nepresne sa vyjadrili, používa výklad platný v súkromnom práve (výklad právneho úkonu

úmyslu alebo vôle konajúcej osoby - § 35 Občianskeho zákonníka). Krajský súd skúmal, aký bol úmysel plenárneho zasadania, ktoré prijalo predmetné uznesenie. Krajský súd však

názoru odvolateľa nesprávne právne postupoval, ak svoje rozhodnutie založil na použití výkladových pravidiel platných pre súkromné právo. Týmito zásadami vykladal Krajský súd v Košiciach správny akt, ktorým je Uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadania MNV v Hutníkoch. Takúto analógiu legis (použitie § 35 Občianskeho zákonníka) však nie je možné použiť, pokiaľ to priamo neumožňuje zákon, čo potvrdzuje doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z

1. mája 2010, sp. zn. 2 Sžo 251/
2. III. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.06.2014 uviedol, že z celého kontextu súdneho konania, dokazovania, jednotlivých prednesov účastníkov konania na pojednávaniach, ako aj z celého kontextu odôvodnenia je nepochybné, že všetci účastníci konania vedeli, ktorá právna norma sa aplikuje na zistený skutkový stav, a teda že sa jedná o § 39 ods. 2 písmeno e) zákona číslo 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení platnom a účinnom dňa
3. augusta
4. To, že sa v rozhodnutí súdu nachádza aj citované ustanovenie, ktoré nemá s prejedávanou vecou žiaden súvis, nemôže byť bez ďalšieho automaticky dôvodom nesprávnosti daného rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že nesprávne ustanovenie právneho predpisu odcitoval krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia iba omylom, teda došlo nanajvýš k zrejmej chybe v písaní a počítaní, čo v žiadnom prípade nemôže mať také právne následky, aké žiada odporca vo svojom odvolaní. V súvislosti s tvrdením odvolateľa o tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne z dôvodu, že predmetom uznesenia plenárneho zasadnutia MNV č. 18/1979 bolo len prerokovanie návrhu územnej zmeny, ktorá nezakladá súhlas obce s odčlenením územia a nie je rozhodnutím o územnej zmene, navrhovateľ dáva do pozornosti celé znenie Zápisnice napísanej z plenárneho zasadnutia MNV, konaného dňa 16.08.1979 o 18:00 hod. v zasadačke MNV Hutníky. Z uvedeného doslovného odpisu zápisnice je zrejmé, že plénum MNV Hutníky ako oprávnený orgán v mene obce Hutníky jasne rozhodlo a teda vyjadrilo súhlas obce s odčlenením. Navrhovateľ ďalej uvádza, že v rozhodnom období sa zo strany žiadneho dotknutého subjektu nespochybňovalo to, či začleniť alebo nezačleniť časť územia obce Hutníky (dnes samostatne obce Sokoľany a Bočiar) do Okresu Košice - mesto, ale diskusia sa viedla v tom smere, či nezačleniť celé územie obce Hutníky do Okresu Košice - mesto. Uvedené je zrejmé zo všetkých dostupných dokumentov, pričom ONV Košice - vidiek napríklad doporučovalo včlenenie celého územia obce Hutníky do Okresu Košice - mesto (napr. dôvodová správa k Vnútr. 152/1979). Uvedený nesúhlas pléna MNV Hutníky so začlenením obce Hutníky do Okresu Košice - mesto bol teda v konečnom dôsledku skutočne rešpektovaný, keď obec Hutníky zostala samostatnou obcou a nebola začlenená do mesta Košice (okresu Košice mesto). Konštrukcia ďalšieho účastníka, ktorou sa opakovane snaží preukázať absenciu súhlasu s územnou zmenou je založená iba na absolútne reštriktívnom gramatickom výklade bodu
5. zápisnice s názvom Prejednanie návrhu na zmenu hraníc okresu Košice vidiek- Košice mesto. Pritom si navrhovateľ dovolí tvrdiť, čo potvrdzuje prax, že obsahom pojmu prejednanie v oblasti práva je bežne chápané aj rozhodnutie. Pokiaľ ide o argument odvolateľa o tom, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodol odlišne od predchádzajúcej rozhodovacej praxe, žalobca poukazuje na zásadu stare decisis, ktorá je základom precedentného práva v systéme práva common law, a ktorá je postavená na princípe nevyhnutnosti rešpektovať predchádzajúce rozhodnutie, pokiaľ vo veci vzniknú tie isté otázky a pokiaľ jeho právna veta (ratio decidendi) náležité vyjadrená a akceptovateľná. Obec Sokoľany je toho názoru, že krajský súd rozhodol absolútne v intenciách právnej vety Najvyššieho súdu SR vyslovenej vo veci vedenej pod sp.zn. 2Sžo 91/2008, pričom na ňu dokonca priamo odkazuje, keď uvádza, že súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky (uznesením- poznámka navrhovateľa) treba

platnej judikatúry súdnej praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Navrhovateľ dáva do pozornosti bod IV predmetnej zápisnice - Prejednanie návrhu zmeny hraníc okresov Košice vidiek Košice- mesto, a to v súvislosti s otázkou - s odčlenením akého územia vyslovilo plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlas. Z obsahu zápisnice je

navrhovateľa zrejmé, že plénum MNV Hutníky prejednávalo iba jeden návrh na odčlenenie územia obce, ktorý nemal žiadne iné alternatívy, teda keďže s ním plénum vyslovilo súhlas, nie je ďalší priestor na špekulácie, s čím plénum MNV súhlasilo. Konštrukcia podsúvaná ďalším účastníkom o tom, že by plénum MNV Hutníky vyjadrilo súhlas s odčlenením katastrálneho územia U., nie však katastrálneho územia Y. nemá

navrhovateľa žiadnu logiku. Pojem Hutníky - Bočiar /VSŽ/ jednoznačne označuje územie určené na výstavbu hutníckeho kombinátu VSŽ nachádzajúceho sa v obci Hutníky. Pojem Hutníky - Bočiar /VSŽ/ nemohol byť ani názov obce, ani názov katastrálneho územia, nakoľko také, objektívne v rozhodnom období neexistovali. Bol to pojem pre územie určené na výstavbu VSŽ. Úvahy ďalšieho účastníka o tom, či dokumenty - mapa a priehľadná tabuľka orientačných plošných údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - okolie boli alebo neboli priložené k návrhu ONV Košice - vidiek č. 152/1979, sú

navrhovateľa irelevantné. IV. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril uvádzajúc, že sa stotožňuje s vyjadreniami obce Sokoľany v predmetnom odvolaní, hlavne s vyjadrením týkajúcim sa súhlasu s odčlenením časti obce Hutníky - Bočiar k mestu Košice. V podaní zo dňa 05.06.2015 odporca ďalej uviedol, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 v bode A súhlasilo s odčlenením časti obce Hutníky - Bočiar (VSŽ) a s pričlenením k mestu Košice a v bode B nesúhlasilo s pričlenením celej obce Hutníky k mestu Košice. Kým v bode B poslanci použili výraz Hutníky (bez uvedenia katastrálneho územia), v časti A použili výraz Hutníky - Bočiar (VSŽ).

názoru odporcu, poslanci veľmi dobre vedeli, že obec Hutníky tvoria dve katastrálne územia (Y. a U.) a je nepravdepodobné, aby pri označení Hutníky - Bočiar (VSŽ) išlo iba o nesprávne a nepresné označenie, ako to tvrdí Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozsudku na strane 14. Z uvedeného

odporcu jasne vyplýva, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 dalo súhlas k odčleneniu len časti obce v katastrálnom území U.. Podaním zo dňa 24.06.2015 prednosta Okresného úradu Košice - okolie oznámil, že podanie zo dňa 05.06.2015 má súd považovať za právne bezpredmetné. Uvedené odôvodnil tým, že kontrolou odoslaných písomností bolo zistené pochybenie vedúcej katastrálneho odboru, nakoľko

§ 2ods.

2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s čl. 6 písm. e/ Smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013 z 1. októbra 2013 okresný úrad v súdnych a exekučných konaniach zatupuje prednosta úradu ako jeho štatutár. Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 05.06.2015 však bolo poskytnuté a podpísané vedúcou katastrálneho odboru. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 23.04.1997 bol žalovanému doručený návrh 14 obcí okresu Košice - okolie (medzi nimi aj obce Sokoľany) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu hraníc

§ 52a nasl.

katastrálneho zákona. Argumentovali, že návrh úpravy nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v súčasnosti Košice - okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska“, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 95/

1. Okresný národný výbor Košice - vidiek na
2. riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s odčlenením celkom 3741 ha územia jednotlivých obcí okresu Košice - vidiek. Rada Východoslovenského krajského národného výboru (VS KNV) dňa 11.11.1980 uznesením č. 352 súhlasila s územno-správnym usporiadaním mestských obvodov v okrese Košice - mesto ku dňu 01.01.
3. Dňa 09.12.1980 Rada VS KNV uznesením č. 382 odsúhlasila odčlenenie časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu Košice - vidiek s účinnosťou od 01.01.
4. Uznesením plenárneho zasadnutia VS KNV č. 49 zo dňa 27.01.1981 sa s účinnosťou od 01.01.1981 určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek. Citované uznesenie bolo doplnené uznesením plenárneho zasadnutia VS KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985.

návrhu ani jedna z dotknutých obcí, prípadne jej obyvatelia, nesúhlasili so zmenou katastrálneho územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínaných uznesení VS KNV, tak ako bola vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady VS KNV č. 382 z 09.12.1980 a zakreslená v mapke 1:50000, v geometrických plánoch a vo výkazoch výmer č. 10, 11, 31, 121/2, 122/12, 13 až 16, 18, 32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor listom zo dňa 20.05.1997 vyzval navrhovateľov v administratívnom konaní na odstránenie nedostatkov podania, na základe čoho bolo žalovanému dňa 30.12.1997 doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviská dotknutej obce Košice - mesto a stanoviská mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s navrhovanou zmenou katastrálnych hraníc. Tieto stanoviská boli vo väčšine prípadov zamietavé. Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.12.1997 za obec Sokoľany, v ktorom obec doplnila pôvodný návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia priebehu hranice obce výlučne pre obec Sokoľany a zároveň žiada, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bude uvedené v geometrickom pláne

stavu platného pred účinnosťou spomínaných uznesení VS KNV. Geometrický plán na zmenu hranice katastrálneho územia M. a Y.. 70/2003 bol vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č. 159/03 a bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004. Rozhodnutím zo dňa 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh obce Sokoľany zamietol z dôvodu, že

§ 52

katastrálneho zákona katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce, v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. MNV v Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SR č. 19/1976 o smernom územnom pláne HSA Košice. Obec Sokoľany podala voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Sp/8/2005-27 zo dňa 11.04.2006 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bude dôsledne zistiť, či zmena priebehu hraníc obce Hutníky, jej časti Sokoľany sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Stanovisko - rozhodnutie Rady MNV v Hutníkoch nepostačovalo, ale skutočne bolo potrebné, aby k tomu dala súhlas obec alebo jej obyvatelia. Z obsahu spisov vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979 prejednalo návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto a vydalo k tomu aj svoje stanovisko. Súhlas bol daný iba na rozšírenie územia Košíc o územie F. - U. (VSŽ), ale keďže obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to katastrálneho územia U. a katastrálneho územia Y., bolo potrebné zistiť, či skutočne obec (t. j. plenárne zasadnutie alebo obyvatelia obce) dali súhlas na zmenu hraníc pôvodného katastrálneho územia F. - Y.. V ďalšom konaní odporca vyžiadal zo Štátneho archívu v Košiciach fotokópiu zápisnice z plenárneho zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979, na ktorom bol okrem iného prejednaný návrh zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto. Dňa 11.05.2007 obec Sokoľany predložila nový geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overený Správou katastra Košice. Na základe vyššie uvedeného odporca dňa 20.06.2007 vydal rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ, v ktorom určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M.

geometrického plánu č. 16/2007. Proti tomuto rozhodnutiu podalo odvolanie mesto Košice. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007 predmetné rozhodnutie potvrdil. Mesto Košice podalo voči rozsudku odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/250/2010 zo dňa 28.09.2011 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že nepreskúmal komplexne navrhovateľove námietky a postupoval nedôsledne. Krajský súd v Košiciach následne dňa 12.01.2012 vydal rozsudok č. k. 6Sp/18/2007-178, voči ktorému podalo odvolanie mesto Košice. Najvyšší súd rozsudkom č. k. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/18/2007-178 tak, že rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97-d-Bj zo dňa 20.06.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca následne rozhodnutím č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 (ďalej len „rozhodnutie“) určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M.

geometrického plánu č. 16/2007, vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Uvedené rozhodnutie odporcu, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 sú predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súdu SR v konaní 4Sžr/75/2014.

§ 52ods.

1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení účinnom do 31.12.2001, t. j. v rozhodujúcom období (ďalej len „katastrálny zákon“) katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

§ 55

katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh

§ 52do 31.

decembra 1997 a v prípade rozdelenia obce po 1. januári 1998, môže obec alebo obyvatelia obce podať návrh

§ 52

do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

§ 79g

katastrálneho zákona, konania o určení priebehu hranice pozemkov začaté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 250ja ods.

3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom

§ 219

až 221 tohto zákona.

§ 221ods.1 písmeno h/ O.s.p.

súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že neporušil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Citované ustanovenie § 52 katastrálneho zákona upravuje postup pri zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia, pričom na vykonane tejto zmeny musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - návrh musí byť podaný do 31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998, musí byť návrh podaný do jedného roka po rozdelení obce - o zmene hranice obce resp. hranice katastrálneho územia môže príslušný orgán rozhodnúť len na návrh obce alebo obyvateľov obce, - zmena priebehu hranice sa vykonala v rokoch 1948 - 1989 - zmena priebehu hranice sa mala vykonať bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Odvolací súd má za preukázané, že návrh na zmenu priebehu hranice bol podaný obyvateľmi obce Sokoľany dňa 23.04.1997 a posudzovaná zmena priebehu hranice sa vykonala v roku

1. Spornou v odvolacom konaní zostala len otázka, či sa zmena priebehu hranice vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Obec Sokoľany, o ktorej priebehu hranice sa v konaní jedná, nebola v čase, keď sa rozhodovalo o zmene priebehu hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek samostatnou obcou, ale bola začlenená spolu s obcou Bočiar do obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z katastrálneho územia U. a z katastrálneho územia Y.. Senát najvyššieho súdu preskúmal Zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo dňa 16.08.
2. Do programu rokovania bolo zahrnuté prejednanie návrhu zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice - mesto. Plénum MNV uznesením č. 18/1979 súhlasilo s rozšírením územia Košíc - mesto o územie katastra F. - U. /VSŽ/ a začlenením uvedeného územia do okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice. Najvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu a s poukazom na reštitučný charakter predmetného konania, považuje závery prvostupňového súdu o tom, že poslanci MNV Hutníky hlasovali „s vedomím“, že tieto zmeny sa týkajú aj obce Sokoľany, za predčasné.

§ 1ods.

1 a ods. 2 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi. Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

§ 39ods.

1 veta prvá zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva.

§ 39ods.

2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení účinnom v čase uskutočnenia plenárneho zasadnutia MNV Hutníky t. j. ku dňu 16. augusta 1979, plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien.

§ 40ods.

1 zákona č.69/1967 Zb. o národných výboroch národný výbor môže rozhodnúť, že niektoré základné otázky života obce alebo mesta alebo činnosti národného výboru predloží pred svojím rozhodnutím na prerokovanie občanom; urobí tak vždy, ak ide o dlhodobú koncepciu rozvoja územného obvodu, volebný program Národného frontu, územný plán obce alebo mesta, návrh rozpočtu národného výboru, závažné územné zmeny (najmä zlúčenie, rozdelenie a zrušenie obce) alebo vytvorenie jedného národného výboru pre viac obcí, návrh všeobecne záväzného nariadenia významnou mierou upravujúceho oprávnenia a povinnosti občanov a zásadné zmeny v obchodnej sieti a v sieti služieb. Národný výbor môže rozhodnúť, že niektoré základné otázky života obce alebo mesta predloží pred svojím rozhodnutím na vyjadrenie organizáciám združeným v Národnom fronte.

§ 43ods.

1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o národných výboroch má odvolací súd za to, že pokiaľ sa jednalo o územnú zmenu územia obce, jednoznačne bolo potrebné brať do úvahy rozhodnutia orgánov obce - plenárneho zasadnutia národného výboru, ktoré bolo v tom čase orgánom, do kompetencie ktorého rozhodnutie patrilo. Pokiaľ sa týka procesných námietok vzťahujúcich sa k správnemu konaniu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu, že nie je možné vytýkať odporcovi, že reštitučné konanie nezastavil, a to z dôvodov uvedených v rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd zároveň konštatuje, že krajský súd na strane 13 odôvodnenia rozsudku nepoužil správne a účinné (v rozhodujúcom čase) ustanovenie zákona č. 69/1967 Zb. Použil a na vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písmeno g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch (citované ustanovenie zákona v rozhodujúcom čase znelo: „Plenárnemu zasadnutiu národného výboru je vyhradené zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu práce medzi nimi“). Krajský súd teda vec nesprávne právne posúdil, keďže na predmetnú vec mal prvostupňový súd aplikovať iné ustanovenie zákona a to § 39 ods. 2 písmeno e/ zákona č. 69/1967 Zb. a to v znení účinnom ku dňu 16.08.1979. S poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písmeno h/ O.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže prvostupňový súd pri rozhodovaní nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu. Predovšetkým prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal závermi správneho orgánu o zistenom stave veci; bez bližšieho zdôvodnenia ponechal skutočnosti vyplývajúce z návrhu na určenie hraníc okresov Košice - mesto a Košice- okolie zo dňa 19.02.1979, vrátane dôvodovej správy k tomuto návrhu, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Záverom najvyšší súd na záver konštatuje, že krajský súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s §250j ods.4 veta prvá O.s.p., keď neuviedol vo výroku rozsudku ustanovenie,

ktorého zrušil preskúmavané rozhodnutie odporcu. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude predovšetkým odstrániť zistené pochybenia v právnom posúdení veci a na podklade skutkového stavu veci, ktorý správny orgán dostatočne zistil a ustálil, čo vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia odporcu ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, po zohľadnení názoru najvyššieho súdu, opakovane vo veci rozhodnúť.

§ 250ja ods.

4 O.s.p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.