Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžo/83/2014 Identifikačné číslo spisu: 1013201571 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 246cods.

1 veta prvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania žalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.

s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne treba vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 OSP). Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V oblasti práva zdravotne postihnutých osôb bol prijatý Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej aj „Dohovor“). Národná rada Slovenskej republiky s uvedeným dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9.3.2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Uvedená medzinárodná zmluva nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 25.6.2010. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (čl. 1 ods. 2 Ústavy SR). Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Predmetný Dohovor bol inkorporovaný do nášho právneho poriadku, a teda je jeho súčasťou s režimom prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR). Ukladá záväzky štátom (ako zmluvným stranám dohovoru), a preto vzhľadom na jeho právnu silu a prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky bolo povinnosťou správnych orgánov vykladať jednotlivé ustanovenia školského zákona v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, prípadne správne orgány mohli priamo aplikovať pravidlá medzinárodného práva obsiahnuté v Dohovore. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02, podobne III. ÚS 64/2000) „do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma.“ Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobkyne mal byť aplikovaný Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ako relevantná právna základňa. Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Zmluvné strany zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zaručujú osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav. Podľa článku 2 Dohovoru je „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav; a „primerané úpravy“ sú nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými. Podľa článku 7 ods. 1, ods. 2 Dohovoru zmluvné strany prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi. Prvoradým hľadiskom pri každej činnosti týkajúcej sa detí so zdravotným postihnutím je najlepší záujem dieťaťa. Podľa čl. 24 ods. 1 Dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie zamerané na a) plný rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty a na posilnenie rešpektovania ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti; b) rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ich duševných a telesných schopností v maximálnej možnej miere; c) umožnenie osobám so zdravotným postihnutím účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti. Podľa čl. 24 ods. 2 Dohovoru pri realizácii tohto práva zmluvné strany zabezpečia, aby a) osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania; b) osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú; c) sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami; d) osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie; e) sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj v súlade s cieľom plného začlenenia. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým sa

s prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Základnej školy s materskou školou Kataríny Brúderovej rozhodlo o neprijatí žalobkyne pre školský rok 2013/2014 do prvého ročníka Základnej školy s materskou školou Kataríny Brúderovej. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa preukázalo, že Základná škola s materskou školou Kataríny Brúderovej nemá adekvátne personálne a materiálno-technické podmienky pre prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, vyplývajúcimi z jeho zdravotného znevýhodnenia, tak ako tieto podmienky upravuje štátny vzdelávací program (ISCED 1 - primárne vzdelávania - osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) v súlade s § 6 ods. 4 písm. m),

1. n)a najmä
2. p)školského zákona. Podľa názoru žalovaného ak osobitostiam a podmienkam na výchovu a vzdelávanie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzhľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka lepšie vyhovujú špecifické materiálne a personálne zabezpečenie v základnej špeciálnej škole, je príslušnou spádovou školou v mieste trvalého bydliska žiaka základná špeciálna škola. Taktiež podľa názoru žalovaného zabezpečením optimálnej formy vzdelávania v základnej špeciálnej škole sa rešpektuje aj právo na vzdelanie detí so zdravotným postihnutím, tak ako ho garantuje čl. 24 Dohovoru. V tomto zariadení sú zabezpečené primerané úpravy predpokladané v čl. 5 -

s čl. 2 tohto Dohovoru, ktoré zodpovedajú individuálnym potrebám žiakov so zdravotným znevýhodnením - v tomto prípade aj prítomnosť osobitného asistenta, individuálny prístup v menšom kolektíve, a denná podpora špeciálnych odborných zamestnancov (psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd). Predovšetkým treba uviesť, že medzi účastníkmi nebolo sporným a bolo aj podložené odbornými správami, že žalobkyňa je dieťaťom s Downovým syndrómom, v pásme ľahkého mentálneho postihnutia, s kompenzovanou perceptívnou obojstrannou poruchou sluchu, oneskoreným vývinom reči, a teda pri zvažovaní vzdelávania bolo potrebné o žalobkyni rozhodovať ako o dieťati so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Názor žalovaného, že v prípade, ak v bežnej základnej škole nie je možné zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok, stanovených štátnym vzdelávacím programom v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 4 školského zákona, je rozhodnutie riaditeľa o neprijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami odôvodnené, nie je možné v danom prípade akceptovať. Predovšetkým z dôvodu, že z celého administratívneho spisu nevyplýva, či sa riaditeľ príslušnej základnej školy, aktívne pokúsil zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok pre žalobkyňu. Ničím (žiadnym dôkazom) nepodložené konštatovanie, že nie je možné zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok pre žalobkyňu, nemožno považovať za adekvátny podklad pre rozhodnutie, a zistenie skutkového stavu je preto nedostačujúce na posúdenie veci. Treba preto prisvedčiť žalobkyni, že ani správne orgány a ani krajský súd konkrétne vo svojich rozhodnutiach neuviedli, v čom by malo spočívať neúmerné alebo nadmerné zaťaženie pre realizáciu primeraných úprav, keď správne orgány o také opatrenia v dostatočnom rozsahu ani nevynaložili úsilie (čl. 2 Dohovoru). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odmietnutie primeraných úprav je formou diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktorá je zakázaná (čl. 2 Dohovoru). Ďalej nie je dostatočne zistený a zhodnotený najlepší záujem žalobkyne, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o inkluzívne vzdelávanie v bežnej triede základnej školy (čl. ods. 7 Dohovoru). Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z 28.11.2012 vyplýva, že prítomnosť detí s akýmkoľvek postihom v kolektíve zdravých detí je vzájomne obohacujúce pre obe strany. Deti sa naučia empatii a prijímaniu odlišností. Žalobkyni takáto možnosť poskytne nové vzorce správania a umožní kvalitnejší rozvoj mentálnych schopností. Zo správy Detského centra Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsycholoógie zo 7.1.2013 vyplýva, že vo výchovno-vzdelávacom procese sa odporúča zvážiť vzdelávanie v základnej škole za predpokladu vytvorenia podmienok takéhoto vzdelávania - vytvorenie pracovného zaradenia - asistent učiteľa. Ďalej je v správe uvedené, že pri plánovaní vzdelávacích aktivít v budúcnosti sa odporúča postupovať podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre

1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1 - primárne vzdelávanie a s vypracovaním individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu v predmetoch, kde to bude individualita dieťaťa vzhľadom na jednotlivé postihnutia vyžadovať podľa ISCED 1 pre viacnásobne postihnutých žiakov, ISCED 1 pre žiakov so sluchovým postihnutím a ISCED 1 pre žiakov s mentálnym postihnutím. Z uvedených správ preto možno dôvodiť, že inkluzívne vzdelávanie žalobkyne v základnej škole by za splnenia primeraných úprav bolo v jej najlepšom záujme. V citovaných správach je pritom výslovne ako predpoklad vzdelávania žalobkyne v základnej škole uvedené len vytvorenie pracovného zaradenia - asistent učiteľa a vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu v predmetoch, kde to bude individualita dieťaťa vzhľadom na jednotlivé postihnutia vyžadovať. Vzhľadom na definíciu primeraných úprav podľa Dohovoru (článok 2), ktoré predstavujú „nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie“, nemožno za ne automaticky považovať všetky všeobecné požiadavky na personálne zabezpečenie (potreba psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda) bez ich konkretizácie na každý jednotlivý prípad. Žiadna zo správ z odborných vyšetrení žalobkyne v takom rozsahu personálnu podporu nenavrhuje, v predmetných správach bola spomínaná asistencia, resp. asistent učiteľa a navrhnuté bolo vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu. Je v rozpore s Dohovorom žalobkyni určiť opatrenia, ktoré prekračujú nevyhnutnú mieru, a teda v konečnom dôsledku tieto opatrenia vedú k diskriminácii žalobkyne z dôvodu zdravotného postihnutia a v podstate robí začlenenie žalobkyne do bežnej triedy základnej školy nedostupným. Z § 94 ods. 1 písm. b) bod
2. školského zákona vyplýva, že výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje aj v ostatných školách podľa tohto zákona v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v prípade nevyhnutnosti, je zabezpečenie servisu odborníkov - špeciálneho pedagóga, psychológa a logopéda príp. iných, možné aj externe, a táto skutočnosť by bola obsahom individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu (pozri Štátny vzdelávací program pre
3. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1 - primárne vzdelávanie v časti týkajúcej sa Individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu na str. 28) Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzanie ich činnosti, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 prvej vety OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť individuálne podmienky a možnosti inkluzívneho vzdelávania žalobkyne na predmetnej základnej škole, so zabezpečením konkrétnych primeraných úprav nevyhnutných a adekvátnych pre žalobkyňu, tak, aby bol dodržaný Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Prvoradým hľadiskom pre opätovné rozhodnutie správnych orgánov o žiadosti žalobkyne o zaistenie jej vzdelávania v inkluzívnom prostredí bežnej základnej školy pritom bude hľadisko najlepšieho záujmu žalobkyne, ktorý musí byť náležite zistený a podložený odbornými vyšetreniami a následne v rozhodnutí aj odôvodnený. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.1, s 246c ods.1 a s § 151 ods.1 O.s.p.

tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 140 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie a v sume 560,02 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom v prvostupňovom a v odvolacom konaní. Trovy právneho zastúpenia advokátom tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods.1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „vyhláška“) za 4 úkony právnej služby (- 2 úkony v roku 2013 - príprava a prevzatie veci, podanie žaloby, po 130,16 eur s paušálnou náhradou po 7,81 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní súdu 3.7.2014 a podanie odvolania po 134 eur s paušálnou náhradou po 8,04 eur Trovy právneho zastúpenia advokátom predstavujú teda spolu sumu 560,02 eur. Trovy konania v celosti činia v sume 700,02 eur. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu v súlade s 246c ods.1

s § 149 ods.1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.