Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sža/103/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miros

§ 62ods.

3 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) predĺţil lehotu zaistenia o šesť mesiacov, t. j. od 18.8.2010 do 13.2.2011 z dôvodu, ţe cudzinec dostatočne nespolupracoval s príslušnými orgánmi a zastupiteľský úrad Konţskej demokratickej republiky v Prahe mu nevydal náhradný cestovný doklad počas doby jeho zaistenia a to v lehote do 17.8.

1. Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca správne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím o predĺţení lehoty zaistenia nedošlo u navrhovateľa k pozbaveniu osobnej slobody podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporca teda rozhodol v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe skutočnosť, ţe lehota zaistenia musela byť predlţená, súd povaţuje za dôvodnú, keďţe menovaný nespolupracuje s orgánmi polície, odmieta vyplniť dotazník v rodnom jazyku a vyplniť aj ţiadosť podľa poţiadavky zastupiteľského orgánu a M. tým moţnosť skorého vydania náhradného cestovného dokladu. Predĺţenie lehoty zaistenia súvisí so sťaţenou lustráciou jeho osoby veľvyslanectvom príslušnej krajiny. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie. Uviedol, ţe s rozhodnutím nesúhlasí a má za to, ţe je nesprávne a v rozpore s ustanovením § 205 ods. 2 OSP, a to konkrétne s písmenami d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3 1Sža/103/2010 Navrhovateľ v odvolaní uviedol, ţe nesúhlasí s rozhodnutím odporcu, ţe sa neoprávnene zdrţuje na území Slovenskej republiky, s rozhodnutím o jeho administratívnom vyhostení a s následným zaistením a predĺţením jeho zaistenia za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Navrhovateľ si nie je vedomý toho, ţe by svojim konaním nejakým spôsobom M. činnosť správneho orgánu a prispel tak k márnemu uplynutiu 180 dňovej lehoty, nesúhlasí s rozhodnutím súdu v nesprávnom posúdení otázky prístupu správneho orgánu k jeho vyhosteniu a zabezpečeniu potrebných dokladov na vyhostenie. Podľa názoru navrhovateľa odporca nevykonal všetky potrebné úkony v prípade jeho vyhostenia, nepristupoval k jeho realizácii s primeranou snahou, nevynaloţil dostatočné úsilie na to, aby k samotnému vyhosteniu skutočne došlo. To, ţe zo strany zastupiteľského úradu doposiaľ nebol vydaný náhradný cestovný doklad, nie je vinou navrhovateľa. Podľa navrhovateľa by odporca nemal aplikovať ustanovenia o predĺţení zaisťovacej lehoty, ktoré takýmto zásadným spôsobom zasahuje do navrhovateľovej osobnej slobody, bez riadneho odôvodnenia s uvedením konkrétnych dôvodov. Uţ prvé zaistenie na dobu 180 dní bolo závaţným zásahom do jeho osobnej slobody. Správny orgán by mal k predĺţeniu zaistenia pristupovať s náleţitou starostlivosťou a len v naozaj odôvodnených prípadoch. Podľa názoru navrhovateľa tomu však konanie správneho orgánu nezodpovedá, a je preto zásahom do práv navrhovateľa priznaných Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovateľ sa ďalej vyjadril, ţe nesúhlasí s vyjadrením odporcu týkajúcim sa jeho minulej trestnej činnosti, z čoho odporca vyvodil záver, ţe by navrhovateľ mohol byť pre Slovenskú republiku nebezpečný. Administratívne vyhostenie povaţuje navrhovateľ za zásah do súkromného a rodinného ţivota, nakoľko ţil viac ako 20 rokov v Európe. Navrhovateľ neporušil sám z vlastnej vôle ustanovenie zákona o pobyte cudzincov, keďţe na územie Slovenskej 4 1Sža/103/2010 republiky neprišiel z vlastnej vôle, ale bol eskortovaný pre účely výkonu trestu v čase, keď mal trvalý pobyt na území Švédska. Navrhovateľ ďalej namietal, ţe krajský súd nezobral do úvahy a nevysporiadal sa ani s argumentom právneho zástupcu navrhovateľa týkajúceho sa konania o udeleniu azylu na území Slovenskej republiky, ktoré naďalej prebieha. Navrhovateľ nesúhlasil ani s argumentáciu v rozhodnutí odporcu ako aj v rozsudku krajského súdu, ţe sa nachádza na území Slovenskej republiky nelegálne. Ako ţiadateľ o azyl je oprávnený počas konania o udeleniu azylu zdrţovať sa na území Slovenskej republiky a má právo byť umiestnený v pobytovom tábore alebo sa mu po splnení zákonných podmienok umoţní pobyt mimo pobytového tábora. Aplikácia ustanovenia § 62 zákona o pobyte cudzincov by mala byť v súlade s princípom proporcionality a pri rozhodovaní o predĺţení lehôt zaistenia by mal správny orgán dbať na to, aby lehota zaistenia bola minimálna, a aby nedochádzalo k predlţovaniu lehoty v prípadoch, kde neexistuje perspektíva vyhostenia a kde sa k procesu vyhostenia nepristupuje s riadnym úsilím zo strany štátnych orgánov. Navrhovateľ sa domnieval, ţe jednorazové predĺţenie lehoty zaistenia o ďalších 6 mesiacov je nezákonné, pretoţe je v rozpore z cieľom novely zákona a s európskou smernicou. Odporca by pri rozhodovaní o predĺţení lehoty zaistenia mal vziať do úvahy skutočnosť, ţe navrhovateľa na dobu 12 mesiacov zbavuje osobnej slobody pričom nie je vo výkone trestu ani vo väzbe, a robí tak z dôvodov, ktoré sú úplne mimo jeho kontrolu, pretoţe nevydanie náhradného cestovného dokladu zo strany príslušného zastupiteľského úradu, resp. dĺţku zabezpečenia náhradného dokladu nemôţe sám ovplyvniť. 5 1Sža/103/2010 Navrhovateľ mal za to, ţe predĺţenie lehoty zaistenia o ďalších šesť mesiacov je v rozpore so zákonom a pôvodná šesťmesačná lehota zaistenia bola lehotou dostatočnou k tomu, aby správny orgán vykonal všetky potrebné úkony k zabezpečeniu jeho vycestovania. Navrhovateľ na základe uvedených skutočností povaţoval zaistenie za nedôvodné, neopodstatnené a nezákonné a preto ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie odporcu ruší a vec vracia na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe správny orgán vykonal a neustále vykonáva všetky potrebné úkony k zabezpečeniu vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky a má za to, ţe rozhodnutie o predĺţení lehoty zaistenia je v súlade so zákonom. Navrhovateľ nebol vyhostený za nelegálny pobyt na území Slovenskej republiky a je pravdou, ţe z vlastnej vôle nevstúpil na územie Slovenskej republiky, pretoţe bol eskortovaný, bol však na území Slovenskej republiky právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uloţený trest vyhostenia. Spáchaním trestného činu spôsobil škodu veľkého rozsahu a to, ţe uplynulo od spáchania trestného činu uţ desať rokov a administratívne vyhostenie bolo realizované aţ teraz je len dôsledkom toho, ţe sa úspešne vyhýbal nástupu výkonu trestu aţ do doby jeho vydania na základe európskeho zatýkacieho rozkazu z Belgického kráľovstva, kde si odpykával trest za inú trestnú činnosť. Pobyt v Švédsku mu bol zrušený, preto nebolo moţné jeho vyhostenie do Švédskeho kráľovstva. Po rozvode v roku 2005 sa uţ nestýkal so svojimi deťmi, ani ich finančne nepodporoval. 6 1Sža/103/2010 K rozhodnutiu o administratívnom vyhostení sa nevyjadril, nakoľko nie je predmetom tohto konania. K problematike zaistenia uviedol, ţe o zaistení uţ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, ktorým bolo zaistenie potvrdené. Vzhľadom k tomu, ţe predmetom tohto skúmania nie je konanie o administratívnom vyhostení ani konanie o azyle, tieto námietky povaţuje odporca za irelevantné. Konanie o udelení azylu nie je zaistením cudzinca dotknuté. Odporca kategoricky nesúhlasil s námietkami navrhovateľa, ţe k procesu vyhostenia nepristupuje s riadnym úsilím a svojvoľne predĺţil lehotu zaistenia cudzinca, pričom jednorazovým predĺţením lehoty zaistenia o 6 mesiacov, t. j. od 18.8.2010 do 13.2.2011 de facto rozhodlo o tom, ţe zaistenie ţalobcu nebude 6 mesiacov preskúmavať. Uviedol, ţe cudzinca zaisťuje vţdy len na čas nevyhnutne potrebný, uvedenie konkrétnej lehoty predĺţenia zaistenia v rozhodnutí je záväzné len v prípade nutnosti ďalšieho predĺţenia lehoty, pričom celkové predĺţenie lehoty zaistenia nesmie prekročiť 12 mesiacov. Náhradné cestovné doklady pre cudzincov vybavujú zastupiteľské úrady ich domovských štátov. Ţiadosti podáva Oddelenie cudzineckej polície Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov M. (ďalej len OCP ÚPZC M.), priamo na zastupiteľských úradoch jednotlivých štátov resp. prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave, nie je však v jeho kompetencii ovplyvniť dĺţku lehoty vybavenia dokladov. Lehotu vybavenia môţe podstatne ovplyvniť cudzinec tým, ţe dôsledne spolupracuje s orgánmi príslušnými na vybavenie uvedených dokladov. OCP ÚPZC M. naďalej koná vo veci vybavenia cestovného dokladu navrhovateľovi, avšak v tejto veci nemoţno hovoriť o dostatočnej spolupráci z jeho strany. S námietkami navrhovateľa teda odporca jednoznačne nesúhlasí a ďalej uviedol, ţe šetrením zistil, ţe OCP ÚPZC M., ktorý ako jediný v SR koná vo veciach náhradných cestovných dokladov, poţiadalo dňa 22.02.2010 Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí SR o sprostredkovanie ţiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre pána M., na základe daktyloskopických odtlačkov a fotografie cudzinca, nakoľko dotazník v rodnom jazyku menovaný odmietol vyplniť. Dňa 15.06.2010 OCP ÚPZC M. obdrţalo verbálnu nótu Zastupiteľského úradu Konţskej demokratickej republiky v Prahe so ţiadosťou o doplnenie ţiadosti o identifikačný doklad, ktorý však OCP ÚPZC M. nemalo od cudzinca k dispozícii. Cudzinec počas pobytu v ÚPZC M. uviedol, ţe mal udelený pobyt na 7 1Sža/103/2010 území Švédskeho kráľovstva, avšak počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorý štátny príslušník Konga vykonal na území SR, mu tento pobyt zanikol. Na základe týchto skutočností právny zástupca cudzinca poţiadal Veľvyslanectvo Švédskeho kráľovstva o opätovné udelenia pobytu a veľvyslanectvo poţiadalo o eskortu cudzinca do Viedne. Jedná sa o zaisteného cudzinca, preto OCP ÚPZC M. poţiadalo rakúsku stranu o spoluprácu (zabezpečenie policajného prevozu) v rámci readmisnej dohody, avšak rakúska strana poţiadavku zamietla z dôvodu nedostatku právnych dôvodov. Vzhľadom k tomu, ţe menovaný dostatočne nespolupracoval (nevyplnil dotazník, nepredloţil kópiu identifikačného dokladu), nebol prostredníctvom veľvyslanectva vystavený náhradný cestovný doklad, a preto nebolo moţné zrealizovať vyhostenie p. M. do krajiny pôvodu do 17.08.2010, teda ešte v čase zaistenia v zmysle rozhodnutia č. p.: MV-UHCP-RHCP-TT- AV-8-9/
2. Dňa 29.11.2010 ÚPZC M. pod č. p.: UHCP-25/UPZC-M-2010-U zaslalo na OCP PZ Trnava informácie, ţe dňa 16.09.2010 bola na Ministerstvo zahraničných vecí SR v Bratislave odoslaná ţiadosť o urgenciu vystavenia náhradného cestovného dokladu pre p. M. a dňa 25.11.2010 poţiadal ÚPZC M. Konzulárny odbor MZV SR v Bratislave o doplnenie pôvodnej ţiadosti zo dňa 22.02.2010 o sprostredkovanie vystavenia náhradného cestovného dokladu pre p. M. o zadováţenú kópiu cestovného dokladu Konţskej demokratickej republiky č. 272015 vydaného na meno uvedeného cudzinca. To znamená, ţe Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov M., oprávneného konať vo veci vybavovania náhradných cestovných dokladov pre cudzincov, sa podarilo zadováţiť kópiu identifikačného dokladu p. M., ktorú Zastupiteľský úrad Konţskej demokratickej republiky v Prahe poţadoval pre vybavenie náhradného cestovného dokladu, a ktorý je nevyhnutný pre realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia cudzinca z územia SR. Odporca zdôraznil, ţe tieto nové skutočnosti nastali aţ v čase predĺţenej lehoty zaistenia cudzinca a správny orgán naďalej koná vo veci výkonu jeho administratívneho vyhostenia, preto kategoricky odmieta tvrdenia navrhovateľa, ţe správny orgán nevykonal všetky potrebné úkony v prípade jeho vyhostenia, ţe nepristupoval k jeho realizácii s primeranou snahou a nevynaloţil dostatočné úsilie na to, aby k samotnému vyhosteniu skutočne došlo. Práve naopak, správny orgán k predĺţeniu zaistenia pristúpil s náleţitou starostlivosťou a zaistenie ako aj predĺţenie lehoty zaistenia navrhovateľa je zjavne odôvodneným prípadom. 8 1Sža/103/2010 Na záver odporca uviedol, ţe trvá na svojom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
3. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Z administratívneho spisu vyplýva, ţe odporca vydal dňa 17.2.2010 pod č. p.: MV-UHCP-RHCP-BA-TT-AV-8-8/2010 rozhodnutie, ktorým účastníka konania administratívne vyhostil a určil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu päť rokov, t. j. do 17.2.
4. Následne rozhodnutím č. p.: MV-UHCP-RHCP-BA-TT-AV-8- 9/2010 rozhodol o zaistení navrhovateľa v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov z dôvodu výkonu jeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Tým istým rozhodnutím bol navrhovateľ umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M. (ďalej len ÚPZC M.).
5. augusta 2010 vydal odporca rozhodnutie č. p.: UHCP-BA-TT-AV-8-41/2010,

§ 62ods.

3 o pobyte cudzincov predĺţil lehotu zaistenia o šesť mesiacov, t. j. od 18.8.2010 do 13.2.2011 a uviedol, ţe navrhovateľ zostáva umiestnený v ÚPZC M.. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. p. UHCP-BA-TT-AV-8- 41/2010 zo dňa 16. augusta 2010,

§ 62ods.

3 o pobyte cudzincov predĺţil lehotu zaistenia o šesť mesiacov, t. j. od 18.8.2010 do 13.2.

1. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom 9 1Sža/103/2010 v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinec môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môţe rozhodnúť o predĺţení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak moţno predpokladať, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺţi z dôvodu, ţe cudzinec dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, ţe mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o predĺţení lehoty zaistenia v zmysle § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov je splnenie podmienky, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia cudzinca mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety alebo splnenie podmienky, ţe cudzinec dostatočne nespolupracuje. Odporca svoje rozhodnutie o predĺţení lehoty zaistenia zdôvodnil tým, ţe napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia Slovenskej republiky moţno predpokladať, ţe sa tento predĺţi, nakoľko cudzinec dostatočne nespolupracuje s príslušnými orgánmi a zastupiteľský úrad Konţskej demokratickej republiky v Prahe mu nevydal náhradný cestovný doklad počas doby jeho zaistenia a to v lehote do 17.8.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, ţe OCP ÚPZC M. poţiadalo dňa 22.2.2010 Konzulárny odbor Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o sprostredkovanie ţiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre cudzinca, na základe daktyloskopických odtlačkov a fotografie cudzinca, pretoţe dotazník v rodnom 10 1Sža/103/2010 jazyku účastník konania odmietol vyplniť. Dňa 15.6.2010 obdrţalo OCP ÚPZC M. verbálnu nótu Zastupiteľského úradu Konţskej demokratickej republiky v Prahe so ţiadosťou o doplnenie ţiadosti o identifikačný doklad, ktoré OCP ÚPZC M. doteraz od účastníka konania nemá k dispozícii. Jestvuje predpoklad, ţe náhradný cestovný doklad pre účastníka konania nebude reálne vystavený počas jeho zaistenia v lehote do 17.8.
3. Odporca skonštatoval, ţe účastník konania po jeho zaistení a umiestnení v ÚPZC M. nespolupracoval s pracovníkmi ÚPZC M. na úkonoch potrebných pre vystavenie náhradného cestovného dokladu, odmieta vyplniť dotazník v rodnom jazyku a doplniť ţiadosť v zmysle poţiadavky Zastupiteľského úradu Konţskej demokratickej republiky v Prahe, čo je predpokladom na vystavenie náhradného cestovného dokladu. Správny orgán skúmal aj účel zaistenia a prišiel k záveru, ţe tento účel nezanikol a účastník konania nespĺňa podmienky prepustenia z dôvodu, ţe nie je drţiteľom platného cestovného dokladu, ktorý je potrebný na jeho vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností správny orgán dospel k záveru, ţe sú dostatočne splnené podmienky uvedené v § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil ţiadne pochybenie v postupe odporcu ani krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe predĺţenie lehoty zaistenia v prípade navrhovateľa je dôvodné, keďţe menovaný nespolupracuje s orgánmi polície, odmieta vyplniť dotazník v rodnom jazyku a vyplniť ţiadosť podľa poţiadavky zastupiteľského orgánu a M. tým moţnosť skorého vydania náhradného cestovného dokladu. 11 1Sža/103/2010 Námietku týkajúcu sa konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za irelevantnú, nakoľko v súlade so zákonom o pobyte cudzincov skutočnosť, ţe navrhovateľ poţiadal o azyl v čase kedy bol cudzinec zaistený, nie je v zmysle § 62 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov dôvodom na prepustenie zaisteného cudzinca a konanie o udelení azylu alebo doplnkovej ochrany nie je zaistením dotknuté. Z uvedených dôvodov preto bolo moţné vyvodiť záver, ţe rozhodnutie odporcu o predĺţení lehoty zaistenia, bolo potrebné povaţovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotoţnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, ţe navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
4. apríla 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová