2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu, vypočul navrhovateľa, umožnil mu, aby predložil dôkazy, ktoré bolo potrebné preukázať v dôsledku námietok navrhovateľa na výpočet jeho predčasného starobného dôchodku. Odporca rozhodol tak, že námietky navrhovateľa proti vyššie uvedeným rozhodnutiam odporcu boli čiastočne opodstatnené, avšak navrhovateľ nemal možnosť, vzhľadom na odstup času a stratu mzdových listov, preukázať svoje tvrdenia o spôsobe výplaty mzdy za namietané obdobia odpracovaných rokov. Uviedol, že odporca pri výpočte predčasného starobného dôchodku vychádzal zo správne určeného vymeriavacieho základu a osobného mzdového bodu a tiež, že do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľovi chýbalo 644 dní, preto sa predčasný starobný dôchodok za 644 dní znížil o 11 %. Vzhľadom na opakované námietky navrhovateľa k spôsobu výpočtu predčasného starobného dôchodku odporca vykonal opakované šetrenia u zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý opravil evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, v dôsledku ktorého bol navrhovateľovi zmenovým rozhodnutím odporcu zo dňa 14.11.2013 upravený predčasný starobný dôchodok na sumu 289,70 Eur. Odporca pri výpočte predčasného starobného dôchodku zohľadnil aj zákonné zvýšenia
ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na záver súd skonštatoval, že sa vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, nezistil nezákonnosť v rozhodnutiach odporcu, vzhľadom na ich riadne odôvodnenie v súlade s platnou právnou úpravou, preto rozhodnutia potvrdil. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu, že súd nevenoval pozornosť ním predloženým dôkazom. Uviedol, že súd mu kládol za vinu, že nevedel preukázať namietané doby zamestnania, s čím navrhovateľ vyslovil nesúhlas, nakoľko mal osobne súdu doložiť agendu mesačných platov r. 1971-
1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p.,
ustanovení tretej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.06.2010 podal žiadosť o predčasný starobný dôchodok. O podanej žiadosti rozhodol odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2012, ktorým navrhovateľovi priznal predčasný starobný dôchodok v sume 289,40 Eur mesačne od 28.06.
rozsudku nebola zahrnutá v hrubom zárobku v roku 1978. Odporca listom zo dňa 22.08.2013 z dôvodu, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľa nezdôvodnil určenie hrubých zárobkov v rokoch 1977 a 1978 a za účelom úplného zistenia skutkového a právneho stavu veci v záujme správnosti posúdenia dôchodkových nárokov navrhovateľa opätovne žiadal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa o podanie podrobného zdôvodnenia určenia hrubých zárobkov. Uviedol pritom, že ak bývalý zamestnávateľ navrhovateľa opätovne nepodá úplné vyjadrenie, požaduje od súdu v tom smere spoluprácu. Odvolací súd považuje za dôležité dať do pozornosti skutočnosť, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam odporcu v konaní vo veciach sociálneho poistenia. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon o sociálnom poistení odporcovi s tým, že má na zreteli, že tento pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. V súlade s právnou teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné zásady, a to prejednacia zásada a zásada vyhľadávacia, pričom vychádzajúc z analýzy zásad upravených v zákone o sociálnom poistení možno dospieť k záveru, že v konaní vo veciach sociálneho poistenia ide o kombináciu uplatnenia oboch zásad. Zákon o sociálnom poistení ukladá odporcovi povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Odporca v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Rovnako by sa mal v odôvodnení vyrovnať aj s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol účastník konania. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome, alebo nevedome. Odvolací súd dospel k záveru, že odporca vo veci určenia hrubých zárobkov navrhovateľa v rokoch 1977 a 1978 porušil povinnosť ustanovenú v § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a vydal preskúmavané rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku bez toho, aby úplne a presne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k nesprávnemu posúdeniu dôchodkových nárokov navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že ak by zo strany odporcu došlo k úplnému zisteniu stavu veci, tento by znova nežiadal bývalého zamestnávateľa navrhovateľa o opätovné vyjadrenie a už vôbec by nepožadoval, v prípade poskytnutia neúplného vyjadrenia zo strany bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, o súčinnosť súd. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanom prípade krajský súd tým, že potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho tento nemohol uplatniť tie procesné práva účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o pochybenie krajského súdu, ktoré je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľa, vrátane odvolacích námietok, znovu vo veci rozhodne v súlade s ustanoveniami tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.