1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného ako i dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 9712401/5/1116521/2012/Žia zo dňa 20.06.2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 41 068,58 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho konania postupom
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2009 (ďalej len „zákon o DPH“), pretože
zistení orgánov daňovej správy žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH.
1 OSP neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd nepriznal. Krajský súd rozsah súdneho prieskumu vymedzil v intenciách žalobných dôvodov na preverenie namietaného procesného postupu spočívajúceho v prekročení lehoty na výkon daňovej kontroly a preverenie namietaného porušenia hmotnoprávnych ustanovení nesprávnou aplikáciou § 43 ods. 5 zákona o DPH na zistený skutkový stav, pretože
žalobcovho tvrdenia tento vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením všetkých potrebných daňových dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na uplatnenie odpočítania dane
Vo vzťahu k namietanému nedodržaniu dĺžky výkonu daňovej kontroly krajský súd zrekapituloval obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že daňová kontrola v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní č. 716/320/11859/2011/Žia zo dňa 20.05.2011 začala dňa 20.05.2011, pričom Daňové riaditeľstvo listom č. VII 325/219-4431/11 zo dňa 31.10.2011 vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu
17 zákona o správe daní predĺžilo do 20.05.
krajského súdu lehota od 22.02.2012 do 21.03.2012 (28 dní) z dôvodu prerušenia daňovej kontroly neplynula a po zohľadnení tejto skutočnosti zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula dňa 17.06.2012 (od 20.05.2012 + 28 dní). V danom prípade bola daňová kontrola ukončená v zákonnej lehote dňa 15.06.2012. Hmotnoprávne námietky krajský súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodné. Za nevyhnutý predpoklad uplatnenia oslobodenia od dane označil jednoznačné preukázanie uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu, to znamená že tovar na základe predkladaných faktúr vystavených pre odberateľa CARE CAPITAL s.r.o. a pre Unelat s.r.o. bol prepravený do iného členského štátu - Českej republiky. Žalobca preukazoval dodanie tovaru - hlbokozmrazených kurčiat do Českej republiky faktúrami, dodacími listami, zmluvami, prehlásením týchto odberateľov o uskutočnení predmetných obchodov. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou daňových orgánov, že dôležitosť listín predložených daňovým subjektom nespočíva len v ich formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musia odrážať reálne uskutočnenie dodania tovaru do iného členského štátu, čo bolo správcom dane spochybnené. Za správny označil záver správcu dane, že preprava deklarovaného tovaru do Českej republiky (hlbokozmrazených kurčiat) odberateľom CARE CAPITAL s.r.o. nebola jednoznačne preukázaná, teda neboli splnené podmienky pre oslobodenie tovaru od dane
1 zákona o DPH, ktorú bol povinný
1 citovaného zákona platiť správcovi dane. S poukazom na kontrolné zistenia krajský súd zdôraznil, že k takémuto záveru dospel správca dane nielen na základe informácie získanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorou bolo zistené, že odberateľ CARE CAPITAL s.r.o. nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal a jeho bývalá konateľka Katarína Ďurajková uviedla, že išlo o obstaranie hutného materiálu, ale spochybnená bola aj samotná preprava tovaru, ktorú
faktúr zabezpečoval dopravca MO-KOV s.r.o. vozidlom EVČ: D.. V účtovníctve tejto spoločnosti sa predmetné CMR nenachádzalo a konateľ spoločnosti uviedol, že od kedy je konateľom (od 11.02.2009) nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Bývalý konateľ Martin Sviatko síce potvrdil prepravu uvedenú na CMR vykonanú vozidlom EVČ: D., ale reálnu prepravu hlbokozmrazených kurčiat do Českej republiky týmto vozidlom spochybnila skutočnosť, že išlo o nákladné motorové vozidlo Mercedes ATEGO, ktoré nemalo chladiarenské zariadenie. Na základe informácie získanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií keď bolo zistené, že odberateľ CARE CAPITAL, s.r.o. nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal a Katarína Ďurajková uviedla, že išlo o obstaranie hutného materiálu, ale spochybnená bola samotná preprava tovaru, ktorú
faktúr zabezpečoval dopravca MS - KOV s.r.o., v účtovníctve ktorej sa kontrolované CMR nenachádzali. Konateľ spoločnosti Miroslav Liška (od 11.02.2009) uviedol, že od kedy je konateľom, nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Konateľ MS-KOV v čase od 01.02.2007 - 21.09.2009 Martin Sviatko uviedol, že nemá doklady spoločnosti, potvrdil prepravu uvedenú na CMR 2704545 motorovým vozidlom EVČ: D. ktoré ale nemá chladiarenské zariadenie. Dožiadaním bolo ďalej zistené, že držiteľ vozidla ŠPZ D. Jago s.r.o. Košice vykonal v dňoch 12.11.2009 a 24.11.2009 prepravu na trase Kežmarok - Košice, teda nie do Prahy. Dodanie tovaru pre Unelat s.r.o. do Českej republiky žalobca preukazoval faktúrami, dodacími listami, zmluvou zo dňa 24.11.2011 a prehlásením odberateľa Unelat s.r.o., že sa uskutočnil intrakomunitárny obchod. Správca dane zistil, že odberateľ v nich potvrdzuje dátum prevzatia, ale nič iné. Nebol v nich uvedený ani odkaz na konkrétnu faktúru, prehlásenia sú všeobecné, neuvádza sa v nich aký tovar bol dodaný, kto prepravil tovar a kam ho prepravil. CMR ktoré žalobca predložil boli bez podpisov, nebol na nich uvedený dátum vystavenia, nedá sa z nich identifikovať dopravca, nie je na nich uvedené miesto vykladania tovaru, boli neúplné, nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Aj Róbert Kadlec v písomnom vyhlásení len všeobecne prehlásil, že má vedomosť o uskutočnenom obchode so žalobcom, potvrdil kúpu mäsa a kurčiat
preverovaných faktúr a vyhlásil, že za tovar zaplatil. Prehlásenie však neobsahuje údaj o tom, kým a ako bol tovar prepravený do Českej republiky a na aké miesto. Ani toto vyhlásenie nemožno považovať za dôkaz o preprave tovaru do Českej republiky. V súvislosti s námietkou splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu predložením požadovaných dokladov
5 písm.
názoru krajského súdu možné aplikovať len v prípade, ak sa dodávka tovaru bez akýchkoľvek pochybností uskutočnila. V prejednávanom prípade však bolo dokazovaním zistené, že k uskutočneniu prepravy tovaru uvedeného na faktúrach nedošlo spôsobom, ktorý žalobca na faktúrach deklaroval. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane
zákona o DPH, pretože predložil potrebné daňové doklady - kópiu vystavenej faktúry, medzinárodné prepravné listy, doklad o úhrade tovaru ako i iné doklady, napr. zmluvu o dodaní tovaru a prehlásenie bývalej konateľky odberateľa o dodaní predmetného tovaru. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči daňovým orgánom jeho odberateľmi. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u odberateľa, znáša dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu správca dane.
žalobcu žalovaný chcel účelovým spôsobom spochybniť uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a preniesť túto zodpovednosť na žalobcu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/1/2011 poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu v ČR sp. zn. 5Afs 131/2004 zo dňa 25. marca 2005,
ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha iný subjekt. Žalobca považuje tvrdenia daňových orgánov oboch stupňov o nereálnom podklade ním predložených dokladov za subjektívne a jednostranné hodnotenie, pričom ostatné dôkazy správca dane ani nevyhodnotil, dokonca na ne pri kontrole ani neprihliadol a túto skutočnosť nezdôvodnil. Správca dane jednoznačne nedeklaroval, aký dôkaz mal ešte žalobca predložiť na preukázanie skutočností, že tovar bol prepravený do iného členského štátu nadobúdateľom na jeho účet. Žalobca uviedol, že správca dane nesprávne vyhodnotil odpoveď získanú z medzinárodnej výmeny daňových informácii s českou daňovou správou. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly žalobca namieta procesné pochybenie správcu dane, pretože v rámci medzinárodnej výmeny informácii pojednávanie s bývalou konateľkou dodávateľa žalobcu Katarínou Ďurajkovou správca dane českej daňovej správy vykonal v neprítomnosti žalobcu formou svedeckej výpovede, čím bolo
žalobcu porušené jeho právo klásť svedkovi otázky, vyplývajúce mu z ustanovenia § 15 ods. písm. e) zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu táto výpoveď nemá charakter dôkazu. Taktiež žalobca namieta, že Katarína Ďurajková mala byť vypočutá ako svedok, keďže v čase výsluchu dňa 25.08.2010 už nebola konateľkou spoločnosti CARE CAPITAL s.r.o. Žalobca sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že v namietanom postupe nešlo o vypočutie svedka, ale o informáciu získanú zákonným spôsobom v rámci medzinárodnej výmeny informácii, pretože počas daňovej kontroly sa aplikuje ustanovenie § 15 ods. 5 zákona o správe daní. Napádaným postupom bolo žalobcovi odopreté právo klásť uvedenej svedkyni otázky.
žalobcu správca dane počas výkonu daňovej kontroly porušil aj ustanovenie § 15 ods. 5 písm. d) zákona o správe daní. Zároveň žalobca vytýka správcom dane nedostatočne zistený skutkový stav, pretože nevykonal konfrontáciu žalobcu s bývalou konateľkou dodávateľa žalobcu a neodstránil rozpory v ich výpovediach čo do určenia druhu dodávaného tovaru, keďže svedkyňa Katarína Ďurajková uviedla ako predmet dovozu hutný materiál, namiesto reálne prepravovaných hlbokozmrazených kurčiat. V súvislosti s nesprávnym vyhodnotením zistených skutočností žalobca poukázal na zmluvu zo dňa 14.07.2009 uzavretú medzi žalobcom a odberateľom CARE CAPITAL s.r.o., podpísanú uvedenou konateľkou, kde je jednoznačne deklarovaný tovar hlbokozmrazené kurčatá, a nie hutný materiál, ktorý žalobca nevlastnil a ani s ním nikdy neobchodoval. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, ktorej dôvody sú totožné s dôvodmi odvolania žalobcu. K dodatočne namietanému porušeniu práva žalobcu klásť svedkovi otázky
5 písm. e) zákona o správe daní, žalovaný s poukazom na § 29 ods. 1 citovaného zákona uviedol, že rozsah vykonaných dôkazných prostriedkov určuje správca dane, a keď neustanovil za svedka Katarínu Ďurajkovú alebo ďalšie osoby, nepostupoval nezákonne a v danom prípade nebola žalobcovi odňatá možnosť klásť svedkovi otázky. Správca dane
4 zákona o správe daní zobral do úvahy ako dôkaz vyjadrenie Kataríny Ďurajkovej, získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií a v súlade so zákonom ho posudzoval vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi v daňovom konaní. Zároveň žalovaný zdôraznil, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z prijatej žiadosti českej daňovej správy, neboli jediným dôkazom, na základe ktorého správca dane dospel k záveru o nepreukázaní prepravy predmetného tovaru do iného členského štátu. Spochybnená bola aj samotná preprava tovaru, ktorú
faktúr zabezpečoval dopravca MS - KOV s.r.o. vozidlom ŠPZ D.. Z odpovede dožiadaného správcu dane bolo zistené, že v účtovníctve sa predmetné CMR nenachádzalo, a konateľ spoločnosti uviedol, že odkedy je konateľom, spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Bývalý konateľ Martin Sviatko síce potvrdil prepravu uvedenú na CMR vozidlom ŠPZ D., avšak reálne uvedeným vozidlom (nákladné auto Mercedes ATEGO, ktoré nemá chladiarenské vybavenie) nemohli byť prepravené hlbokozmrazené kurčatá na trase Kežmarok - Praha. Ohľadne namietaného nevykonania konfrontácie medzi žalobcom a bývalou konateľkou odberateľa žalobcu žalovaný uviedol, že so zisteniami súvisiacimi s prepravou tovaru do Českej republiky bol žalobca oboznámený dňa 24.05.2012 pri ústnom pojednávaní (zápisnica č. 9712401/5/ 526444/2012/Žia). Bola mu poskytnutá informácia z odpovede žiadajúceho správcu dane zo dňa 04.01.2010, predložená k nahliadnutiu zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.09.2011 súvisiaca s vykonávanou daňovou kontrolou, zaslaná iným správcom dane na základe dožiadania, a evidenčná karta vozidla. Poukázal na to, že pri ústnom pojednávaní dňa 24.05.2012 žalobca nenavrhol žiadnu konfrontáciu alebo výsluch svedkov, aj keď mal možnosť navrhnúť dôkazy. Žalovaný konštatoval, že aj keby správca dane vykonal svedeckú výpoveď Kataríny Ďurajkovej, tento dôkaz by nemal vplyv na vecnú stránku rozhodnutia.
názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka do iného členského štátu sa aj reálne uskutoční. Ako vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania č. 716/320/30417/2010/Žia zo dňa 21.10.2010, predseda predstavenstva žalobcu MVDr. Pavol Konkoľ pri miestnom zisťovaní uviedol, že tovar prepravil odberateľ (preprava bola zabezpečená inou osobou), nie je mu známe, kto platil prepravu tovaru, a nevie, na akú adresu bol tovar dodaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov
tohto zákona alebo osobitných zákonov.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy
odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady
odseku 5 písm.
odseku 5 písm.
prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k dôvodom neuznania predmetného oslobodenia od dane, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Predmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane a posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2009. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie krajským súdom vo vzťahu k porušeniu jeho práv vyplývajúcich z ustanovení § 15 ods. 5 písm.
OSP, nakoľko v žalobe napádal len nesprávne vyhodnotenie výpovede svedkyne Kataríny Ďurajkovej správcom dane. Takto žalobca rozšíril medze žaloby v rozpore s koncentračnou zásadou ovládajúcou konanie o správnych žalobách (§ 250h ods. 1 OSP). Krajský súd správne posúdil, že ide o oneskorené kvalitatívne rozšírenie dôvodov žaloby, avšak následne sa obsahom administratívneho spisu v nadväznosti na doplnenú námietku porušenia práv žalobcu a hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal. Preto odvolací súd len na margo uvedenej odvolacej námietky konštatuje, že napádaný úkon výsluchu vyššie uvedenej svedkyne nebol realizovaný v rámci výkonu daňovej kontroly žalobcu, ktorá sa začala až dňa 20.05.2011. Keďže namietaný výsluch nevykonávali orgány slovenskej daňovej správy v rámci výkonu daňovej kontroly predmetnej dane u žalobcu, nemožno obsah výpovede získaný v rámci medzinárodnej výmeny informácií považovať za postup porušujúci právo žalobcu na účasti na tomto výsluchu. Pri hodnotení obsahu výpovede Kataríny Ďurajkovej správcom dane a žalovaným je potrebné brať do úvahy, že táto sa do dispozície správcu dane dostala v rámci spontánnej výmeny informácií, uskutočnenej
článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo
3 zákona o správe daní prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, vrátane obsahu spontánnej medzinárodnej výmeny daňových informácií. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona). V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru do Českej republiky. Preto v rámci preukazovania jeho oprávnenosti bolo podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona o DPH). Túto je
zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Z napádaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto za rozhodujúcu skutočnosť v súvislosti s overením oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane v danom prípade považovali preverenie reálneho základu deklarovanej prepravy predmetného tovaru, vyplývajúceho zo sporných faktúry vystavených žalobcom pre odberateľov CARE CAPITAL s.r.o. a Unelt s.r.o. do iného členského štátu - do Českej republiky. Správca dane ako podstatný dôkaz preveroval žalobcom predložené prepravné doklady - nákladné listy, ktoré mali preukázať, že tovar bol prepravený inou osobou zo Slovenskej republiky do Českej republiky. Tento postup s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH v spojení s § 29 ods. 8 zákona o správe daní, ako podmienku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sa javí ako správny. Zároveň možno konštatovať, že výsledky dokazovania zamerané na potvrdenie reálneho základu medzinárodného náložného listu, dodacích listov preverených u deklarovaného prepravcu tovaru, spochybnili vierohodnosť žalobcom predkladaných listinných dokladov, požadovaných § 43 ods. 5 písm.
Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Českej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2009 uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane
zákona o DPH, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny
3 vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. l, ods. 2 OSP potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.