2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov číslo 22740-9/2012-PO z
údajov uvedených v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, zamestnávateľ zanikol dňom
jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd sa nevysporiadal s jej námietkou, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neobsahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo. Namietala, že povinné poistenie zaniká skončením pracovného pomeru, pričom jej pracovný pomer so spoločnosťou nie je do dnešného dňa ukončený. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobkyňa vo svojom odvolaní žiadne nové námietky neuviedla. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Zo spisov vyplýva, že
obsahu evidenčného materiálu o priebehu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) žalovanej spoločnosť prihlásila žalobkyňu do registra poistencov Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti od
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo 11413/ PV, Okresný súd Prešov uznesením z
ods.1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.
1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, alebo skončením v skúšobnej dobe. I keď Zákonník práce iný spôsob ukončenia pracovného pomeru neupravuje, nie je vylúčený zánik pracovného pomeru na základe zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu.
ods.1 Zákonníka práce zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu . Pracovný pomer je pracovnoprávny vzťah založený na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 42 a nasl. Zákonníka práce).
1 zákona č. 513/1991 Z. z. (Obchodný zákonník) v znení neskorších predpisov spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov spoločnosť bola zrušená dňom právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 2. júna 2011, č. k. 2K/14/2011-88 a zanikla ku dňu výmazu z obchodného registra
Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zrušeniu spoločnosti bez právneho nástupcu a nedošlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na inú osobu, zanikli aj všetky pracovnoprávne vzťahy, ktoré uzatvorila spoločnosť a ktoré trvali do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra. Informácia o zrušení predmetnej spoločnosti bola uverejnená v Obchodnom registri, ku ktorému má každý občan prístup. Pracovný pomer je vzťah medzi dvomi subjektmi (zamestnávateľ a zamestnanec). Ak jeden zo subjektov tohto dvojstranného právneho vzťahu zanikol (zamestnávateľ), resp. zomrel (zamestnanec), nemôže pracovný pomer ďalej trvať. Zánik zamestnávateľa jeho výmazom z obchodného registra
ods.1 Obchodného zákonníka je právnou skutočnosťou, spôsobujúcou zánik pracovnoprávneho vzťahu a zánik povinného dôchodkového poistenia, povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Názor navrhovateľky, že jej pracovný pomer so zamestnávateľom nie je ukončený, preto nie je správny. Je irelevantné, že doklad o skončení pracovného pomeru po zániku zamestnávateľa už od neho nemôže získať. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a aj povinné v nezamestnanosti
septembra 2011, lebo práva a povinnosti z pracovného pomeru neprešli na iného zamestnávateľa. Námietku žalobkyne, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neobsahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, odvolací súd nepovažoval za dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovanej, keďže výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný a z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že zánik poistenia bol vyslovený v zmysle § 20 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Absencia ustanovenia § 20 ods.1 vo výroku rozhodnutia nie je
názoru odvolacieho súdu takou okolnosťou, ktorá by mohla viesť k inému výsledku správneho konania a bola by okolnosťou odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia žalovanej. Z obsahu žaloby je naviac zrejmé, že žalobkyňa namietala nesplnenie podmienok práve ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nešlo preto o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 250i ods.3 O.s.p.). Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaná zo zákona nemá nárok na náhradu trov v tomto konaní (§ 250k ods. 1 a § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.