2 zákona. Odvolaním plnomocenstva advokátovi právna pomoc končí s výnimkou prípadu, ak oprávnená osoba (v tomto prípade navrhovateľka) požiada opätovne o ustanovenia advokáta a preukáže, že určený advokát bol nečinný, alebo, že mal k protistrane vzťah, ktorý mu neumožňoval, aby riadne zastupoval oprávnenú osobu. Súd sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal uvedenými skutočnosťami. Z uvedeného vyplýva, že odporca tým, že jej neposkytol potrebné poučenia, zaťažil aj konanie o žiadosti o opätovné poskytnutie právnej pomoci takou vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z toho, že predchádzajúcim rozhodnutím odňal poskytovanie právnej pomoci pre neposkytovanie súčinnosti. Uvedené konanie odporcu nemá žiadnu oporu v zákonných ustanoveniach zákona o poskytovaní právnej pomoci ani v správnom poriadku. Návrh na zrušenie poskytovania právnej pomoci nie je dôvodom na jej odňatie, ale je skôr dôvodom na zastavenie konania. Jej návrh bol navyše dosť zmätočný, pretože v predmetnom prípade jej nič nebránilo, aby určenému advokátovi vypovedala plnú moc, a preto bolo potrebné poskytnúť jej príslušné poučenie tak, aby pri podaní takéhoto návrhu neutrpela ujmu na svojich právach z dôvodu neznalosti právnych predpisov. Podstatnou skutočnosťou je, že z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, s ktorým sa súd pri vydávaní napadnutého rozhodnutia stotožnil vyplýva, že odporca jej odmietol opätovne priznať právnu pomoc, ale neurobil tak z dôvodu, že by neposkytla potrebnú súčinnosť jemu alebo určenému advokátovi, ale skôr preto, že podala žiadosť o zrušenie právnej pomoci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nebol naplnený dôvod na odmietnutie opätovného priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci
7 zákona. Navrhovateľka zároveň uviedla, že v predmetnom prípade došlo vydaním napadnutého rozhodnutia k odlišnému rozhodovaniu súdu v obdobných prípadoch, pretože v obdobnej veci vedenej Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 28Sp/67/2013 - 24 rozhodol odlišný senát rovnakého súdu tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom konaní išlo rovnako o to, že navrhovateľke bolo zo strany odporcu odmietnuté opätovné priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Je síce pravdou, že súd posudzuje každú vec individuálne, no je prinajmenšom neštandardné, aby mali dva senáty rovnakého súdu, na obdobnú vec, tak odlišný názor. Týmto odvolaním rovnako napadla aj výrok III. výrokovej časti rozsudku, ktorým jej konajúci súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Uvedený výrok napadla len z opatrnosti, nakoľko, ako to vyplýva z písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, po vyhlásení rozsudku dňa 17.3.2014 doručila súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý I. a II. výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23Sp/5S/2013 - 24 zo dňa 13.3.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý III. výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23Sp/55/2013 - 24 zo dňa 13.3.2014 tak, že navrhovateľku oslobodí od zaplatenia súdneho poplatku, resp, aby daný výrok v rámci autoremedúry zrušil konajúci súd. III. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Uviedol, že o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci rozhodol na základe výslovnej žiadosti navrhovateľky z titulu ust. § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 327/2005 Z. z. a prejav jej vôle subsumoval pod jeden zo zákonných dôvodov odňatia nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to neposkytnutie súčinnosti, nakoľko pod iné dôvody nie je možné v súlade s dikciou zákona, prejav vôle navrhovateľky subsumovať. Odporca využil fakultatívny inštitút opätovného odmietnutia priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov - § 250l a nasl. O.s.p.) rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľky proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu sp. zn. 7304/2013-1 zo dňa 17.9.2013. Uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 7 zák.č. 327/2005 Z.z. navrhovateľke - ktorá 28.8.2013 požiadala o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, vedenej na Okresnom súde Zvolen po sp.zn. 15C/1/2013 - odmietol opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.
7 zák.č. 327/2005 Z.z., ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci..
1 zák.č. 327/2005 Z.z. : „Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť“. Ako dôvod rozhodnutia odporca uviedol, že z jeho evidencie konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci je zrejmé, že dňa 4.4.2013 mu bola doručená žiadosť navrhovateľky o „zrušenie právnej pomoci“ v právnej veci vedenej pod sp. zn. 563/2013 - 1 o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, v ktorej žiadateľka prejavila výhrady voči osobe právneho zástupcu určeného na zastupovanie a konanie pred súdom. Na základe uvedenej žiadosti odporca právoplatným a vykonateľným rozhodnutím sp.zn. : 563/2013-1 z 11.04.2013 (ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 6.5.2013) rozhodol podľa § 14 ods.1 písm. a) zák. č. 327/2005 Z.z. tak, že žiadateľke bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci z dôvodov neposkytnutia potrebnej súčinnosti. Za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolania navrhovateľky bolo potrebné skúmať, či boli splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 10 ods. 7 zák.č. 327/2005 Z.z., za existencie ktorých môže centrum odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za neposkytnutie súčinnosti odporca považoval žiadosť navrhovateľky o zrušenie právnej pomoci. Za stavu, že odporca svoje rozhodnutie založil na neposkytnutí súčinnosti zo strany navrhovateľky, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporcu neposkytnutie súčinnosti zo strany navrhovateľky nevyplýva. Je nespornou skutočnosťou, že navrhovateľka určenej advokátke plnú moc nevypovedala, pričom určená advokátka na zastupovanie nepodala odporcovi oznámenie o tom, že by jej navrhovateľka neposkytovala potrebnú súčinnosť .
1 cit. zákona vyplýva, že: „Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní." Z podkladov spisu je zrejmé, že poučenie o fakultatívnej možnosti odporcu, vyplývajúcej z ustanovenia § 10 ods.7 zák. č. 327/2005, navrhovateľke nebolo poskytnuté. Na základe uvedeného senát odvolacieho súdu skonštatoval, že správny orgán nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu." S poukazom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, bolo povinnosťou správneho orgánu dodržať zákonný postup v zmysle citovaného zák. ustanovenia o to viac, že navrhovateľka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na uvedené skutočnosti senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť a rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť (§ 250ja ods. 3 O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odporcu z rovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť navrhovateľky z hľadiska splnenia podmienok u zákona č. 327/2005 Z.z., pričom je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 250r O.s.p.). O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal, resp. z podkladov súdneho spisu ani žiadne trovy nevyplývajú. Najvyšší súd zároveň konštatuje, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sp/55/2013-40 z 29.4.2014 bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.