názoru krajského súdu, predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena spĺňala všetky náležitosti, a teda bola vkladu schopná v časti pokiaľ ide o všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. pre k. ú. K. V., okrem nehnuteľnosti 8 Sžo 41/2008 2 rodinný dom s. č. X., keďže tento je postavený na pozemkoch parc. č. X. a č. X. a v darovacej zmluve bol špecifíkovaný ako rodinný dom s. č. X. postavený na pozemku parc. č. X. Preto bolo povinnosťou odporcu v prvom rade, pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti, vklad vlastníckeho práva povoliť v časti návrhu
3 katastrálneho zákona a to v zákonom stanovenej lehote
1 katastrálneho zákona. Pokiaľ správa katastra zistila nesúlad medzi údajmi zapísanými na origináli LV č. X. a v pamäťovom médiu PV SPI KN, kde absentoval zápis rodinného domu na pozemku parc. č. X., bola oprávnená prerušiť konanie z dôvodu opravy chyby v katastrálnom operáte len v tejto časti, keďže k chybe došlo práve vinou správy katastra, ktorá je zodpovedná za súlad údajov na origináloch listu vlastníctva a na pamäťovom médiu. Tým, že správa katastra prerušila konanie ako celok dopustila sa procesného pochybenia. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu z dôvodu úmrtia účastníka darovacej zmluvy, t. j. darcu, krajský súd zastáva názor, že táto skutočnosť sama osebe nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva, a to ani
ustanovení katastrálneho zákona ani
ustanovení Občianskeho zákonníka. Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka. Darca L. C. ako účastník predmetnej darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice, ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. X., nepochybne prejavil svoju vôľu previesť všetky tieto nehnuteľnosti na svoje deti, syna J. Č. a dcéru M. H., a to na každého rovným dielom po 1/2-ici. Krajský súd mal za to, že tento prejav vôle darcu je hodnoverný, určitý a zrozumiteľný a preto je predmetná darovacia zmluva platná. Smrť darcu nemôže byť sama osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad s tým, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom účastníkovi. Krajský súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že takýmto konštatovaním správa katastra prekročila svoju právomoc, keďže rozhodnutie o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, prináleží jedine súdu. Pokiaľ ide o opravu darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice,
názoru krajského súdu oprava vykonaná formou opravnej doložky bola možná.
názoru krajského súdu účastníci zmluvy totiž v bode 6 tejto zmluvy splnomocnili notára na vykonanie opráv chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností.
názoru krajského súdu zhodne s názorom navrhovateľky ide o splnomocnenie v zmysle ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie na zákonné splnomocnenie v zmysle § 43 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktoré je notár oprávnený vykonať bez splnomocnenia.
názoru krajského súdu, z predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa darcu previesť na obdarovaných všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. X., teda aj rodinný dom s. č. X. postavený na pozemkoch parc. č. X. a parc. č. X., ako aj hospodársku budovu bez súpisného čísla postavenú na parc. č. X., a pokiaľ by samotná správa katastra nepochybila pri opise originálu LV na pamäťový nosič, 8 Sžo 41/2008 3 z údajov ktorého vychádzal notár pri spisovaní notárskej zápisnice, nebol by dôvod na prerušenie konania z dôvodu vykonania opravy v katastrálnom operáte ani z dôvodu zosúladenia zmluvy s údajmi na LV č. X.. Z uvedeného dôvodu krajský súd zastáva názor, že v danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorú bol notár na základe splnomocnenia, udeleného mu účastníkmi zmluvy, oprávnený opraviť formou opravnej doložky. Pochybenie spôsobené správnym orgánom nemôže byť totiž na ujmu účastníkom konania. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke v konaní priznal náhradu trov konania v sume 57.552,50 Sk, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 15.850 Sk (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), plus DPH 19% t.j. 9034,50 Sk, plus 3x paušál po 178 Sk, z náhrady cestovného v sume 434 Sk osobným motorovým vozidlom zo Š. do T. a späť, ktorú náhradu je odporca v
ich názoru nie je možné odstrániť nedostatok v predmete zmluvy len opravou notárskej zápisnice formou doložky vykonanej notárom bez účastí jednotlivých zmluvných strán. Samotnou opravou bol rozšírený predmet zmluvy o ďalšie nehnuteľností, teda sa nejednalo o chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť a navyše oprava notárskej zápisnice bola vykonaná v rozpore s príslušnými ustanoveniami Notárskeho poriadku, nakoľko v nej nebola uvedená nesprávnosť a takisto chýbajú podpisy účastníkov konania (rozpor 8 Sžo 41/2008 4 so zákonom a to konkrétne s § 46 zákona č. 71/1967 Zb.z. o správnom konaní s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a ods. 3, § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a § 43 ods. 2 zákona č. 323/1995 Z.z. o notároch a notárskej činnosti skonštatoval aj Okresný prokurátor v N. Z. podaním protestu č.k. Pd 2023/06-15). Navrhovateľka v písomnom vyjadrení na odvolanie odporcov v 3. a 4. rade navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec v intenciách dôvodov uvedených v odvolaní, odvolanie prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 246c veta prvá a § 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je treba ako vecne správny potvrdiť.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 31.l0.2005 bol Správe katastra Š. doručený návrh, ktorým sa účastníci darovacej zmluvy (nebohý otec navrhovateľky, odporcu v
bodu 6 predmetnej 8 Sžo 41/2008 5 zmluvy účastníci splnomocňujú notára, kedykoľvek v tejto notárskej zápisnici opraviť prípadné chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Správa katastra po doručení predmetného návrhu na vklad vlastníckeho práva a práva vecného bremena rozhodnutím č. V 2182/2005 zo dňa 24.11.2005 konanie o návrhu prerušila z dôvodu, že zistila nesúlad medzi údajmi na origináli listu vlastníctva č. X. pre k. ú. K. V. a údajmi v pamäťovom médiu PC SPI KN, kde nebol vykonaný zápis rodinného domu na pozemku parc. č. X. a hospodárskej budovy na pozemku parc. č. X., a preto začala konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte pod č. X 73/05 s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte bude pokračovať v konaní o návrhu na vklad z vlastného podnetu. Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte nadobudlo právoplatnosť 27.12.
oznámenia notárky JUDr. Janky Plachej ako dedičia zo zákona po ňom prichádzajú navrhovateľka, odporca v
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
l katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnu- teľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnu- teľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona). Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. 8 Sžo 41/2008 7 V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
1, 2, 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
katastrálneho zákona vklad
možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.
1, 2 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
osobitného predpisu.
1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
2 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad 8 Sžo 41/2008 8 splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, napadnutý rozsudok krajského súdu a v intenciách odvolaní proti nim skúmal dôvody odlišných právnych názorov prezentovaných v rozhodnutiach a odvolaniach v troch rovinách:
2 Notárskeho poriadku chyby a iné zrejmé nesprávnosti sám, aj bez súhlasu účastníka, vykonať. 8 Sžo 41/2008 10 Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že napadnutý rozsudok krajského súdu je spravodlivý, je v súlade so zákonom, a preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p. v spojitosti s § 246c O.s.p.) O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s §§ 246c, 224 ods. 1 a 142 ods. l O.s.p. s použitím § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.
ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote
odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľka v odvolacom konaní pred súdom mala plný procesný úspech. Náhradu trov právneho zastúpenia však v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením nevyčíslila, náhrada iných trov odvolacieho konania pre navrhovateľku zo spisu nevyplýva, preto odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 22. mája 2008 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.