Obsah (6)

§ 250q§ 70§ 142§ 71§ 219§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10So/103/2014 Identifikačné číslo spisu: 6013201492 Dátum vydania rozhodnutia: 26.08.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 250qods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2013, ktorým

§ 70zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nebol uznaný za invalidného, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním veci zistil, že navrhovateľ žiadosťou z

1. mája 2013 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od
2. januára
3. Jeho zdravotný stav posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne vo Zvolene, ktorý v posudku z
4. mája 2013 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil depresívne epizódy, poruchu osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu so zaradením pod kapitolu V, pol. 3 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. V rámci odvolacieho správneho konania posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý v posudku zo
5. septembra 2013 dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach a priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 35 % považoval

aktuálneho stavu jeho zdravotných ťažkostí za adekvátny s tým, že pri znovuobjavení sa epizódy ťažkej depresie je možnosť využitia komplexnej liečby. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa neodôvodňujú percentuálne navýšenie jeho zníženej pracovnej schopnosti. Posudkové stanovisko nezmenil ani po dodatočnom posudkovom vyhodnotení odborných lekárskych nálezov predložených navrhovateľom, a to neurologického vyšetrenia zo 14.01.2014 a rehabilitačných a psychiatrických vyšetrení z priebehu roka 2012. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov odporkyne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami, preukázanými zdravotnými ťažkosťami, posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nebol uznaný za invalidného, preto odporkyňa rozhodla v súlade so zákonom, keď zamietla jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, pretože bez vzniku invalidity mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. O trovách konania súd rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu pre účely invalidného dôchodku došlo k omylu, lebo diagnóza posudkového lekára nebola zhodná s diagnózou psychiatra a táto okolnosť nebola povšimnutá. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Závery napadnutého rozhodnutia považuje za vecne správne a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

§ 70ods.

1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 71ods.

1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 71ods.

3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

§ 71ods.

6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú

odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku v rozsahu podaného odvolania, v ktorom navrhovateľ namietal, že diagnóza posudkového lekára nebola zhodná s diagnózou psychiatra, konkrétne, že jeho diagnóza nie je F 32, ale F 32.2 - epizóda ťažkej (hlbokej) depresie, ako to namietal už v podanom opravnom prostriedku. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dňa 23. mája 2013 požiadal o invalidný dôchodok. Jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2013 zamietnutá s odôvodnením, že nie je invalidný

§ 71ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože

záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky vo Zvolene zo dňa 23.05.2013 nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (v posudku bola ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %). Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici dňa 17. septembra 2013, ktorý po zhodnotení obsahu opravného prostriedku opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľa v jeho prítomnosti, pričom nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opakovane určil na 35 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie

kapitoly V. poruchy nálad (depresívne, periodické), pol. 3, stredne ťažké formy - písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu. V posudku sa zaoberal aj námietkou navrhovateľa, že

psychiatrického nálezu jeho diagnóza nie je F 32, ale F 32.2 - epizóda ťažkej (hlbokej) depresie, k čomu uviedol, že ostatné psychiatrické vyšetrenie z 12.03.2013 síce konštatuje epizódu ťažkej depresie, tento stav ale nie je podložený objektívnym vyšetrením a pri zmene terapie posudzovaný sám udáva podstatné zlepšenie v psychickej oblasti, preto nemožno konštatovať, že jeho stav je dlhodobo nepriaznivý na úrovni ťažkej depresie, bez možnosti ovplyvnenia liečbou. Na tomto závere zotrvala aj lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa

1. marca
2. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. Pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia títo vo svojich posudkoch zohľadňujú všetky lekárske správy predložené žiadateľom, pričom nebol daný dôvod pochybovať o ich objektivite. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú jeho námietku o určení nesprávnej diagnózy, pretože posudkový lekár jasne a presvedčivo zdôvodnil, prečo nemožno akceptovať diagnózu z jeho ostatného psychiatrického vyšetrenia. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 219O.s.p.

potvrdil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kO.s.p.

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.