4 Tr. por. zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. júla 2015, sp. zn. 4Ntc/2/2015. II.
1 písm. b/ zák. č. 549/2011 Z.z. uznanie rozsudku Mestského súdu v Brne z
1 Tr. zák. v spojení s § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii uznal vo výroku o uloženom treste odňatia slobody na území Slovenskej republiky rozsudok Mestského súdu v Brne z
l, 2, 3 českého Trestného zákona, prečinu krádeže
l, 2, 3 českého Trestného zákona, prečinu neoprávneného zaobstarania, falšovania a pozmenenia platobného prostriedku
ods.1 českého Trestného zákona, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania
vzájomnej dohody použiť na uhradenie zálohy na kúpu vozidla zn. Honda CRV, určeného pre poškodenú, kde toto neuskutočnil, žiadne vozidlo nezakúpil a zverené peniaze nevrátil, čím spôsobil poškodenej B. R.kodu vo výške 40.000,- Kč,
l a ods. 3 trestného zákonníka, sprenevery
1 a 2 trestného zákonníka a podvodu
l, ods. 2 a ods. 3 trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, so zaradením do väznice s dozorom, kde časť trestu vykonal, uznesením Obvodního soudu Praha 4 zo dňa 03.01.2013, sp.zn 1PP/633/2012, bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody so stanovením skúšobnej doby v trvaní troch rokov do 03.01.2016, 7. v období od 07.1l.2013 do 25.02.2014, kedy bol zadržaný Políciou ČR, sa zdržoval na území Českej republiky, a to napriek tomu, že bol dňa 18.04.2012 rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 6 pod. sp. zn. 2T/161/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2012, odsúdený okrem iného na trest vyhostenia z Českej republiky
1 a ods. 2 trestného zákonníka na dobu 5 (piatich) rokov, a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka, a rozhodol, že odsúdený T. J. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil v podstate tak, že „z predloženého osvedčenia vyplýva, že predmetné trestné činy neboli označené justičným orgánom štátu pôvodu priradením ku niektorej kategórii trestných činov, uvedených v § 4 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z., resp. uvedených v čl. 7 ods. 1 Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné skúmať, či predmetné skutky, pre ktoré bol T. J. v Českej republike odsúdený rozsudkom Mestského súdu v Brne sp. zn. 2T/117/2014 z 02.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne sp. zn. 8To/477/2014 z 02.12.2014 vykazujú znaky trestného činu aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že skutky uvedené v bodoch 1 a 5 osvedčenia (ako aj rozsudku) možno právne kvalifikovať ako pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty
zákona v súbehu s prečinom krádeže
l Tr. zákona. Skutky uvedené v bodoch 2 a 4 osvedčenia (ako aj rozsudku) možno právne kvalifikovať ako pokračovací prečin krádeže
1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Skutky uvedené v bodoch 3 a 6 osvedčenia (ako aj rozsudku) možno právne kvalifikovať ako pokračovací prečin sprenevery
l Tr. zákona. Skutok uvedený v bode 7 osvedčenia (ako aj rozsudku) možno právne kvalifikovať ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
c) Tr. zákona. Pri kvalifikácii vyššie uvedených skutkov ako pokračovacieho trestného činu je potrebné prihliadať nielen na § 122 ods. 10 Tr. zákona, ale aj na § 125 ods. 1 Tr. zákona (predpoklad spôsobenia malej škody - teda najmenej vo výške 266,-Eur). V prípade pokračovacieho trestného činu sa všetky útoky posudzujú ako jeden trestný čin, pričom pri majetkových trestných činoch sa škody spôsobené jednotlivými útokmi spočítavajú. Krajský súd v danej veci sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Urto/6/2014 z 01.10.2014, a to že ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. (časť vety za bodkočiarkou) nie je možné aplikovať v situácii, keď všetky čiastkové útoky boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky a na tomto území sú považované za jeden delikt. V takom prípade potom logicky prichádza aj použitie princípu spočítania jednotlivých škôd. Skutok v bode 2) osvedčenia (ako aj rozsudku), pri ktorom výška spôsobenej škody predstavuje 4640,-Kč (171,15-Eur), a teda nedosahuje výšku malej škody (najmenej 266 Eur) v zmysle § 125 ods.1 Tr. zákona, je možné aj napriek tomu s poukazom na uvedené považovať za ďalší čiastkový útok pokračovacieho majetkového trestného činu, pri ktorom sa škody spôsobené jednotlivými útokmi spočítavajú.“ Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (č.l. 100 - 101). V odvolaní uviedla: „S postupom krajského súdu ako aj s následným rozhodnutím sa nestotožňujem. Vyššie citovaný rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom a to z nasledovných dôvodov:
10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedeného znenia je zrejmé, že čiastkové útoky spáchané mimo územia Slovenskej republiky nemožno považovať za pokračovací trestný čin a treba ich posudzovať samostatne. Ak je potrebné posudzovať obojstrannú trestnosť v rámci uznávacieho konania so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, nijakým spôsobom nie je možné niektoré zákonne uvedené podmienky posudzovať a niektoré nezahrnúť do posudzovania, obzvlášť, ak sa viažu celkom konkrétne na konanie mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu zastávam názor, že skutok identifikovaný v bode 2 osvedčenia, ako aj rozsudku, pri ktorom výška spôsobenej škody predstavuje sumu 4.640,- Kč (171,15 €) a teda nedosahuje výšku malej škody v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona, nie je možné s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považovať za skutok, ktorý je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Krajský súd v Banskej Bystrici, v nadväznosti na písomné vyjadrenie prokurátorky z 11.03.2015 požiadal justičný orgán štátu pôvodu o vyjadrenie súhlasu s prípadným čiastočným uznaním rozsudku, pričom písomné vyjadrenie Mestského súdu v Brne z 25.05.2015 nemožno považovať za pozitívne vyjadrenie vo vzťahu k súhlasu s čiastočným uznaním rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej (Bystrici sp. zn. 4Ntc/2/2015 z 08.07.2015 zrušil a
1 písm. m) zák. č. 549/2011 Z.z. rozhodol o odmietnutí uznania a výkone právoplatného rozsudku Mestského súdu v Brne sp. zn. 2T/117/2014 z 02.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne sp.zn. 8To/477/2014 z 02.12.2014.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. Ak sa nejedná o trestné činy spadajúce do niektorej z kategórií trestných činov vymedzených v ustanoveniach § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z., čo je i prípad predmetnej veci, možno
1 označeného zákona cudzie rozhodnutie uznať a vykonať v Slovenskej republike len ak skutok (skutky), pre ktoré bolo rozhodnutie vydané je trestným činom aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak niektorý zo skutkov rozhodnutia krajiny pôvodu nie je na území Slovenskej republiky trestným činom, nie je možné uznať a vykonať rozsudok ako celok na území Slovenskej republiky. Za splnenia zákonných podmienok však možno
1 druhá veta zákona č. 549/2011 Z.z. po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia. V podanom odvolaní prokurátorka správne poukázala na to, že skutok pod bodom 2 rozsudku Mestského súdu v Brne nie je
právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom. Najvyšší súd si v tomto smere neosvojil úvahy Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovené v napadnutom rozsudku, že: „skutky uvedené v bodoch 2/ až 4/ osvedčenia (ako aj rozsudku) možno právne kvalifikovať ako pokračovací prečin krádeže
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pretože ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. časť vety za bodkočiarkou nie je možné aplikovať v situácií, keď všetky čiastkové útoky boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky a na tomto území sú považované za jeden delikt. V takom prípade potom logicky prichádza aj použitie princípu spočítania jednotlivých škôd“. K uvedenému najvyšší súd poznamenáva nasledovné: Pokiaľ české súdy posúdili konanie odsúdeného T. J. v bodoch 2/, 4/, 5/ ako prečin krádeže
1, ods. 2, ods. 3 českého Trestného zákonníka s odôvodnením, že ide o pokračovaciu trestnú činnosť, kedy sa škody v prípade jednotlivých trestných činov, resp. ich útokov spočítajú, postupovali v súlade so znením ustanovenia § 116 českého Trestného zákonníka.
českého Trestného zákonníka sa pokračovaním v trestnom čine rozumie také konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky vedené jednotným zámerom napĺňajú hoci aj v súhrne skutkovú podstatu rovnakého trestného činu sú spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou časovou súvislosťou a súvislosťou v predmete útoku. „Slovným spojením hoci aj v súhrne sa zdôrazňuje, že pokračovanie možno naplniť ako tými čiastkovými útokmi, ktorými je skutková podstata určitého trestného činu naplnená vo všetkých znakoch tak aj tými čiastkovými útokmi, pri ktorých až ich súhrn túto skutkovú podstatu napĺňa vo všetkých znakoch. Preto
českého Trestného zákonníka je nutné za trestný čin krádeže považovať i čiastkové útoky, ktorými páchateľ spôsobil škodu nižšiu než je škoda nie nepatrná, ak ide o útoky spáchané s ďalšími formami pokračovania v trestnom čine a celková škoda túto hranicu dosiahne“. (Veľké komentáre Trestní zákonník I - komentár Šámal a kol.) Slovenský Trestný zákon však nekopíruje českú právnu úpravu pokračovania v trestnom čine, pretože zákonodarca nevložil (tak ako v Českej republike) do ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zák. slovné spojenie „hoci aj v súhrne“.
10 Tr. zák. sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. označuje za pokračovací trestný čin len také konanie páchateľa, ktorým pokračoval v páchaní toho istého trestného činu a zároveň sú splnené ďalšie formy pokračovania v trestnom čine. Z uvedeného vyplýva, že za pokračovací trestný čin môže byť posúdené len také konanie páchateľa, pri ktorom boli každým čiastkovým útokom naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. nemožno pri trestnom čine krádeže vykladať tak, že za pokračovací trestný čin krádeže by bolo možné posúdiť aj také viaceré čiastkové útoky, ktorými si síce páchateľ prisvojil cudziu vec jej zmocnením, ale hodnota tejto veci (vecí) nedosiahla aspoň škodu malú (266 eur - § 125 ods. 1 Tr. zák.). Spočítaním škôd spôsobených páchateľom prisvojením si cudzej veci jej zmocnením nepresahujúcich škodu malú, ktorými útokmi sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov proti majetku (§ 50 zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch) nemožno vyvodiť voči nemu trestnú zodpovednosť za pokračovací trestný čin krádeže, pretože jednotlivými čiastkovými útokmi neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže (absentuje objektívna stránka a jej súčasť - následok), tak ako to predpokladá ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. Iný rozširujúci výklad označeného zákonného ustanovenia by znamenal výrazné zhoršenie postavenia páchateľa viacerých priestupkov a jeho kriminalizáciu bez zákonného podkladu. Princíp spočítania jednotlivých škôd tak, ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3Urto/6/2014 z 1. októbra 2014 je možný, ak každá z týchto škôd dosiahne aspoň škodu malú, a teda každým čiastkovým útokom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Spočítanie škôd potom môže mať dopad na právnu kvalifikáciu trestného činu v zmysle prípadného použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Vetu za bodkočiarkou v ustanovení § 122 ods. 10 Tr. zák.: „to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky“ je potrebné vykladať tak, že takýto čiastkový útok nemôže tvoriť súčasť pokračovacieho trestného činu ak ostatné čiastkové útoky boli spáchané na území Slovenskej republiky. Pričom v súlade so zásadou personality slovenského Trestného zákona vyjadrenej v ustanovení § 4 Tr. zák. by takýto čiastkový útok tvoril samostatný trestný čin. S ohľadom na uvedené potom nemožno považovať za správne a zákonné, keď Krajský súd v Banskej Bystrici v napadnutom rozsudku posúdil skutok bod bodom 2 rozsudku Mestského súdu v Brne spolu so skutkom pod bodom 2 označeného rozsudku za pokračovací prečin krádeže
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Odsúdený T. J. konaním pod bodom 2 označeného rozsudku totižto
právneho poriadku Slovenskej republiky spáchal „len“ priestupok proti majetku
zákona o priestupkoch, nakoľko škoda, ktorú spôsobil „krádežou“ nedosiahla škodu malú, a teda tam uvedeným konaním nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu krádeže. Bol správny postup Krajského súdu v Banskej Bystrici keď v súlade s ustanovením § 17 druhá veta zákona č. 549/2011 Z.z. vyvinul iniciatívu smerujúcej k dohode s českým súdom o čiastočnom uznaní jeho rozhodnutia (č.l. 63 - 64). Z vyjadrenia Mestského súdu v Brne (č.l. 68 - 69) však vyplýva, že nesúhlasí s čiastočným uznaním jeho rozsudku pokiaľ ide o „vypustenie“ skutku pod bodom 2, a preto najvyšší súd konštatuje, že za takejto situácie neboli splnené podmienky na uznanie a vykonanie rozsudku Mestského súdu v Brne, sp. zn. 2 T/117/2014, z 2. októbra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne z 2. decembra 2014, sp. zn. 8To/477/2014.
1 písm. b/ zákona č. 549/2011 Z.z. súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak skutok pre ktorý bolo vydané rozhodnutie nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie
2, ods. 3; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nemožno odmietnuť výkon rozhodnutia iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu. Najvyšší súd uzatvára, že skutok pod bodom 2 rozsudku Mestského súdu v Brne pre absenciu naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu krádeže a nemožnosť posúdiť tento skutok ako čiastkový útok pokračovacieho prečinu krádeže nespĺňa podmienku obojstrannej trestnosti
právneho poriadku Slovenskej republiky a Českej republiky, a preto neboli splnené podmienky na pozitívne rozhodnutie o uznaní a výkone rozhodnutí českých súdov. Okrem vyššie uvedeného najvyšší súd dopĺňa, že výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. júla 2015, sp. zn. 4Ntc/2/2015, ktorým „uznal rozsudok Mestského súdu v Brne... na území Slovenskej republiky vo výroku o uloženom treste odňatia slobody nemožno považovať za správny a kompletný. Je pravdou, že
ustanovenia § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por. možno cudzie rozhodnutie uznať aj vo výroku, ktorým „bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody“ čo ale neznamená, že uznávajúce rozhodnutie bude obmedzené len na výrok o treste bez uznania výroku o vine. Výrok o treste nemôže existovať bez výroku o vine, pretože výrok o treste má podklad práve vo výroku o vine, bez ktorého nemožno nikomu uložiť trest a ani rozhodnúť o jeho výkone. Aj uznávajúce rozhodnutie musí byť kompletné a tvoriť logický celok tak, aby zodpovedalo všetkým kritériám zákonností, medzi ktoré nepochybne patrí i existencia zákonu zodpovedajúceho rozsudku pozostávajúceho minimálne z výroku o vine a výroku o treste. Preto aj z dôvodu nesprávnej procesnoprávnej formulácii výroku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia „len vo výroku o treste“ považoval najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici za nesprávny. S ohľadom na vyššie uvedené považoval najvyšší súd všetky odvolacie argumenty prokurátorky Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici za správne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.