5 písm. g) zákona č. 518/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových spoločenstvách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov,
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a
4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol tak, že I. W. (ktorá v priebehu správneho konania zomrela), Ing. D. C., K. C. (ktorý v priebehu súdneho konania zomrel a počas konania na Krajskom súde v Bratislave ako zúčastnená osoba 1/) a J. C. (počas konania na Krajskom súde v Bratislave ako zúčastnená osoba 2/) nespĺňajú podmienky vymedzené v § 1zákona o pôde, a preto sa im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti - domu a dvoru o výmere 752 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe vložka číslo 117, parcela č. 74, pretože uvedené nehnuteľnosti nemajú poľnohospodársky charakter ale živnostenský. Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vo veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe katastrálneho územia C. vložka č. 177 (ďalej len „pozemková kniha“) ako parcela č. 74 o výmere 209 štvorcových siah (t. j. 752 m2), na ktorej sa nachádza dom s dvorom, vlastnícke právo k nej bolo pritom odo dňa
uznesenia Č.: 12445/455 z 21. januára 1946, v ktorom bola predmetná nehnuteľnosť konfiškovaná ako pôdohospodársky majetok, možno túto vymedziť ako majetok poľnohospodársky (nakoľko tieto výrazy sú obsahovo totožné): Rozsah pôsobnosti zákona o pôde vymedzuje § 1, ktorý v ods. 1 určuje, na ktoré nehnuteľnosti sa uvedený zákon vzťahuje, t. j. aký druh nehnuteľností možno na základe zákona o pôde reštituovať (vydať). S poukazom na samotné znenie tohto zákonného ustanovenia, ako aj na judikatúrou ustálený výklad citovaného ustanovenia je smerodajným charakter nehnuteľností v čase ich prechodu na štát, t. j. v tomto prípade je nutné vychádzať zo špecifikácie predmetnej nehnuteľnosti v čase vydania konfiškačných výmerov.
výpisu z pozemkovej knihy bola predmetná nehnuteľnosť v čase jej konfiškácie vedená ako dom s dvorom nachádzajúci sa na parcele č. 74. S poukazom na vyššie uvedený výklad § 1 ods. 1 zákona o pôde sa právny režim tohto zákona nemôže vzťahovať na predmetnú nehnuteľnosť, a to z dôvodu, že táto nebola takou nehnuteľnosťou, akú má na mysli § 1 ods. 1 zákona o pôde (viď ust. § 1 ods. 2 zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu). Nehnuteľnosť vymedzenú v pozemkovej knihe ako „dom a dvor“ (najmä tiež ak bol dom v čase konfiškácie už zničený) nemožno žiadnym spôsobom subsumovať pod ani jedno z ustanovení ods. 1 §-u ods. 1 zákona o pôde a teda túto nemožno
uvedeného zákona ani vydať oprávneným osobám (reštituovať). Predmetná nehnuteľnosť (dom i keď búraný a dvor) totižto v čase prechodu na štát svojím charakterom skutočne nebola nehnuteľnosťou, ktorá by tvorila poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatrila. Dom a dvor nie je poľnohospodárskou pôdou, ktorá by bola obhospodarovaná ako orná pôda, chmeľnica, vinica, záhrada, ovocný sad, lúka či pastvina. Príslušnosť predmetnej nehnuteľnosti k poľnohospodárskemu pôdnemu fondu žiadatelia (navrhovateľ a ani zúčastnené osoby) nikdy ani netvrdili a ani nepreukazovali. Nakoľko navrhovateľ (spolu s ďalšími oprávnenými osobami) žiadal vydanie predmetnej nehnuteľnosti
zákona o pôde, pričom predmetná nehnuteľnosť nie je pozemkom (stavbou), na ktorú sa tento zákon vzťahuje, odporcom vydané a navrhovateľom napadnuté negatívne rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že skonfiškovaná nehnuteľnosť bola v uznesení Predsedníctva SNR Č.: 12445/45 z 21. januára 1946 označená ako „pôdohospodársky majetok“ a teda by sa ňu mal vzťahovať režim § 1 zákona o pôde súd poznamenáva, že: a) skutočnosť že nehnuteľnosť bola v označenom uznesení označená ako „pôdohospodársky majetok“ je irelevantnou, pretože takéto označenie nemôže nahradiť, resp. meniť skutočný charakter (druh) nehnuteľnosti, vyznačený aj v pozemnoknižnej vložke; b) naviac ku konfiškácii
uvedeného uznesenia ani nedošlo, ako to vyplýva jednak zo zápisu v pozemnoknižnej vložke a jednak aj zo samotného konfiškačného rozhodnutia Č. j.: 21338/1946 z 29. novembra 1946. K námietke navrhovateľa,
ktorej rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 31. mája 1994 preukazuje poľnohospodársky charakter predmetnej nehnuteľnosti: V súvislosti s uvedenou námietkou súd považuje za nutné konštatovať, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akých skutočností by predmetný rozsudok (navrhovateľ mal zjavne na mysli rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 23S 324/93 nachádzajúci sa v administratívnom spise odporcu) mal preukazovať poľnohospodársky charakter predmetnej nehnuteľnosti. Obsahom uvedeného rozsudku bolo síce preskúmanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Bratislave č.j. 1155/92/1 o nepriznaní vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak v medziach zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Ak aj tento súd dospel v rámci odôvodnenia k názoru, že nárok k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné posudzovať
(osobitného) zákona o pôde, tento záver bol len usmernením pre správny orgán, ktorý mal vykonať riadne dokazovanie, v rámci ktorého mal zistiť i rozsah nároku (t. j. či možno predmetnú nehnuteľnosť subsumovať pod uvedený zákon). Z uvedených dôvodov považuje súd túto námietku za neopodstatnenú. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a nedostatočného zdôvodnenia: Uvedenú námietku spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom napadnutého rozhodnutia odporcu je jasné a zrozumiteľné i keď stručné konštatovanie, že zákon o pôde sa nevzťahuje na predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko neboli splnené podmienky § 1 zákona o pôde (ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti zákona). Ak odporca nepriznal nárok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že o tejto nemožno rozhodovať
zákona o pôde, nakoľko druh pozemku „dvor a dom“ nemá poľnohospodársky charakter, takýto záver bol odôvodnený dostatočne. Pre uvedené nemožno napadnuté rozhodnutie (či jeho odôvodnenie) posúdiť ani ako nezrozumiteľné, aj s poukazom na opravný prostriedok (návrh) je zrejmé, že aj sám navrhovateľ z obsahu napadnutého rozhodnutia vyvodil dôvod, pre ktorý mu predmetná nehnuteľnosť nemohla byť vydaná. Nepochybným a pre posúdenie veci podstatnými sú teda nasledovné skutočnosti: - znenie citovaného ust. § 1 ods. 1 zákona o pôde; - výpis z pozemkovej knihy vložka č. 177, parcelové číslo 74; - nepochybné preukázanie skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť nebola v čase vyvlastnenia (súd mal zrejme na mysli v čase skonfiškovania) takou nehnuteľnosťou, na ktorú sa vzťahuje zákon o pôde (nakoľko vo výpise z pozemnoknižnej vložky je jasne uvedené, že predmetnou nehnuteľnosťou je dom a dvor, a nie napr. vinica, orná pôda a pod.) Pretože odporca správne vyhodnotil, že predmetná nehnuteľnosť nebola v čase prechodu na štát takou, ktorú má na mysli ust. § 1 ods. 1 zákona o pôde a teda sa na ňu tento zákon nevzťahuje, pretože odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné a teda nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Záverom súd iba poznamenáva, že sa pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezaoberal vyhodnotením plynutia, resp. počítania rozhodného obdobia (§ 4 ods. 1 zákona o pôde - 25. februára 1948 až 1. januára 1990, § 6 ods. 2 zákona o pôde) vo vzťahu k dátumu vydania konfiškačného rozhodnutia a zistenému stavu veci, pretože táto skutočnosť nebola obsahom podaného opravného prostriedku a ani odporca na ňu nepoukázal v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternantívne, aby
zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že na pojednávaní sa chcel osobne zúčastniť, pričom pred konaním pojednávania sa jeho zdravotný stav zhoršil, a preto požiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu o odročenie pojednávania. K uvedenej žiadosti priložil lekárske potvrdenie o zdravotnej indispozícii. Napriek tomu súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach. Uvedený postup súdu považuje za dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že právny názor krajského súdu vyslovený v napadnutom rozsudku považuje za nesprávny. Poukázal na to, že Okresný národný výbor v Modre vydal prvý čiastočný výmer č. 16003/46, v ktorom vyhlásil dňa 27. septembra 1946 konfiškáciu majetku
2 dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. u N. W., D., I. a I. W. za skonfiškovaný. Predmetom takto vyhlásenej konfiškácie je majetok pozostávajúci zo zrúcaním po zbombardovanom dome, pričom v skutočnosti išlo o súčasť domu Q. vo vlastníctve uvedených osôb. Poukázal na to, že ONV v Modre vo svojom výmere nepriamo napadol kompetenčnú dohodu, ktorú uzatvorilo Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a Povereníctvo pre veci vnútorné dňa
dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb z. a n. Účastníčka konania J. C. odvolací návrh nepodala. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrila účastníčka konania J. C.. Uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu vyslovenom v napadnutom rozsudku a to jeho právny názor ohľadne zmeny vlastníctva na základe konfiškačného výmeru Okresného národného výboru v Modre č. j.: 21338/1946 zo dňa 29. novembra 1946.
jej názoru sú všetky tri v tejto veci vyhlásené konfiškačné rozhodnutia iba konšpiračnou teóriou. Taktiež uviedla, že sa stotožňuje s dôvodmi odvolania.
jej názoru konfiškačné konania
Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n SNR ako aj
dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. z. a n. boli správne opatrenia vykonávané
Vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. z a n. (správny poriadok) a nie
trestnoprávneho poriadku na spôsob exekúcie. Právne účinky zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam nastávali až po riadnom doložení právoplatných rozhodnutí o prídele a riadnom povolení vkladu. Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy v platnom znení písm. b) sa zrušujú obvodné pozemkové úrady.
1 citovaného ustanovenia zákona konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb a ktoré mal
12 dokončiť okresný úrad, v ktorého územnom obvode mal sídlo obvodný pozemkový úrad a obvodný lesný úrad, právoplatne neskončené do 30. apríla 2014, dokonči okresný úrad, do ktorého územnej pôsobnosti tieto úrady patria; konania
osobitného predpisu, 3) ktoré mal
12 dokončiť Okresný úrad Prešov, Okresný úrad Stará Ľubovňa a Okresný úrad Poprad, dokonči Okresný úrad Kežmarok. Preto bude s právnym nástupcom ďalej konané na strane odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom súdneho prieskumu na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č. j.: 267-652/2012 zo dňa
2 O.s.p. neprítomnosť účastníkov na pojednávaní nie je prekážkou riadneho prejednania veci. Súd mal za to, že v konaní nebola preukázaná nemožnosť účasti navrhovateľa na pojednávaní - prejednaní veci a to predovšetkým s poukazom na obsah predloženého výmenného listu - poukazu zo
ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. V zmysle citovaného ustanovenia zákona ods. 2 účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom dozvedel, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, tefelaxu alebo telefónu, na ktorý súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
ods. 3 citovaného ustanovenia zákona ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Ako vyplynulo z obsahu podania právneho zástupcu navrhovateľa doručeného osobne dňa
zákona o pôde, zákon sa vzťahuje na
ust. § 1 ods. 2 zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (platného v čase účinnosti zákona o pôde) poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia dôsledne skúmal, či nehnuteľnosť v čase prechodu na štát spĺňala podmienky vyžadované § 1 zákona o pôde. Predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe katastrálneho územia C. vložka číslo 177 ako parcela č. 74 o výmere 209 štvorcových siah (t. j. 752 m2), na ktorej sa nachádza dom s dvorom. Vlastnícke právo k nej bolo odo dňa
výpisu z pozemkovej knihy bola predmetná nehnuteľnosť v čase jej konfiškácie vedená ako dom s dvorom nachádzajúci sa na parcele č. 74. Nejednalo sa teda o nehnuteľnosť, ktorá by tvorila poľnohospodársky pôdny fond ani do neho nepatrila. Dom a dvor nie je poľnohospodárskou pôdou, ktorá by bola obhospodarovaná ako orná pôda, chmeľnica, vinica, záhrada, ovocný sad, lúka, či pastvina. Odvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil. Na ostatné námietky navrhovateľa súd neprihliadol, nakoľko tieto neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov krajského súdu, s ktorými sa odvolací sú stotožňuje a ktoré krajský súd i náležitým spôsobom odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporca zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Účastníčka konania si náhradu trov konania neuplatnila a nebola ani v konaní úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.